• Životopis autora

    Valentín Beniak sa narodil 19. februára 1894. Pre vážny úraz nohy, ktorý utrpel ako dvanásťročný, meštiansku školu absolvoval
    Valentín Beniak sa narodil 19. februára 1894. Pre vážny úraz nohy, ktorý utrpel ako dvanásťročný, meštiansku školu absolvoval externe, ale súčasne sa s pomocou miestneho farára Ignáca Wohlanda pripravoval na gymnaziálne štúdia tak dôkladne, že v roku 1914 zložil prijímaciu skúšku v Nitre priamo do siedmej triedy. Po maturite roku 1916 začal študovať na právnickej fakulte v Budapešti. Pre nedostatok finančných prostriedkov musel štúdium zanechať. Vrátil sa domov a nastúpil na miesto notárskeho praktikanta. O rok absolvoval notársky kurz v Košiciach a pôsobil ako notár na viacerých miestach. Od marca 1939 pôsobil v Bratislave na Ministerstve vnútra. V roku 1940 ho zvolili za predsedu Spolku slovenských spisovateľov. Funkciu predsedu vykonával až do konca druhej svetovej vojny. Koncom roku 1945 nastúpil na Povereníctvo školstva a osvety. V roku 1947 ho penzionovali. Vzhľadom na jeho funkcie počas vojnového slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945 žil 25 rokov v ústraní až do smrti v roku 1973. Až do roku 1966 nemohol knižne publikovať.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Poézia

    • Tiahnime ďalej oblaky (1928)
    • Ozveny krokov (1931)
    • Kráľovská reťaz (1933)
    • Lunapark (1936)
    • Poštový holub (1936)
    • Bukvica (1938)
    • Vigília (1939)
    • Štyri legendy sv. Grála (1941)
    • Žofia (1941)
    • Druhá vigília (1942)
    • Popolec (1942)
    • Strážcovia a ochrankyne Slovenska (1942, spoločné dielo: V. Beniak, M. Benka)
    • Igric (1944)
    • Hrachor (1967)
    • Klásky zo zberu (1968)
    • Plačúci Amor (1969)
    • Sonety podvečerné (1970)
    • Medailóny a medailónky (1971)
    • Abrahámske rondely a iné básne (1994)
    • Nedokončená symfónia – Večerné sonety (1994)
    • Poézia I (2000, výber)
    • Slovenský Igric sa búri aj žalostí (2017, 1.vydanie)

    Esej

    • Sebe i Vám (1943)

    Pre deti a mládež

    • Stratenko. Slovenské ľudové rozprávky (1994)

    Literárna veda

  • Charakteristika tvorby

    Valentín Beniak je výnimočnou osobnosťou slovenskej poézie. Jeho život a dielo výrazne poznamenali dramatické udalosti dvadsiateho storočia s dvoma
    Valentín Beniak je výnimočnou osobnosťou slovenskej poézie. Jeho život a dielo výrazne poznamenali dramatické udalosti dvadsiateho storočia s dvoma svetovými vojnami a prevratnými politickými udalosťami, ktoré boli dôsledkom vojnových a povojnových pomerov. Na celých dvadsaťpäť rokov v čase, keď bol na vrchole svojich tvorivých síl, ho odsúdili na samotu, bez možnosti aktívnej účasti na spoločenskom a kultúrnom dianí. Našiel v sebe dosť síl a pokračoval v tvorbe aj napriek zákazu publikovať. O jeho občianskom postoji hovorí aj skutočnosť, že po druhej svetovej vojne napriek možnostiam a ponuke neodišiel do zahraničia ako mnohí iní, zostal doma, sledoval a v básnickej tvorbe reagoval na ďalší vývoj domácich pomerov. Na jeho básnických začiatkoch vidieť vplyv domácich i zahraničných autorov, ktorý prekonáva už v prvej zbierke a vydáva sa svojou cestou. V nej najprv dominuje hlboké puto k domovu, k dedinskému životu. Hľadaním vlastnej filozofie básnika-solitéra slabnú idylické prvky jeho poézie. Prekvapuje sviežou metaforickou výrazovosťou zmyslových predstáv, ktoré sú osobitým prejavom slovenského poetizmu. Zostáva však verný svojmu filozofickému videniu a hlboko precíťuje tragiku ľudského života a pocity láskavej spolupatričnosti s človekom. Osobitnou kapitolou sú jeho zbierky inšpirované cestou do Talianska a Francúzska (Ozveny krokov, Kráľovská reťaz, Lunapark). Cez drobné zážitky a impresie zintímňuje i historicky veľké osobnosti a kultúrne monumenty. V zbierke Poštový holub nastáva zmena videnia sveta s reflexiou blížiacich sa vojnových udalostí (Taliansko a Nemecko). Dobové procesy autor preciťuje ešte oveľa intenzívnejšie v zbierke Bukvica (1938). Vojnové udalosti našli svoj odraz v zbierkach z rokov 1939 – 1944. Sú to básne plné osobného nepokoja, obáv z ohrozenosti (sveta, národa, ľudí), zahalené do metaforického rúcha poézie. Vrcholnými zbierkami sú Žofia, Popolec, Igric. V nich je básnicky zobrazený zvírený svet vojny vyúsťujúci do túžobnej vízie po mieri. Odkrýva v nich rozľahlé priestory citovej a myšlienkovej drámy človeka svojej doby pod vplyvom historických udalostí vyvolaných mocensko-politickými záujmami. Ako básnik-solitér si zachoval odstup, spolieha sa na silu a suverénnosť básnickej výpovede o dramatických podobách čias, vnútorných zápasoch človeka, jeho tragike, ale aj o láske k ľuďom. Jeho básnická tvorba po roku 1945 zjavne prekračuje rozmery predchádzajúcej tvorby, kvantitatívne i kvalitatívne, hoci žil osamotený v ústraní. Jeho poézia prekvapuje bohatou žánrovou členitosťou i poetickou rozmanitosťou. Len nedobrovoľné politické vyobcovanie z verejného a kultúrneho života posledných 25 rokov spôsobilo skreslenie jeho významu v dejinách slovenskej literatúry, kde mu patrí jedno z popredných miest medzi takými menami slovenskej poézie ako J. Smrek, E. B. Lukáč, L. Novomeský, M. Válek.
    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - preklad

    Prekladal vrcholné diela svetovej literatúry: W. Shakespeara, J. W. Goetheho, O. Wilda a ďalších. Prebásnil a vydal výber z maďarskej

    Prekladal vrcholné diela svetovej literatúry: W. Shakespeara, J. W. Goetheho, O. Wilda a ďalších.

    Prebásnil a vydal výber z maďarskej poézie 20. storočia pod názvom Večerná blýskavica (1957).

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    CABADAJ, Peter: Slovenská literatúra pred Februárom 1948. In: Slovenské pohľady , roč. IV + 134, 2018, č. 11, s. 7. RÁCOVÁ, Veronika:

    CABADAJ, Peter: Slovenská literatúra pred Februárom 1948. In: Slovenské pohľady, roč. IV + 134, 2018, č. 11, s. 7.

    RÁCOVÁ, Veronika: Spracovanie edičných komentárov a vysvetliviek vo vybraných zväzkoch edície Knižnica slovenskej literatúry. In: Slovenská literatúra, roč. 65, 2018, č. 4, s. 306, 311.

    PAVČÍK, Filip: Spisovatelia v zajatí režimu slovenského štátu. In: Sme, roč. 26, 2. 3. 2018, č. 51, príl. Magazín o knihách, s. XXVI.

    GAVURA, Ján ˜– ŠAFRANOVÁ, Lenka – KLAPÁKOVÁ, Mária: Angažovanou cestou. In: Vertigo, 2014, č. 2, s.18 – 20.

    Autor neuved.: Vlaentín Beniak: Igric (Novinky Vydavateľstva SSS). In: Literárny týždenník, roč. XXVI, 4. 9. 2013, č. 29 – 30, s. 15.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    ŠMATLÁK, S.: Dejiny slovenskej literatúry II (4. vydanie). Bratislava: LIC 2007.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    MIKULA, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    SLIACKY, O.: Valentín Beniak. In: Sliacky, O., ed.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: LIC 2005.

    ZAMBOR, J.: Pokus o portrét Valentína Beniaka. In: Verbum, 13, 2002, č. 1.

    DRUG, Š.: Tŕnistá cesta k básnickej sláve. Bratislava: Slovenský spisovateľ 2001.

    PETRÍK, Vladimír: Biografická koláž Valentína Beniaka (Štefan Drug: Tŕnistá cesta k básnickej sláve). In: Knižná revue, roč. XI, 28. 11. 2001, č. 24, s. 3.

    MATEJOV, Radoslav: Nože osudu v ranách tvorby (Valentín Beniak: Poézia I, Poézia II). In: Knižná revue, roč. XI, 18. 4. 2001, č. 8, s. 3.

    ŠMATLÁK, S.: Valentín Beniak – dráma života a tvorby. In: Beniak, V.: Poézia I. Bratislava: Slovenský Tatran 2000.

    GAŠINEC, Eduard: Nedopovedané spisovateľské anekdotárium. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 116, 2000, č. 6, s. 151 – 153.

    WINCZER, P.: Súvislosti v čase a priestore. Básnická avantgarda, jej prekonávanie a dedičstvo. Bratislava: Veda 2000, s. 156 – 161.

    ZAMBOR, Ján: Valentín Beniak. In: Zambor, J., ed.: Portréty slovenských spisovateľov 2. Bratislava: 2000, s. 25 – 35.

    ZAMBOR, Ján: Beniak, Valentín. Ukážka hesla zo Slovníka slovenských spisovateľov, ktorý pripravuje kolektív autorov pod ved. V. Mikulu. (Rozhľady). In: Slovenská literatúra, roč. 46, 1999, č. 1, s. 48 – 50.

    HAJKO, Dalimír: Krkolomné kolotoče poézie II. 2. Roky nádeje, roky poézie. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 115, 1999, č. 2, s. 85 – 101.

    RÉDEY, Z.: Morfológia lyrického textu v interpretácii. In: O interpretácii umeleckého textu 21. Nitra: Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa 1999.

    KOVÁČIK, Ľ.: Ľudová rozprávka v podaní Valentína Beniaka. In: Literatúra pre deti a mládež v procese I. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa 1998.

    NADUBINSKÝ, Michal: Básnik Valentín Beniak (Valentín Beniak, Regionálne kultúrne stredisko Topľočany 1994). In: Knižná revue, roč. V, 25. 1. 1995, č. 1, s. 5.

    HAJDUKOVÁ, T., ed.: Valentín Beniak. Personálna bibliografia. Prešov: Okresná knižnica 1995.

    KOPÁL, J.: Žánrový variant poetickej rozprávky. In: Romboid, 30, 1995, č. 5.

    RÉDEY, Z.: Zoltán Rédey číta Valentína Beniaka. In: Romboid, 30, 1995, č. 3.

    BÁTOROVÁ, M.: Vigílie Valentína Beniaka. In: Romboid, 29, 1994, č. 6.

    CABADAJ, P.: K igricovej storočnici. In: Slovenské národné noviny, 5 (9), 1994, č. 7.

    DRUG, Š.: My dvaja musíme byť najlepší básnici na Slovensku. In: Romboid, 29, 1994, č. 4.

    DRUG, Š.: Myšlienku treba obliecť do dôstojného rúcha. In: Slovenská literatúra, 41, 1994, č. 3.

    SEDLÁK, Ján: Z pamätí (I.). S Valentínom Beniakom. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 110, 1994, č. 4, s. 119 – 120.

    FERKO, M.: Storočnica posledného igrica. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 110, 1994, č. 2.

    GACEK, M.: Vigília pri Dunaji. In: Literárny týždenník, 7, 1994, č. 14.

    HAMADA, M.: Básnik s dušou stvorenou k vzbure. In: Romboid, 29, 1994, č. 5.

    KOVÁČ, M.: Básnik Valentín Beniak – dramatik. In: Javisko, 26, 1994, č. 9.

    KOVALČÍK, V.: Z dokumentárnych postrehov. In: Literárny týždenník, 7, 1994, č. 8.

    KRAUS, C.: Ja prejsť mám ešte nocou čiernou slovenským cintorínom... In: Tvorba T, 4 (13), 1994, č. 2.

    KRAUS, C.: Objavovanie strateného básnika. In: Beniak, V.: Stratenko. Bratislava: Mladé letá 1994.

    KRAUSOVÁ, N.: Jak zrno pršia roky z kláska. In: Literárny týždenník, 7, 1994, č. 8.

    KRAUSOVÁ, N.: Pri čítaní poézie môjho otca... In: Knižná revue, 4 1994, č. 7.

    PETRÍK, V.: Valentín Beniak v denníkoch Mikuláša Gaceka. In: Romboid, 29, 1994, č. 7.

    ROSENBAUM, K.: Nevyhasnutá čiara Beniakovej poézie (Valentín Beniak: Abrahámske rondely... a iné básne). In: Literárny týždenník, 7, 1994, č. 28.

    ŠKOTKA, M., ed.: Valentín Beniak. Zborník štúdií k storočnici narodenia básnika. Topoľčany: Regionálne kultúrne stredisko 1994.

    ŠMATLÁK, S.: Prolegomena k Žofii a Popolcu. In: Slovenská literatúra, 41, 1994, č. 3.

    ŠMATLÁK, S.: Valentín Beniak. In: Literárny týždenník, 7, 1994, č. 8.

    ŠTEVČEK, P.: Beniakova mravná a poetická sebaobnova (Valentín Beniak: Stratenko). In: Bibiana, 2, 1994, č. 3.

    ŠTRAUS, F.: Nad veršom Žofie a Popolca. In: Literárny týždenník, 7, 1994, č. 9.

    TAZBERÍK, J.: Valentín Beniak: Abrahámske rondely... a iné básne. In: Knižná revue, 4, 1994, č. 18.

    VAŠKO, I.: Na storočnicu Valentína Beniaka. In: Verbum, 5, 1994, č. 2.

    VÁLEK, I.: Valentín Beniak. In: Slovenské národné noviny, 5 (9), 1994, č. 22.

    ZAMBOR, J.: K poetike Beniakovej poézie. In: Romboid, 29, 1994, č. 4.

    KOVALČÍK, V.: Aktualizácia (Valentín Beniak: Svätográlske legendy). In: Literárny týždenník, 6, 1993, č. 23.

    KÚTNIK-ŠMÁLOV, J.: Kľúč k Beniakovým básnickým skladbám. In: Dotyky, 5, 1993, č. 4.

    HAMADA, M.: Politici môžu byť odstavení, ale básnici nie. In: Tvorba T, 2 (11), 1992, č. 1.

    KRAUSOVÁ, N.: Básnik s pečaťou na ústach. In: Kultúrny život, 26, 1992, č. 17.

    PAŠTEKA, J.: S básnikom v družine kráľa Artuša. In: Beniak, V.: Svätográlske legendy. Trnava: Spolok sv. Vojtecha 1992.

    HAMADA, M.: Básnik s dušou stvorenou k vzbure. In: Kultúrny život, 24, 1990, č. 22.

    MOJÍK, I.: Valentín Beniak. Z básnickej pozostalosti. In: Romboid, 25, 1990, č. 11.

    KOPÁL, J.: Vekovosť a vekovo-recepčné dispozície textu pre príjemcu. In: O interpretácii umeleckého textu 8. Nitra: Pedagogická fakulta 1986.

    PETERAJ, K.: Valentín Beniak: Plačúci Amor. In: Nové knihy, 1983, č. 15.

    BAGIN, A.: Literatúra v premenách času. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1978, s. 33 – 40.

    TURČÁNY, V.: Rým v slovenskej poézii. Bratislava: Veda 1975, s. 220 – 225.

    GREGOREC, J.: Básnický svet Valentína Beniaka. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1970.

    ŠABÍK, V.: Báseň ako odpoveď démonom života. In: Romboid, 4, 1969, č. 1.

    HAMADA, M.: Dve reťaze poézie Valentína Beniaka. In: Beniak, V.: Reťaz. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1966, s. 313 – 330.

    HAMADA, M.: V hľadaní významu a tvaru. Bratislava: Smena 1966, s. 295 – 311.

    ŠMÁLOV, J. K.: Kľúč k Beniakovým básnickým skladbám. In: Kultúra, 15, 1943, č. 3.

    ŠMÁLOV, J. K.: Valentín Beniak: Štyri legendy sv. Grála. In: Kultúra, 13, 1941, č. 7 – 8.

    ŠMÁLOV, J. K.: Valentín Beniak: Žofia. In: Kultúra, 13, 1941, č. 3.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Bol to vlastne básnik-solitér, prebíjajúci sa do literatúry (…) bez opory či podpory deklarovanej príslušnosti k nejakej

    Bol to vlastne básnik-solitér, prebíjajúci sa do literatúry (…) bez opory či podpory deklarovanej príslušnosti k nejakej literárnej skupine alebo smeru (…) vytrvalo sa usilujúci o uznanie literárneho centra; potom, keď toto uznanie prišlo, stal sa na krátky čas lídrom, veľkým, dokonca najväčším zjavom súdobej slovenskej poézie, a hneď zatým na dlhý čas autorom spoločensky dištancovaným, básnikom nepublikovaným.

    Stanislav Šmatlák

    Jedným zo základných výstavbových princípov poézie V. Beniaka je premena, ktorá je výrazom proteovstva a fantazijnosti ako určujúcich čŕt jeho básnickej osobnosti. Premena je v poézii starý postup, ale Beniak ho mnohorako a jedinečne rozvinul ako princíp štrukturácie modernej básne so znakmi poetistickej, expresionistickej a surrealistickej poetiky. (…) Premeny, mnohohlasnosť, spájanie rôznych kontextov, časté uplatňovanie kontrastu i paradoxu, ruptúrnosť, montážnosť, sú výrazom variabilnosti, hybnosti Beniakovej básne. (…) Dynamický charakter má aj Beniakova metafora. Táto jej vlastnosť splýva s jej výbušnosťou, „masívnosťou a dravosťou“, „zemitou šťavnatosťou“. Súčasne je tento autorov trópus „nositeľom hlbokého básnického poznania, videnia, cítenia, zážitku“, „súhrnom skúseností, zakliatym do výstižného, primeraného a strhujúceho slovného výrazu, účinnou skratkou, čo sa zabodáva do vedomia“.

    Ján Zambor

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Národná cena za literatúru (1936) Cena nakladateľstva MAZÁČ (1938) Cena Vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1968) Cena Svetového

    Národná cena za literatúru (1936)

    Cena nakladateľstva MAZÁČ (1938)

    Cena Vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1968)

    Cena Svetového kongresu Slovákov (1973)

    Zobraziť všetko