Terézia Dávidová

Narodenie 9. 8. 1906 Giurgia (Rumunsko)
Úmrtie 611. 2002 Bratislava



  • Životopis autora

    R. 1913 – 36 žila v Užhorode, kde absolvovala stredoškolské štúdiá a vyučila sa za fotografku. Od 1936 pôsobila v Bratislave, 1942 – 45 žila v Budapešti, kde sa zapojila do ilegálnej

    R. 1913 – 36 žila v Užhorode, kde absolvovala stredoškolské štúdiá a vyučila sa za fotografku. Od 1936 pôsobila v Bratislave, 1942 – 45 žila v Budapešti, kde sa zapojila do ilegálnej práce, 1946 sa vrátila do Bratislavy a pracovala ako fotografka, 1963 – 65 bola dramaturgičkou divadla Matesz v Komárne. Od 30. rokov sa venovala dramatickej i prozaickej tvorbe. Jej jednoaktovku Čierne kvety uviedla Robotnícka akadémia v Bratislave r. 1937. Ďalšie hry Vábivé svetlo, Žena a smrť uviedlo divadlo P. O. Hviezdoslava (1958, 1976), hry v maďarčine uviedlo komárňanské divadlo  (Dódi, Vidor család, Fekete bárány), výber z jej dramatickej tvorby vyšiel pod názvom Lidércfény (1976). Okrem toho písala aj televízne a rozhlasové hry. Ako prozaička sa prezentovala novelou s protifašistickou tematikou Kísértetek múzeuma (1964), po ktorej nasledovali romány a zbierky noviel Kásahegy (1966), Ifjúságból elégtelen (1970), Idözített boldogság (1973), Mesélö emzedék (1981), autobiograficka kniha Utóirat (1986) a i., z ktorých v slovenčine vyšli Múzeum strašidiel (1964) a Poklady starej truhlice (1977).

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Kísértetek múzeuma (1964)
    • Múzeum strašidiel (1964)
    • Kásahegy (1966)
    • Ifjúságból elégtelen (1970)
    • Idözített boldogság (1973)
    • Poklady starej truhlice (1977)
    • Mesélö emzedék (1981)
    • Utóirat (1986)

    Dráma

    • Čierne kvety (1937)
    • Vábivé svetlo (1958)
    • Lidércfény (1976, výber)
    • Žena a smrť (1976)