Foto©Peter Procházka
Foto©Peter Procházka




  • Životopis autora

    Narodil sa 27. februára 1944 v Prešove. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Bratislave. Po maturite v roku 1962 študoval
    Narodil sa 27. februára 1944 v Prešove. Stredoškolské štúdiá absolvoval v Bratislave. Po maturite v roku 1962 študoval slovenský a španielsky jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, promoval v roku 1967. Profesionálne sa okrem literárnej činnosti uplatnil ako redaktor. V rokoch 1967 –  1969 pôsobil v Československom rozhlase, potom približne jeden rok v Československej televízii a od roku 1971 až do roku 1983 v časopise Osvetová práca. Od ukončenia redaktorskej činnosti v tomto periodiku žil v Bratislave ako spisovateľ v slobodnom povolaní.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Poézia

    Dráma

    Rozhlasová tvorba

    • Prosím vás, inšpektor, nechajte ma zomrieť (1980)
    • Záznam spred potopy (1980)
    • Don Juan na sídlisku (1982)
    • Odsúdenie Sokrata (1984)
    • Horúčka doktora Semmelweisa (1985)
    • Polhodina pravdy (1986)
    • Potkan (1991)
    • Čo si to urobil, Heraklés (1994)
    • Tá, ktorá zomiera posledná (1995)
    • Smrť v Aténach (1996)
    • Interview (1998)
    • Smrť v Aténach a iné hry (2000, súborné knižné vydanie)

    Iné

  • Charakteristika tvorby

    Literárne dielo Petra Gregora je z hľadiska druhovo-žánrového zamerania veľmi pestré. Dominuje v ňom však predovšetkým poézia

    Literárne dielo Petra Gregora je z hľadiska druhovo-žánrového zamerania veľmi pestré. Dominuje v ňom však predovšetkým poézia a rozhlasová hra. Na začiatku autorovej umeleckej dráhy stojí lyrika a aj kultúrna verejnosť na Slovensku ho vníma predovšetkým ako básnika. Prvé verše uverejňoval od polovice 60. rokov 20. storočia v literárnych časopisoch Slovenské pohľady, Kultúrny život a Mladá tvorba. Knižne debutoval v roku 1968 zbierkou Potreba visieť, na ktorú bezprostredne nadväzuje kniha Nebeský policajt (1970). Obe diela svojím zameraním a použitými umeleckými postupmi zapadajú do rámca tej časti slovenskej poézie, ktorá sa v priebehu celých 60. rokov usilovala vymaniť lyriku z konvenčnej tematickej orientácie na domov, rodný kraj a tradične vyzdvihovanú hodnotu rodiny. Ide o reflexívnu lyriku, ktorá chce vypovedať o univerzálnych otázkach bytia, pričom dôraz kladie na neopakovateľnosť ľudského subjektu. Reflektuje aj rozličné aspekty intelektuálneho rozmeru existencie, pričom vlastnosťou básní je aj istá miera provokatívnosti, prejavujúca sa v uvádzaní motívov bohémstva, pijanstva i prostitútok. Z hľadiska umeleckých postupov je už tu príznačná irónia a najmä sebairónia, zmysel pre humorný pohľad aj na veci tragické, avšak i dôraz na obrazné, nepriamočiare vyjadrovanie reality. Metaforu Gregor často buduje do šírky. Básnickej skladbe Rozhovor dal jej autor podtitul Fackovací panák a morská panna. Napísaná je voľným a nerýmovaným veršom (hoci básnik zriedkavo na spestrenie textu využije vnútorný rým), má dialogickú formu. Striedajú sa v nej výpovede lyrického (mužského) subjektu a repliky (priama reč) morskej panny. Ako celok ju možno charakterizovať tak, že ide o metaforickú výpoveď o základných atribútoch ľudského bytia, akými sú láska i smrť, o citovom rozmere vedomia, o tragickom vnímaní pominuteľnosti mladosti, lásky i života. Tragické je tu však nadľahčené dôrazom na esteticky účinnú metaforu a kultom krásy. Analýze rozmanitých životných situácií, v ktorých sa človek môže ocitnúť, a hľadaniu zmyslu života je venovaná aj básnická zbierka Delta. V popredí sa tu ocitli pocity životnej márnosti, úvahy o biologickom konci človeka, niektoré básne vyžarujú priam existenciálnu úzkosť. Po vydaní tejto knihy sa autor básnicky na desať rokov odmlčal, venujúc sa iným žánrom, aby sa potom do poézie vrátil básnickou zbierkou Odniesť si oheň z horiaceho domu. Tá prostredníctvom štylizovaných sentencií prináša portréty známych i menej známych osobností svetových dejín, pretvára skonvencionalizovaný odkaz, ktorý sa viaže na ich mená, pričom – samozrejme – ide o aktualizáciu na súdobé pomery. Autor v hojnej miere využíva paradox. Menej vydarenou knihou v kontexte Gregorovej poézie je zbierka Zberateľ hodín, v ktorej mnohé texty nadobúdajú aforistický charakter, básne sú často vybudované na jedinom nápade, avšak chýba im hlbšie významové posolstvo. Absentuje tu aj esteticky účinnejší básnický obraz. Kniha nie je výrazovo nápaditá a myšlienkovo originálna. Skladba Muž menom Jób predstavuje básnické prerozprávanie biblického príbehu s aktualizáciou na súčasnosť. Peter Gregor patrí medzi najplodnejších a najúspešnejších slovenských autorov rozhlasových hier. Venuje sa v nich témam zo súčasnosti, pri spracovaní ktorých sa zameriava na citové problémy človeka, na krízové situácie v medziľudských vzťahoch a na otázky morálky, ale námety čerpá aj z antiky, pričom vždy antický príbeh transformuje tak, aby sa v ňom ukázal aktuálny odkaz pre súčasníkov. Aj v prípade rozhlasových drám je pre Gregorov umelecký štýl príznačný satirický tón, irónia a miestami i sarkazmus. Často teda ide o ostrú kritiku súčasnej pokryteckej spoločnosti. Väčšina hier má výrazný filozofický podtext. Autor sa venuje tiež rozhlasovej dramatizácii prozaických diel svetových i slovenských spisovateľov (Dostojevskij, London, Saint-Exupéry, Unamuno, Čapek, Kukučín a iní). Literárnu tvorbu P. Gregora dopĺňa prozaická knižka Denník nebožtíka, ktorá je ironickým hodnotením súčasnosti, kniha aforizmov, mikropoviedok a moderných, parodizujúcich zvieracích bájok so satirickým zameraním Malé maléry, ako aj množstvo rozmanitých krátkych humoristických útvarov publikovaných za desiatky rokov v časopisoch.

    Boris Hochel

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Gregorove básnické texty boli preložené do nemčiny, bulharčiny, poľštiny a maďarčiny. Publikované boli časopisecky

    Gregorove básnické texty boli preložené do nemčiny, bulharčiny, poľštiny a maďarčiny. Publikované boli časopisecky a v antológiách slovenskej poézie. Po nemecky vyšli v antológii Weisse Nächte mit Hahn (Eine Anthologie der slowakischen Poesie des 20. Jahrhunderts, 1996), po bulharsky v antológii Malka zvezdna muzika (Antologija 101 slovaški stichotvorenija, 1996). Niektoré autorove rozhlasové hry boli uvedené aj v nemeckom, srbskom a maďarskom jazyku.

    Oheň z hořícího domu (výber z poézie, 2005 po česky ‒ s podporou Komisie SLOLIA LIC)

    Zobraziť všetko
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    MACSOVSZKY, Peter (píše): Príbeh oo malej slobode a veľkej rozkoši. (Peter Gregor: Utrpenie Mikuláša Horna) . (Záložka). In: Romboid, roč.

    MACSOVSZKY, Peter (píše): Príbeh oo malej slobode a veľkej rozkoši. (Peter Gregor: Utrpenie Mikuláša Horna). (Záložka). In: Romboid, roč. LI, 2016, č. 6, s. 92 – 94.

    PETRÍK, Vladimír: Kniha rozhovorov už ako testament. (Peter Gregor: Poznáš ten príbeh). In: Pravda-Víkend, roč. XXIV., 16. – 17. 8. 2014, č. 189, s. 30.

    GRUPAČ, Marián: Koniec stávok páni!... (Odišiel Peter Gregor). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 5, s. 139 – 140.

    ŠAH: Peter Gregor  – 60. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, IV. + 120, 2004, č. 2, s. 158 – 159.

    VRBICKÁ, Eva: Osamelý bežec na zaľudnenej trati. Zhovárame sa s básnikom, prozaikom a dramatikom Petrom Gregorom. In: Slovenské pohľady, IV. + 119, 2003, č. 7 – 8, s. 166 – 171.

    HOCHEL, Igor. Dotyky, sondy, postoje, Nitra 2003, s. 42 – 48.

    BARANOVÁ, Barbora: Budem slobodný, lebo nebudem (Peter Gregor: Denník nebožtíka). In: Knižná revue, roč. XII., 9. 1. 2002, č. 1, s. 5.

    LITVÁK, Ján: Učeň myšlienky. (Rozhovor so spisvoateľom Petrom Gregorom). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 4, s. 43 –  47.

    SVETOŇ, Ľuboš: Skalpelom až na kosť. Peter Gregor: Smrť v Aténach. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 9, s. 119 – 120.

    FLORIÁNOVÁ, Anna: Čo zomiera posledné? Peter Gregor: Smrť v Aténach. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 117, 2001, č. 7 – 8, s. 268 – 269.

    BŽOCH, Jozef.: Smrť ako téma i schéma. In: Sme, 6. 12. 2001, s. 8.

    ŠAH: Pripomíname si. Peter Gregor. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 115, 1999, č. 2, s. 158.

    BŽOCH, Jozef.: Pohyb v kruhu. In: Bžoch, J.: Literárne soboty. Bratislava 1990.

     

     

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Gregor je priam fanaticky posadnutý tzv. poslednými vecami človeka a ak sa to tiahne cez všetky štyri knižky, nemôže to byť len odraz literárnych

    Gregor je priam fanaticky posadnutý tzv. poslednými vecami človeka a ak sa to tiahne cez všetky štyri knižky, nemôže to byť len odraz literárnych inšpirácií, ale skutočného pocitu.

    Jozef Bžoch

    Ak vnímame Gregorovu poéziu komplexne, zisťujeme, že je pre ňu typické prelínanie sa motívov zo zbierky do zbierky. Stáva sa dokonca, že zdanlivo vedľajší motív z jednej zbierky sa stane dominujúcim motívom v nasledujúcej. Napríklad motív delty sa vyskytuje už v pásme Rozhovor a v obsahovo podobnom význame sa objaví nielen v básni nasledujúcej zbierky, ale stane sa aj symbolom myšlienkovej orientácie celej knižky, ktorej dá dokonca názov. K dešifrovaniu tohto symbolu však čitateľ dospeje až po prečítaní jednotlivých básní zbierky.

    Ladislav Čúzy

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Prémia Literárneho fondu za pôvodnú literárnu tvorbu za rok 2010 za dielo Etudy alebo Malá prechádzka veľkým lunaparkom