Foto©Peter Procházka


  • Viac o osobnosti

    Prof. PhDr. Stanislav Rakús, DrSc. Andrejčáková, E.: Autor má byť služobníkom textu . In: SME, 1. 6. 2010. Knihy budeme kupovať, ale s veľkým
    Zobraziť všetko
  • Životopis autora

    Stanislav Rakús sa narodil 20. januára 1940 v Šúrovciach. Po maturite na strednej škole v Trnave roku 1957 študoval slovenčinu
    Stanislav Rakús sa narodil 20. januára 1940 v Šúrovciach. Po maturite na strednej škole v Trnave roku 1957 študoval slovenčinu a ruštinu na Vysokej škole pedagogickej v Prešove. V rokoch 1963 – 1964 bol učiteľom na učňovskej škole v Trebišove, v rokoch 1964 – 1969 na Strednej ekonomickej škole pre pracujúcich, od roku 1969 prednáša na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove dejiny slovenskej literatúry a teóriu literatúry. V rokoch 1966 – 1968 bol externým dramaturgom Štátneho bábkového divadla v Košiciach. Žije v Košiciach.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Esej

    Pre deti a mládež

    Literárna veda

  • Charakteristika tvorby

    Stanislav Rakús je profesorom na univerzite v Prešove, kde prednáša teóriu a dejiny literatúry. Jeho prozaická tvorba

    Stanislav Rakús je profesorom na univerzite v Prešove, kde prednáša teóriu a dejiny literatúry. Jeho prozaická tvorba súvisí s touto profesiou. Autor v nej demonštruje nielen vlastné videnie sveta, ale aj moderné naratívne a sujetovo-kompozičné postupy. V novele Žobráci vyšiel z tradície lyrizovanej prózy a naturizmu. Z témy (žobráci) je zrejmé, že sa tu presadil silný sociálny tón. No autor ju nepojal len ako spoločenský problém. Sústredil sa na ňu ako na psychologický jav. V podstate ho zaujímajú ľudia z okraja spoločnosti a hľadá ich ľudský rozmer. To znamená, že sociálne postavenie žobrákov nie je v sujete rozhodujúce. Aj napriek biednemu osudu zachovávajú si ľudskú dôstojnosť. Podobne sú ladené aj príbehy zo zbierky poviedok Pieseň o studničnej vode. Rakús tu však viac čerpá z mýtov a folklóru baladickej proveniencie. Aj tu ho zaujímajú predovšetkým medziľudské vzťahy. Primárne v sujete je dobro a zlo. Tentoraz sa sústredil na vzťahy medzi najbližšími, na materský či otcovský cit. Do každého príbehu vnáša autor dramatický moment, ktorý podčiarkuje tragiku ľudského osudu. Pre všetky prózy je charakteristický naratívny postup. Nielen postavy rozprávajú príbehy, často vymyslené, ale aj autorská stratégia je založená na princípe rozprávania. Rozprávačské postupy Rakús majstrovsky ovláda. Pritom naplno využíva poetické danosti jazyka a finesy štylistického prejavu. O viacerých textoch možno povedať, že ide o útvary so štylistickou dominantou. Skôr ako o vlastný príbeh mu teda ide o jeho pôsobivé (ozvláštnené) uchopenie. V tom nadviazal na postupy modernej slovenskej prózy J. C. Hronským počnúc. Román Temporálne poznámky má iný charakter. Na rozdiel od predošlých kníh tu využil vlastnú skúsenosť. V strede príbehu je stredoškolský profesor a jeho každodenná učiteľská prax, plná trapasov a paradoxov. Konflikt medzi dobrom a zlom sa tu pretransformoval do konfliktu medzi jednotlivcom a systémom (školským i spoločenským), v ktorom je jednotlivec nútený existovať. Prvok ozvláštnenia sa presunul zo sféry jazyka (jazyk má esteticky neutrálnu podobu) do sféry sujetu. V tomto prípade sa Rakús odrazil od tej etapy domáceho prozaického vývinu, ktorá poprala naturizmus a vyzdvihla ozvláštňovanie stavebnosťou, teda sujetom. V knižke pre deti Mačacia krajina autor rozviedol jeden motív poviedky Jasanica z Piesne o studničnej vode.

    Vladimír Petrík

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Žobráci (2001 po rumunsky – s podporou Komisie SLOLIA LIC)
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    ANDREJČÁKOVÁ, Eva: Bez bradaviek sa dnes slovenská literatúra nezaobíde ( literatura bodka sk ). In: Sme , roč. 24, 16. 11. 2016, č. 266, s. 12.

    ANDREJČÁKOVÁ, Eva: Bez bradaviek sa dnes slovenská literatúra nezaobíde (literatura bodka sk). In: Sme, roč. 24, 16. 11. 2016, č. 266, s. 12.

    ŠPAČEK, Jozef: Stanislav Rakús / Poetika prozaického textu. (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 132, 2016, č. 6, s. 108.

    ŠAH: Stanislav Rakús – 75. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 1, s. 158 – 159.

    NAGY, Dado: Kneď kniha začne žiť vlastným životom. (Literárny seriál, v ktorom známi slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. 10. časť). In: Pravda, roč. XXV, 19. – 20. 9. 2015, č. 216, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Nočná mora – marketing. (Literárny seriál, v ktorom známi slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. 9. časť). In: Pravda, roč. XXV, 12. – 13. 9. 2015, č. 211, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Písanie je snaha o dokonalosť s vedomím, že dokonalosť je nemožná. (Literárny seriál, v ktorom známi slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. 8. časť). In: Pravda, roč. XXV, 5. – 6. 9. 2015, č. 205, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Keď sa nedarí, alebo ako prekonať spisovateľský blok. (Literárny seriál, v ktorom známi slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. 7. časť). In: Pravda, roč. XXV,  22. – 23. 8. 2015, č. 195, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Reálny život najviac pripomína absurdný a čierny humor. (Literárny seriál, v ktorom známi slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. 6. časť). In: Pravda, roč. XXV, 15. – 16. 8. 2015, č. 189, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Úspechom je aj jedna slušná veta za deň. (Literárny seriál, v ktorom známi slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. 5. časť). In: Pravda, roč. XXV, 8. – 9. 8. 2015, č. 183, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Začnite písať a odštartujete neriadenú strelu. Najznámejší slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby (Literárny seriál, 3. časť). In: Pravda, roč. XXV, 18. – 19. 7. 2015, č. 165, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Predbežné varovanie. Najznámejší slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. (Literárny seriál, 2. časť). In: Pravda, roč. XXV, 11. – 12. 7. 2015, č. 159, s. 32 – 35.

    NAGY, Dado: Predbežné varovanie. Najznámejší slovenskí spisovatelia odhaľujú intímne zákulisie svojej tvorby. (Literárny seriál, 1. časť). In: Pravda, roč. XXV, 4. – 5. 7. 2015, č. 153, s. 32 – 35.

    rt: Lasica aj Furková spomínajú na Kornela Földváriho. In: Pravda, 26. 3. 2015.
    http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/350073-lasica-aj-furkova-spominaju-na-kornela-foldvariho/

    PÁTKOVÁ, Jana: Od juvenilií k porevolučním prózám. Rakús, Stanislav: Temporálne poznámky a iné prózy. (Recenzia). In: Romboid, roč. I., 2015, č. 3, s. 64 – 66.

    JANOUŠEK, Pavel: Z odstupu aneb Próza jako způsob přemýšlení. Stanislav Rakús: Fáza uvoľnenia. (Recenzia). In: Romboid, roč. XLIX, 2014, č. 7, s. 77 – 79.

    PASSIA, Radoslav: Od zlatých šesťdesiatych po búrlivé deväťdesiate (nad novými knihami prozaikov staršej generácie). (Stanislav Rakús Fáza uvoľnenia). In: Romboid, roč. XLIX, 2014, č. 5 – 6, s. 64 – 68.

    HALVONÍK, A.: Stanislav Rakús: Telegram. In: Knižná revue, 20, 2010, č. 3.

    PETRAŠKO, Ľudovít: Tristná správa z provincie. Stanislav Rakús: Excentrická univerzita. (Recenzia). In: RAK, roč. XIII, 2008, č. 5, s. 42 – 44.

    HALVONÍK, A.: Stanislav Rakús: Excentrická univerzita. In: Knižná revue, 18, 2008, č. 10.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    HEVEŠI, Marián – KOPČA, Marek – POPOVIČ, Ivan  – ZELINKA, Milan: Najlepší žijúci slovenskí spisovatelia. In: RAK, roč. XII, 2007, č. 4, s. 36 – 41.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    STANISLAVOVÁ, Z.: Stanislav Rakús. In: Sliacky, O. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: LIC 2005.

    ŠPAČEK, J.: Stanislav Rakús. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    ŠAH: Stanislav Rakús – 65. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 121, 2005, č. 1, s. 159.

    NAHÁLKA, P.: Maximálne precízne (Stanislav Rakús: Z rozprávaní, úvah a rozhovorov). In: RAK, 9, 2004, č. 5.

    SVETOŇ, Ľ.: Poznámky k životu (Stanislav Rakús: Nenapísaný román). In: Knižná revue, 14, 2004, č. 22.

    GABRÍKOVÁ, A.: Otázky a odpovede (Stanislav Rakús: Z rozprávaní, úvah a rozhovorov). In: Knižná revue, 13, 2003, č. 20.

    GERMUŠKOVÁ, M.: Svedectvo zrelosti (Stanislav Rakús: Z rozprávaní, úvah a rozhovorov). In: Literárny týždenník, 16, 2003, č. 29 – 30.

    HOCHEL, I.: Dotyky, sondy, postoje. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa 2003.

    ŠPAČEK, Jozef: Portrét RAK-a (Stanislav Rakús). In: RAK, roč. VIII., 2003, č. 11 – 12, s. 83 – 85.

    PÁTKOVÁ, Jana: Koncepty prostoru v Rakúsově debutu Žobráci. In: Slovenská literatúra, 49, 2002, č. 2, s. 138 – 148.

    PODMAKOVÁ, D.: Zrkadlenia dramatizácií Rakúsovej Piesne o studničnej vode. In: Slovenské divadlo, 50, 2002, č. 2.

    RODOVÁ, H. – RAKÚS, S.: Literatúra je pre mňa spôsob radosti (Rozhovor). In: Kultúrny život, 3, 2002, č. 19 – 20.

    SULÍK, I.: Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou. In: Sulík, I.: Literárnokritické reflexie. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa 1999.

    SOUČKOVÁ, M. – RAKÚS, S.: Človek by sa mal pokúšať prijímať svet prirodzene a funkčne (Rozhovor). In: Knižná revue, 7, 1997, č. 13 – 14.

    BARBORÍK, V. – DAROVEC, P. – RAKÚS, S.: RAKu odpovedá Stanislav Rakús (Rozhovor). In: RAK, 1, 1996, č. 1.

    ČERVEŇÁK, A.: Vedecká inventúra, revízia a modelovanie (Stanislav Rakús: Poetika prozaického textu). In: Literárny týždenník, 9, 1996, č. 24.

    MATEJOVIČ, P.: Problémovosť literatúry (Stanislav Rakús: Poetika prozaického textu). In: RAK, 1, 1996, č. 2.

    PETRÍK, V.: Stanislav Rakús: Poetika prozaického textu. In: Slovenská literatúra, 43, 1996, č. 4.

    SULÍK, I.: Smerovanie k syntéze (Stanislav Rakús: Poetika prozaického textu). In: Slovenské pohľady, 4 + 112, 1996, č. 5.

    ZAJAC, P.: Medzi štúdiou a príbehom (Stanislav Rakús: Poetika prozaického textu). In: RAK, 1, 1996, č. 6.

    ŽEMBEROVÁ, V.: Autor a text – o noetike grotesknosti v próze Stanislava Rakúsa. In: Slovenská literatúra, 43, 1996, č. 6.

    BARBORÍK, V.: Stanislav Rakús: Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou. In: Slovenská literatúra, 41, 1994, č. 1 – 2.

    BARBORÍK, V.: Vladimír Barborík číta Stanislava Rakúsa (Stanislav Rakús: Temporálne poznámky). In: Romboid, 29, 1994, č. 2.

    ČERVEŇÁK, A.: Medzi Scyllou a Charybdou (Stanislav Rakús: Temporálne poznámky). In: Literárny týždenník, 7, 1994, č. 23.

    DAROVEC, P.: Stanislav Rakús. In: Dotyky, 6, 1994, č. 6 – 7.

    HORECKÝ, J.: Architektonika rozprávačského textu (Stanislav Rakús: Temporálne poznámky). In: Kultúra slova, 28, 1994, č. 6.

    MATEJOVIČ, P.: Stanislav Rakús: Temporálne poznámky. In: Fragment, 8, 1994, č. 2.

    PUCHALA, V. – RAKÚS, S.: Mnohoznačná presnosť (Rozhovor). In: Knižná revue, 4, 1994, č. 25 – 26.

    SOUČKOVÁ, M.: Literárna veda ako umenie (Stanislav Rakús: Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou). In: Romboid, 29, 1994, č. 5.

    ŠIKULA, B.: Modifikácie ľudskosti (Stanislav Rakús: Temporálne poznámky). In: Romboid, 29, 1994, č. 1.

    ŠPAČEK, J.: Jozef Špaček číta Stanislava Rakúsa (Stanislav Rakús: Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou). In: Romboid, 29, 1994, č. 7.

    VILIKOVSKÝ, P. – PETRÍK, V. – HAMADA, M. – BŽOCH, A.: Štyri poznámky k Temporálnym poznámkam. In: Romboid, 29, 1994, č. 6.

    DAROVEC, P.: Kniha! (Stanislav Rakús: Temporálne poznámky). In: Dotyky, 5, 1993, č. 9 – 10.

    HALVONÍK, A. – RAKÚS, S.: Stanislav Rakús (Rozhovor). In: Knižná revue, 3, 1993, č. 4.

    REZNÍK, J., ml.: Nadčasové temporálne poznámky (Stanislav Rakús: Temporálne poznámky). In: Literárny týždenník, 6, 1993, č. 41.

    SABOL, J.: Textové a metatextové variácie. In: Text a kontext. Prešov: Pedagogická fakulta v Prešove UPJŠ v Košiciach 1993.

    VALCEROVÁ-BACIGÁLOVÁ, H.: V dvoch diaľničných prúdoch. In: Slovenská literatúra, 37, 1990, č. 2.

    BÍLIK, R.: Žáner ako postoj (Stanislav Rakús: Epické postoje). In: Literárny týždenník, 2, 1989, č. 2.

    POSPÍŠIL, I.: Preukazná analýza žánru (Stanislav Rakús: Epické postoje). In: Slovenské pohľady, 105, 1989, č. 2.

    SULÍK, I.: Stanislav Rakús: Epické postoje. In: Slovenská literatúra, 36, 1989, č. 3.

    SLOBODNÍK, D.: Prienik do štruktúry prózy (Stanislav Rakús: Epické postoje). In: Nové slovo, 30, 1988, č. 48.

    BAGIN, A.: Stanislav Rakús: Žobráci, Stanislav Rakús: Pieseň o studničnej vode. In: Bagin, A.: Hľadanie hodnôt. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1986.

    ČERVEŇÁK, A.: Úvod do života literatúry (Stanislav Rakús: Mačacia krajina). In: Romboid, 21, 1986, č. 12.

    ŠTEVČEK, P.: Stanislav Rakús: Mačacia krajina. In: Zlatý máj, 30, 1986, č. 10.

    SULÍK, I.: Kapitoly o súčasnej próze. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1985.

    NOGE, J.: Stanislav Rakús: Próza a skutočnosť. In: Slovenská literatúra, 30, 1983, č. 4.

    PLUTKO, P.: Pavol Plutko číta Stanislava Rakúsa (Stanislav Rakús: Próza a skutočnosť). In: Romboid, 18, 1983, č. 7.

    KUSÝ, I.: Stanislavovi Rakúsovi... (Stanislav Rakús: Próza a skutočnosť). In: Nové slovo, 24, 1982, č. 24.

    SULÍK, I.: Stanislav Rakús: Próza a skutočnosť. In: Slovenské pohľady, 98, 1982, č. 10.

    BAGIN, A.: Stanislav Rakús: Pieseň o studničnej vode. In: Slovenské pohľady, 95, 1979, č. 7.

    BODACZ, B.: Nevyhnutné slová (Stanislav Rakús: Pieseň o studničnej vode). In: Nové slovo, 21, 1979, č. 19.

    PLUTKO, P.: Pavol Plutko číta Stanislava Rakúsa (Stanislav Rakús: Pieseň o studničnej vode). In: Romboid, 14, 1979, č. 6.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Kniha Stanislava Rakúsa Pieseň o studničnej vode prichádza s odstupom troch rokov po románovej novele Žobráci a prináša na rozdiel od
    Kniha Stanislava Rakúsa Pieseň o studničnej vode prichádza s odstupom troch rokov po románovej novele Žobráci a prináša na rozdiel od nej päť krátkych próz so sociálnou tematikou a baladickým ladením. Tonalita týchto próz je už zo slovenskej novelistiky známa; v čiastkových motívoch by sa dali nájsť koincidencie s mnohým v modernej domácej próze (Jilemnický, Hronský, naturisti, Jašík, Šikula), no jednako ostáva autor samým sebou a jeho diela originálnymi výpoveďami o človeku, dobe a spoločnosti. Prečo je to tak? Myslíme, že tajomstvo spočíva v svojskom uchopení literárne už toľkokrát traktovanej sociálnej témy. Stanislav Rakús totiž prekračuje rovinu výrazne načrtnutých spoločenských vzťahov tým, že smeruje k odhaleniu ich psychických a mravných dôsledkov. Rakúsovo rozprávanie je presýtené ľudovými povesťami, bájkami, rozmanitými podaniami, ani nie tak v súvislom prúde, ako skôr v jednotlivej rekvizite, reálii, náznaku a nálade. Tým autor vytvára dojem tajomna. V celej tejto knihe sa predstavuje ako majster atmosféry. Autorovu prácu charakterizuje veľká miera fantazijnej uvoľnenosti, nie bežná v slovenskej próze. Stanislav Rakús stavia skôr na asociatívnej než na logickej či chronologickej motivácii. V jeho próze sa ozýva množstvo často neidentifikovateľných hlasov. Všetky dokopy sa pokúšajú vytvoriť aspoň približne pravdivý obraz zvoleného úseku skutočnosti.
    Albín Bagin
     

    Pri čítaní Temporálnych poznámok som mal nástojčivý pocit dotyku s významným – nielen literárnohistoricky, ale noeticky významným – prozaickým dielom, a zároveň som pociťoval podráždenie z vlastnej neschopnosti identifikovať prvky, ktoré túto významnosť vytvárajú. A je iste dobrým vysvedčením pre autora, že i pri druhom čítaní ma znova a znova strhával prúd autorovho rozprávania.

    Pavol Vilikovský

    Stanislav Rakús nie je prvým ani jediným spisovateľom, ktorý svoje tvorivé aktivity upriamuje takmer rovnocenne na prózu i literárnu vedu. Pozoruhodné je však to, že sa mu darí tvoriť veľmi kvalitné a podnetné práce v oboch oblastiach. Po nevšednej novele Temporálne poznámky mu vyšla knižka esejí a štúdii Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou, v ktorej o. i. upúta aj šírka stvárňovanej problematiky, ktorú sa pokúsil vymedziť najmä pojmami mnohoznačnosť a presnosť. Tieto dva pojmy Rakús objasňuje a chápe ako možnosti pre intuitívne (mnohoznačné) a vedecké (presné) intepretovanie umeleckých – v prípade tejto knihy predovšetkým literárnych procesov a javov. Nezanedbateľnú úlohu v Rakúsových literárnokritických prácach zohráva aj jeho vlastná prozaická skúsenosť, ktorá mu ponúka či umožňuje uvedomovať si také nuansy a problémy, ku ktorým sa literárny bádateľ bez uvedených skúseností nemusí dopracovať či nemusí si uvedomiť v plnej šírke všetky náležité súvislosti skúmaného prozaického fenoménu.

    Jozef Špaček

     

    Rakús patrí medzi novátorov i završovateľov jednej významnej etapy nášho literárneho vývinu, ktorá si nedeklaratívne vytýčila za cieľ nájsť strateného človeka, a trvalo jej to takmer celé polstoročie, kým ho nenašla, napriek tomu, že jej hľadačstvo malo všetky parametre talentovanosti a umeleckej ingeniozity. Rakús predovšetkým odpovedá na otázku, kde sa vzal stratený človek? Štyria hrdinovia štyroch poviedok knihy Telegram sú intelektuáli, ktorí svojím reálnym životom nedorástli ani na svoje intelektuálstvo, ani na svoje ambície nebyť intelektuálmi, ale niečím celkom iným, povedzme vykladačmi a vychutnávačmi života, vlajkonosičmi lásky, porozumenia a spoluúčasti. Tieto stopy v nich neprestajne existujú, ale ak vôbec niečím hýbu, vyvolávajú predovšetkým komické efekty. (...) Druhou otázkou je, ako majú títo komunikačnými defektmi poznačení skrachovanci žiť. V odpovedi je azda Rakús najnepodobnejší s prozaikmi, ktorí majú hrdinov s podobne koncipovanými osudmi, ale ktorých prozaická existencia spočíva vo výnimočnosti, čo sa nemohla rozvinúť, lebo spoločnosť, režim, politika neumožnili a zničili ... atď. Rakús svojim hrdinom neprisudzuje nijakú výnimočnosť, nerobí z nich vzory nenaplnených ľudských ambícií z nejakých príčin. Neverí, že by jasnozrivosťou svojho bytia akýmkoľvek spôsobom prekročili skutočnosť, ktorú žijú. Ich stav je skôr status quo sveta a postavy s antihrdinskými vlastnosťami sú atómy hľadajúce miesto v globálnej neurčitosti. (...) Rakúsove postavy neschopné komunikovať v reálnych situáciách si však zo svojej nemožnosti komunikovať vytvárajú akúsi platformu komunikácie v nekomunikácii, ktorá je, zdá sa, aj základným posolstvom poviedok tejto knihy. Rakúsovou odpoveďou na otázku, aký je stratený človek a aké má možnosti, je rozprávačstvo. Bravúrnym preskupovaním aspektov rozprávania vie autor zachytiť rozbujnenú intersubjektivitu, ale rovnako dosiahnuť aj do najintímnejších miest individuálnej situácie postáv a ich konania. Šancou Rakúsovho strateného človeka je vyrozprávať sa. Demokraticky a pluralitne sa vyrozprávať zo žiaľov a radostí, vykričať sa na plné pľúca zo svojich postojov, pokúsiť sa vysloviť nevysloviteľné. Vypovedaní hrdinovia v procese prerozprávania sa síce stávajú smiešnymi, ale prestávajú byť stratení a aspoň dočasne sa stávajú sebaformujúcimi či dokonca svetatvornými. Lenže práve v momente tohto prichytenia im autor ponúka solidaritu ako odmenu za odvahu vysloviť sa. A toto je aj autorova odmena čitateľovi za láskavé prečítanie jeho pisárskeho opusu, ktorý napokon predsa len vyznie smiešne, hoci smiech je iba jedna z mnohých pascí jeho čarodejného jazyka. Humor a irónia sú azda najpresvedčivejšími zložkami poviedok, čo nie je v porovnaní s jeho poslednými troma románmi nijakým prekvapením. Cez ne sa v Rakúsovej próze realizuje nielen autorský naturel, ale aj osobitosť pohľadu na svet a život, v ktorom zmysluplná karikatúra patrí k najušľachtilejším produktom bytosti zvanej človek, pokúšajúcej sa obsiahnuť svet, kde idey a ideály prestali fungovať ako hybné sily akéhokoľvek pohybu, vrátane literárneho.

    Alexander Halvoník

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Vyhovuje mi kombinácia práce učiteľa, literárneho vedca a spisovateľa už aj preto, že čisté písanie, kabinetná práca bez
    Vyhovuje mi kombinácia práce učiteľa, literárneho vedca a spisovateľa už aj preto, že čisté písanie, kabinetná práca bez pravidelného kontaktu s ľuďmi a živou skutočnosťou zužuje šírku a bohatosť empirických látkových podnetov. Pôsobenie učiteľa na vysokej škole sa úzko spája s výskumom literatúry. Prednášky a semináre prinášajú stimuly, ktoré by sa ťažko dostavili v tichu izolovanej domácej pracovne. Navyše to, čo človek zvažuje a rozoberá v samote, potrebuje z času na čas uplatniť a komunikačne si overiť v diskusne zameranom odbornom prostredí.

     

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2014 za knihu Fáza uvoľnenia Cena Anasoft litera (2010) za knihu Telegram Cena Jána Johanidesa za knihu Telegram (2010)

    Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2014 za knihu Fáza uvoľnenia

    Cena Anasoft litera (2010) za knihu Telegram

    Cena Jána Johanidesa za knihu Telegram (2010)

    Cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za rok 2008 za knihu Excentrická univerzita

    Cena Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska za rok 2004 za knihu Nenapísaný román

    Cena Dominika Tatarku za rok 2004 za knihu Nenapísaný román

     

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory