• Viac o osobnosti

    Ako divadelník účinkoval v Banskej Bystrici spolu s Jaroslavom Brozom; v Liptovskom Mikuláši vytvoril postavu Franza Kafku v scénickom

    Ako divadelník účinkoval v Banskej Bystrici spolu s Jaroslavom Brozom; v Liptovskom Mikuláši vytvoril postavu Franza Kafku v scénickom čítaní hry Milana Richtera Z Kafkovho Pekloraja (réžia Eva Štofčíková), v Liptovskom Hrádku hral v Čechovovom Jubileu (réžia Ján Kompiš), v Ploštíne v Mastnom hrnci Júliusa Barč-Ivana (réžia Mária Grajciarová). V réžii Petra Danku v liptovskomikulášskej Základnej umeleckej škole hral v Lavičke Alexandra Geľmana a v Čase na smrť od Petra Gustáva Hrbatého, v divadle Apostrop pod vedením Jána Kuráňa v hre Bol som dlho preč (Ken Kesey).

    Zobraziť všetko
  • Životopis autora

    Absolvoval Gymnázium M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši (1985-1989) a Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici (slovenský jazyk – dejepis) (1989-1995). Rok učil na
    Absolvoval Gymnázium M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši (1985-1989) a Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici (slovenský jazyk – dejepis) (1989-1995). Rok učil na Gymnáziu M. M. Hodžu (zdieľal spoločný kabinet s Osamelým bežcom Ivanom Laučíkom), potom sa stal s Laučíkovým „požehnaním“ podnikateľom.

    Úspešne sa zúčastnil na viacerých literárnych súťažiach, napr. Petržalské súzvuky Ferka Urbánka, Persona Grata, Krídla Ivana Laučíka, publikoval v časopise RAK.Vedome chce písať čisté, jednoduché, hravé, každému zrozumiteľné verše, uprednostňuje viazanú formu. Knižne debutoval básnickou zbierkou Nebo pieklo, 2014 vyšla Zbierka z pierka.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    Iné

    • Nebo pieklo (2009)
  • Monografie a štúdie o autorovi

    KUBIŠOVÁ, Ľubica: Vybočením zo zabehnutých koľají sa dostal k hodnotnému dielu. In: Náš Mikuláš.sk, 20.5.2011
    KUBIŠOVÁ, Ľubica: Vybočením zo zabehnutých koľají sa dostal k hodnotnému dielu. In: Náš Mikuláš.sk, 20.5.2011
    Dostupné na: http://nasmikulas.sme.sk/c/5896524/vybocenim-zo-zabehnutych-kolaji-sa-dostal-k-hodnotnemu-dielu.html#ixzz4QAIpqXay

    PÚČEK, Ján: Krjela alebo „lietanie navzdory nehybným sochám“. In: Fragment 4/2011
    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Je autorom hravých, čistých, dokonale vypracovaných a zrozumiteľných veršov, v ktorých sa dotýka zdanlivej všednosti našich
    Je autorom hravých, čistých, dokonale vypracovaných a zrozumiteľných veršov, v ktorých sa dotýka zdanlivej všednosti našich dní a odhaľuje nečakané, farbisté a voňavé krásy aj krutosti ľudského bytia.
    Tatiana Moravčíková, 2014
     
    Stano vedome píše hravé, čisté a zrozumiteľné verše, zdanlivo každodenné, určite však nie obyčajné, ani všedné. Jeho básne vrtia chvostom...
    Ján Púček: Krjela alebo „lietanie navzdory nehybným sochám“. In: Fragment 4/2011
    Zobraziť všetko
  • Autor o svojom diele

    Píšem kvôli sebe, kvôli priateľom, ktorých chcem potešiť. Sú šťastní, rovnako ako ja, keď im pošlem báseň len tak.
    Píšem kvôli sebe, kvôli priateľom, ktorých chcem potešiť. Sú šťastní, rovnako ako ja, keď im pošlem báseň len tak. (2011)
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    * * * si napnutý luk chrbtice chrtice a nezištný lup lupa obrátená k slnku ohne ohne začne ohnisko vypálenou poistkou chorej
    * * *

    si napnutý luk
    chrbtice chrtice
    a nezištný lup
    lupa obrátená k slnku
    ohne ohne
    začne ohnisko

    vypálenou poistkou
    chorej poisťovne
    vo mne krivíš rovné
    nekrivdím tvojim
    krivkám
    s paličkou k tebe
    krivkám


    * * *
    púšť si ma
    púšťa do seba
    moja úrodnosť
    prosebná
    si prosí
    prosto
    aspoň zlomok
    mostov
    osvetlených mojou
    slepotou
    biela palička mi
    klepotom
    hovorí že
    niekto na mňa
    mieri i
    v mieri
    zatiaľ iba
    na papieri


    * * *
    v karamelovej
    pyžame
    sladko
    spíš
    márne ťa
    skúšam
    so slaninkou
    ty moja
    nechytená
    myš
    odchádzam
    moje sny
    zostávajú
    s tebou
    na tvoje
    súhvezdie
    je malé
    moje
    nebo


    * * *
    keď sa mi vzďaľuješ
    blíženec neubližuj
    šedivejú husté vlasy
    tvojej noci
    moja je už plešatá
    ráno si svetlo
    ako náhrdelník nosím
    mám na krku deň
    bez teba
    tvoj úsmev je šitý
    o moje ústa
    bolesť zhustla
    na bozk
    posledný
    ty si zhasla
    keď som ťa prosil
    posvieť mi


    * * *
    pánbožko
    už niektorým
    svieti
    ukazuje
    cestu
    šepkáš mi
    na našu vieru
    prestúp
    snáď ešte unikneš
    trestu
    aj by som
    prestúpil
    moja láska
    len vo svojom cvale
    žieňa dokonalé
    neviem zastať
    kopytá väčšinou
    smerujú
    do pekla
    ja som si vždy rád
    opekal
    možno úprimnosť
    môjho hriechu
    ma umiestni
    pod pekla strechu
    a svojím telom
    nečistým
    dlhý
    pekelný
    komín
    vyčistím
    potom
    najkratšou cestou
    poletím
    k tebe
    láska
    konečne
    sa mi podarí
    u teba
    v nebi
    zastať


    * * *
    pálim svoje
    plytčiny
    pozerám sa
    zhora
    ako pekne
    zhoria
    odhodlávam sa
    byť iný
    som fakír vo fiakri
    na ružiach
    nikto ma nečaká na
    nárožiach
    nikto s bozkom
    nikto s britvou
    asi dôjdem domov
    s hlavou nerozbitou
    nerozbitný skleník
    pestujem
    ale jeden
    pes tu je
    nešteká nehryzie
    nemám ho rád
    nemám si s ním
    čo poštekať
    neštekám nehryziem
    pes naháňa chvost
    mňa môj tieň


    * * *
    sneží do mňa
    ani sa nesnaží
    ale oslobodzuje
    od závaží
    mám biely
    povrch
    neviem či dôjdem až
    po vrch
    hora do neba
    dáva mojej ceste
    cieľ
    vďaka nej zisťujem
    o sebe
    čo som
    nevedel


    * * *
    chcel som byť
    more
    rieku čo sa do mňa
    vlieva
    trochu posoliť
    hĺbkou
    mám obrovskú plochu
    slnko
    ma nevládze vysušiť
    z mojej hladiny
    znovu svieti
    na seba
    moje ryby
    si povykladali chvosty
    očami
    každý si myslel
    že more cúva
    počúva rapavý mesiac
    krátery
    negatívy sopiek
    klamú odlivom
    magnety omrzeli kovy
    priťahujú iba ich
    materiál
    podstata
    je slobodná
    nepotrebuje
    ani rozkvet
    ani rozvod
    iba schopnosť
    neutopiť sa
    vo mne


    * * *
    cez sklo
    sa lesklo
    slnko s
    vlnkou
    tvojich
    vlasov
    slušne narábaš
    s lasom
    ostro si ma
    mykla
    za šiju
    zašijú
    mi ju
    o prestrelené
    srdce
    rvúce
    o tebe
    vrúce
    obete


    byt básnikom


    čím je zvláštny tento byt
    ničím
    iba ak tým básnikom
    iba ak básnikom je jeho byt
    dobrá adresa píšucich celebrít
    do bytu príde prezlečená skriňa
    za báseň
    takýto byt sa nezamkýna
    básnik už dávno stratil kľúče
    na poetickej posteli vždy sníva
    pri nej malá mláčka piva
    bosou nohou
    stúpa byt
    do svojho
    básnika
    čo v ňom sám
    pred sebou
    uniká


    byť básnikom


    byť básnikom je pohoda
    veď písať vedia už aj
    prváci
    keď vám šéf pohov dá
    píšete
    po práci
    píšete o nebesiach o koliesku o vrane
    myslíte na svoje spisy zobrané
    píšete potichučky ako myška
    robíte stojku na hlave
    a hĺbka vašej poézie je aj výška
    chcete byť ako niekto
    alebo niekto
    vy ste národ stračí
    neukradnete iba to
    čo sa vám
    nezapáči


    * * *
    si po mne
    ako pomník
    ľahkovážny syn
    ani ja zas tak
    moc nevážim
    rastú moje možnosti
    zväčšuje sa dieťa
    zabúdajúci prognostik
    si vo svojom štýle
    zachováva niečo
    kostrbato milé
    keď vraví synovi
    ja nie som starý
    to ty si nový


    * * *
    sedím na kraji starého bazéna
    žmurkám na polámané lúče na dne
    fascinovaný potápaním sa bez vody
    sa občas vynorím
    aby som si prezrel svet
    stvorený
    z prebytku fantázie
    a nedostatku možností
    ničomu sa nečudujem
    ani tieňu rozkročenej slnečnice
    ani prelietavosti dvojmetrového motýľa
    ani spáleným pleciam nevýnosného bufetára
    ani prezretým pohľadom na nezrelú intimitu


    * * *
    pominuteľnosť
    pokým poviem
    také dlhé slovo
    už ma niet
    niet liek
    na dlhé
    slová
    znova
    narastiem
    o kúsok dlhší
    narastie
    môj tieň
    zblednem


    * * *
    snívam
    nespím
    špehujem dve
    protiľahlé
    cesty
    ako sa približujú
    ku sebe
    nikto by asi
    nevedel
    koľko citu treba
    aby sa stretli
    nikto spoľahlivo
    nevysvetlí
    ako vzniká
    križovatka
    stretnutie
    bez pozlátka
    odbalený
    bon bon
    chutí
    obom


    * * *
    k oblakom
    blesky prišíva
    mláky si samy
    nalievajú
    naliehavo
    halierové
    víno
    choré na
    zápal bez slnka
    bolí hrdlo
    pieseň
    pleseň
    chytá
    chytro
    sa dá skryť
    iba
    za
    seba

    (z knihy Zbierka z pierka)



    Zobraziť všetko