Foto Peter Procházka
Foto Peter Procházka




  • Životopis autora

    Narodil sa 4. januára 1934 v Košiciach v robotníckej rodine. Od útleho detstva však vyrastal v Medzeve, kde bývali jeho rodičia a súrodenci.
    Narodil sa 4. januára 1934 v Košiciach v robotníckej rodine. Od útleho detstva však vyrastal v Medzeve, kde bývali jeho rodičia a súrodenci. Tu chodil aj do základnej školy. Po absolvovaní dvojročnej stredoškolskej nadstavbovej školy študoval na Vyššej priemyselnej škole stavebnej v Košiciach, kde v roku 1954 zmaturoval. V rokoch 1954 – 1959 študoval na Stavebnej fakulte Vysokej školy technickej v Bratislave. Po skončení vysokoškolských štúdií sa zamestnal ako projektant Krajského projektového poľnohospodárskeho ústavu v Bratislave. V roku 1960 sa na základe konkurzu stal pracovníkom Ústavu hydrológie a hydrauliky Slovenskej akadémie vied v Bratislave. O dva roky neskôr prešiel pracovať na investičný úsek Východoslovenských železiarní v Košiciach. V tomto podniku pracoval vo funkciách referenta pre investičnú výstavbu, vedúceho investičného oddelenia, vedúceho sekretariátu a technického asistenta podnikového riaditeľa až do roku 1974. Potom odišiel pracovať do riadiacich štruktúr mesta Košice. Najskôr bol podpredsedom Mestského národného výboru pre úsek služieb a od roku 1979 prvým podpredsedom pre ekonomiku mesta Košice. V apríli roku 1983 sa stal primátorom Košíc a v apríli 1986 ho zvolili za predsedu Východoslovenského Krajského národného výboru v Košiciach. V rokoch 1989 – 1991 bol predsedom Slovenskej národnej rady a v rokoch 1990 – 1992 vel'vyslancom Česko-Slovenskej federatívnej republiky v Kanade. Bol primátorom mesta Košice. Od roku 1998 popri výkone primátorskej funkcie v Košiciach zastával post poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. V júni 1999 sa stal prezidentom Slovenskej republiky. Funkciu hlavy štátu vykonával do roku 2004. V súčasnosti žije v Košiciach.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Necestami Brazílie (1987, spoločné dielo: R. Schuster, J. Štiavnický)
    • Prípad puntičkár (1987)
    • Nežiaduci dôkaz (1988)
    • Bol som pri tom (1989)
    • Čierny notes (1989)
    • So skalpelom a bez neho (1989, spoločné dielo: R. Schuster, J. Štiavnický)
    • Rodné putá (1994)
    • Strieborný mercedes (1995)
    • V znamení zvona (1995)
    • Explózia (1997)
    • Ján Bocatius (1997)

    Esej

    • Fenomén pokánia a sviatosti zmierenia v dnešných časoch (2006)
    • Tvorba v mojom živote (2006)

    Literatúra faktu

    • Stopy viedli k Indiánom (1995)
    • Ultimátum (1996)
    • Hlavná (1997)
    • Návrat do veľkej politiky (1998)
    • Ako to bolo (2000)
    • Selva Brasileira (2000)
    • Muž s dvoma srdcami (2001)
    • Rozhovory s Milanom Čičom (2001)
    • V tieni brazílskych pralesov (2002)
    • S Ernestom Zmetákom (2004)
    • Viac ako sen (2004)
    • Aljaška (2006)

    Odborná literatúra

    Scenáristika

    • Kolaudácia (1974, televízny scenár zábavnej relácie)
    • Košice, Košice… (1980, televízny scenár zábavnej relácie)
    • Umývanie hláv (1989, televízna inscenácia)

    Rozhlasová tvorba

    • Prémie budú (1983)
    • Príležitosť (1984)
    • Prvý deň podpredsedu (1984)
    • Referent (1984)
    • Ani jedna kvapka (1985)
    • Vynález (1985)
    • Bezzubý lev (1986)
    • Generálka (1986)
    • Havária (1986)
    • Prvý deň (1986)
    • Bocatius (1992)
  • Charakteristika tvorby

    Literárna tvorba Rudolfa Schustera rovnomerne a rovnocenne osciluje medzi troma žánrami: prózou, literatúrou faktu a drámou. Spisovateľ sa vo

    Literárna tvorba Rudolfa Schustera rovnomerne a rovnocenne osciluje medzi troma žánrami: prózou, literatúrou faktu a drámou. Spisovateľ sa vo všetkých troch žánroch prejavuje ako výsostne skúsenostný autor. Píše len o tom, čo bezprostredne spoznal a zažil, a pokiaľ ide o prevzaté poznanie prostredníctvom štúdia historických faktov, tak len o tom, s čím sa ako človek i spisovateľ bytostne stotožnil. Prvé obdobie jeho literárnej tvorby charakterizujú prózy (novely a romány), ale aj dramatické útvary zo súčasného života. Spisovateľ veľmi dobre pozná každodenný život obyčajného človeka a veľmi presne vie, čo hýbe spoločnosťou a kde sú jej citlivé nervové zakončenia. Predmetom jeho tvorivého záujmu sú najčastejšie tie situácie v živote človeka, keď musí preukázať zodpovednosť, rozhodnosť a schopnosť povýšiť spoločenský záujem nad individuálny. Preto sa hrdinami jeho epických i dramatických diel najčastejšie stávajú ľudia, ktorí už len z pozície svojho funkčného zaradenia musia niesť na svojich pleciach i vo svojom svedomí najväčšiu ťarchu zodpovednosti. Taký je napríklad Ján Klimeš z románu V znamení zvona, ktorý nesie zodpovednosť za rýchlu, úspešnú a ekonomicky prijateľnú generálnu opravu vysokej pece v mohutnom oceliarskom podniku. Postavy zo spoločenských próz R. Schustera sú presvedčivé. Nesú v sebe prirodzenú drámu života každého ľudského jedinca. Z tematického zamerania na súčasnosť a problémy dnešných ľudí sa na prvý pohľad zdanlivo vymyká dvojdielna historická hra Bocatius o košickom richtárovi, učiteľovi a vydavateľovi z prvej tretiny 17. storočia. Autor, ktorému osud prisúdil po štyroch storočiach riadiť to isté mesto, nie náhodou hľadá súvislosti a zdroj poučenia práve v tomto svojom predchodcovi. Tretím žánrovým okruhom literárnej tvorby R. Schustera je cestopis a literatúra faktu. Záner cestopisu, ktorý sa v jeho tvorbe tematicky sústredil na Brazíliu, mu predurčila rodinná tradícia, ktorej začiatok nachádzame v dvadsiatych rokoch 20. storočia u autorovho otca a strýka. V tomto zmysle majú autorove cestopisy nielen dokumentárny aktuálno-poznávací, ale aj kultúrno-historický význam a zmysel. Zo štylistického hľadiska cestopisy majú charakter reportážnej publicistiky a literárnej reportáže. Výraznejšie znaky literatúry faktu majú tie diela, ktoré tematicky čerpajú výlučne z autorovej politickej činnosti a politickej skúsenosti. Ich charakteristickým znakom je skutočnosť, že sú napísané takmer bezprostredne po určitých spoločenských a politických udalostiach, teda tak, ako sa naozaj stali a ako ich autor videl svojimi očami a zaznamenal po bezprostrednej skúsenosti. Hoci v týchto knihách nájdeme aj dialógy, nemožno ich považovať za beletrizujúci prvok. Majú výlučne dokumentárny charakter. Inak je to pri biografických dielach R. Schustera, v ktorých sprístupňuje život a dielo slovenských výtvarných umelcov Jozefa Fabiniho a Ernesta Zmetáka a čiastočne aj v knihách HlavnáMuž s dvoma srdcami. Aj keď sa tieto diela (ale aj mnohé iné v slovenskej literatúre) už tradične, ale hlavne zotrvačne zaraďujú do žánrovej rubriky literatúry faktu, nie je to celkom presné. Majú totiž celý rad výrazných znakov, charakterizujúcich umeleckú prózu, vrátane stavby príbehu. Presnosť zaradenia takýchto diel do vývinových tendencií každej literárnej kultúry nie je však záležitosťou tvorcov, ale vecou literárnej teórie. V umení totiž najviac platí zistenie, že prax predurčuje teóriu s pomerne veľkým vzdialenostným odstupom.

    Jaroslav Rezník

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ČELKOVÁ, L.: Rudolf Schuster: Farby Islandu. In: Knižná revue , 19, 2009, č. 6, s. 10. ČOMAJ, Ján: Rudolf Schuster: Aljaška. (Sedem viet o siedmich

    ČELKOVÁ, L.: Rudolf Schuster: Farby Islandu. In: Knižná revue, 19, 2009, č. 6, s. 10.

    ČOMAJ, Ján: Rudolf Schuster: Aljaška. (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, 4 + 124, 2008, č. 3, s. 111.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    LIBA, P.: Osobné a verejné v literárnom diele Rudolfa Schustera. Bratislava: Veda 2004.

    PETRÁNSKY, Ľ.: K interpretácii umeleckého diela Rudolfa Schustera s Ernestom Zmetákom. In: Schuster, R.: S Ernestom Zmetákom. Košice 2004.

    Život a dielo Rudolfa Schustera (Zborník). Nitra 2004.

    REZNÍK, J.: Pre(r)údium Es dur. In: Literárny týždenník, 16, 2003, č. 47 – 48.

    KONDA, Anna: ...drž sa svojho koryta. Literárna tvorba Rudolfa Schustera (zborník referátov). (Recenzia). In: Rak, roč. VII., 2002, č. 3, s. 43 – 45.

    REZNÍK, J.: Po stopách otcovej mladosti. In: Rezník, J.: Túry do literatúry. Bratislava: Slovart 2001, s. 282.

    SVETOŇ, Ľ.: Vždy trochu na hrane. In: Literárny týždenník, 3, 1990, č. 10, s. 1 a 11.

    GÁFRIKOVÁ, O.: Muž na mieste činu. In: Nové slovo 28, 1986, č. 11, s. 3.

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena E. E. Kischa za literatúru faktu za rok 2006 za knihu Aljaška Cena Vojtecha Zamarovského za rok 2008 za trvalý prínos do literatúry faktu
    Cena E. E. Kischa za literatúru faktu za rok 2006 za knihu Aljaška

    Cena Vojtecha Zamarovského za rok 2008 za trvalý prínos do literatúry faktu
    Zobraziť všetko