• Prekladá z jazykov

    Slovinský jazyk
    Srbský jazyk
    Český jazyk
  • Stručná charakteristika tvorby

    Spolupracovala s mnohými juhoslovanskými novinami a časopisami. Prekladala básne a poviedky zo srbčiny, slovinčiny a češtiny do slovenčiny.

    Spolupracovala s mnohými juhoslovanskými novinami a časopisami. Prekladala básne a poviedky zo srbčiny, slovinčiny a češtiny do slovenčiny. Niekoľko rokov bola externou spolupracovníčkou novosadských novín Dnevnik, kde pôsobila ako členka súbehovej komisie o krátku poviedku.

    V roku 1967 ju prijali do Zväzu spisovateľov Juhoslávie a v roku 1985 aj do Spolku spisovateľov Vojvodiny. Niekoľko rokov bola členkou Zhromaždenia a spolupracovníkov Vydavateľstva Stražilovo v Irigu a Novom Sade. Pôsobila aj v správe literárneho stretnutia Brankovo kolo v Sr. Karlovciach. Kým pôsobila v rozhlase, zaujímala sa o každoročné vypisovanie súbehov o rozhlasové poviedky a rozhlasové hry pre deti. Na dôchodku spolupracuje aj s Obecným rozhlasom, kde je dodnes spolupracovníčka a dlho rokov bola aj podpredsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Petrovci, kde pôsobí aj dnes V rokoch 1983-1993 pôsobila i v Kultúrno-umeleckom spolku Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade.

    Uverejňovala v mnohých literárnych časopisoch v Juhoslávii a na Slovensku, Rumunsku, Bulharsku, Taliansku. jej tvorba je zastúpená v antológiach v Indii, Švédsku, v esperante v Brazílii ako aj v Juhoslávii. Od roku 1990 je aj členkou Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. Žije v rodisku.

    Zobraziť všetko
  • Životopis autora

    Viera Benková sa narodila 23. apríla 1939 v Báčskom Petrovci v remeselníckej rodine (matka pochádzala zo Slovenska, z Čičmian).

    Viera Benková sa narodila 23. apríla 1939 v Báčskom Petrovci v remeselníckej rodine (matka pochádzala zo Slovenska, z Čičmian). Základnú školu a gymnázium (1957) ukončila v rodisku. Na Filologickej fakulte v Belehrade vyštudovala (1971) český a slovenský jazyk a literatúru. V roku 1962 sa ako štipendistka Petrovskej obce zamestnala v novinách Hlas ľudu, kde pracovala ako stály člen redakcie do roku 1967, neskôr ako externá spolupracovníčka do roku 1975. Členkou redakcie literárneho časopisu Nový život bola v rokoch 1965-1978. Keďže sa s rodinou roku 1969 presťahovala do Belehradu, od roku 1975 pôsobila v slobodnoém povolaní. Roku 1980 sa zamestnala v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu, kde pracovala do roku 1992. Po odchode do dôchodku sa presťahovala z Belehradu do Petrovca.

    Spolupracovala s mnohými juhoslovanskými novinami a časopisami. Prekladala básne a poviedky zo srbčiny, slovinčiny a češtiny do slovenčiny. Niekoľko rokov bola externou spolupracovníčkou novosadských novín Dnevnik, kde pôsobila ako členka súbehovej komisie o krátku poviedku.

    V roku 1967 ju prijali do Zväzu spisovateľov Juhoslávie a v roku 1985 aj do Spolku spisovateľov Vojvodiny. Niekoľko rokov bola členkou Zhromaždenia a spolupracovníkov Vydavateľstva Stražilovo v Irigu a Novom Sade. Pôsobila aj v správe literárneho stretnutia Brankovo kolo v Sr. Karlovciach. Kým pôsobila v rozhlase, zaujímala sa o každoročné vypisovanie súbehov o rozhlasové poviedky a rozhlasové hry pre deti. Na dôchodku spolupracuje aj s Obecným rozhlasom, kde je dodnes spolupracovníčka a dlho rokov bola aj podpredsedníčka Miestneho odboru Matice slovenskej v Petrovci, kde pôsobí aj dnes V rokoch 1983-1993 pôsobila i v Kultúrno-umeleckom spolku Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade.

    Uverejňovala v mnohých literárnych časopisoch v Juhoslávii a na Slovensku, Rumunsku, Bulharsku, Taliansku. jej tvorba je zastúpená v antológiach v Indii, Švédsku, v esperante v Brazílii ako aj v Juhoslávii. Od roku 1990 je aj členkou Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave. Žije v rodisku.

     

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Lesná studienka (1973, Obzor, Nový Sad 1973)
    • Dom (1987, Obzor, Nový Sad)
    • Z dávneho Petrovca (1998, Hlas ľudu, Nový Sad)
    • Stred sveta (2007, vydavateľstvo Ivan Krasko a ESA,Nadlak-Bratislava, 2007, doplnené vydanie Slovenské vydavateľské centrum, Báč. Petrovec 2009)
    • Stretnutie s minulosťou (2007, Hlas ľudu, Nový Sad, edícia Prameň, 2007, 2. prepracované vydanie, Báčsky Petrovec 2009)
    • Medzi dvoma domovmi 2. Antológia slovenskej krátkej prózy v zahraničí (2010, 1.vydanie)
    • Studienky (2014, výber z prozaickej tvorby slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a zo Srbska)
    • Tri ženy, dvaja muži a ja... (2017, 1.vydanie)

    Poézia

    • Májový ošiaľ (1964, Kultúra, Báčsky Petrovec)
    • Slovenská láska - Slovačka ljubav - Slowakische Liebe (1965, Záhreb)
    • Variácie (1969, Obzor, Nový Sad)
    • Obrady (1971, Obzor, Nový Sad)
    • Koráb istoty (1975, Obzor, Nový Sad 1975)
    • Izoldin prsteň (1978, Obzor, Nový Sad)
    • Dan medju ružama (1979, Matica srpska, Novi Sad, napísaná po srbsky)
    • Obelisk (1982, Obzor, Nový Sad 1982)
    • Komorný večer (1989, Obzor, Nový Sad 1989)
    • Heroica slovaca (1997, Kultúra, Báčsky Petrovec 2001)
    • Kniha výstrahy (2001, výber, Kultúra, Báčsky Petrovec)
    • Žltá krajina, čierne drozdy (2004, Kultúra, Báčsky Petrovec)
    • Relikviár (2005, Vydavateľstvo Ivan Krasko a ESA, Nadlak-Bratislava)
    • Medzi dvoma domovmi 1. Antológia slovenskej poézie v zahraničí (2008, 1.vydanie)
    • Modrotlač (2011, Slovenské vydavateľské centrum, Báčsky Petrovec)
    • Plášť bohyne (2012, 1.vydanie, antológia slovensky píšucich poetiek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska)
    • Exlibris morušových listov (2013)
    • Herbár zeme (2015, 1.vydanie)

    Esej

    Pre deti a mládež

    • Veľký minikrimi prípad (1977, Obzor, Nový Sad 1977)
    • Próza

      Lesné príhody (1980, Obzor, Nový Sad 1980)
    • Hojdacie kreslo spisovateľa Martina (1984, Obzor, Nový Sad 1984)

    Rozhlasová tvorba

    • Pusťte basu do rozhlasu (1985, Obzor, Nový Sad 1985, spolu s hrami J. Tušiaka, M. Demáka a J. Madackého)

    Publicistika

    Prekladateľská činnosť

    • Saloma (1975)
    • Menuet (1979)
    • Ružový jas (1986)
  • Preložené diela

    Poézia v preklade do srbčiny a slovinčiny Saloma (Bagdala, Kruševac 1975, prel. Anna Dudášová), Menuet ( Radnički Univerzitet R. Ćirpanov,

    Poézia v preklade do srbčiny a slovinčiny

    Saloma
    (Bagdala, Kruševac 1975, prel. Anna Dudášová),

    Menuet (Radnički Univerzitet R. Ćirpanov, Novi Sad 1979, prekl. A. Dudášová a Br. Romová),

    Ružový jas (Obzor, Nový Sad 1986, autorkin vlastný preklad knihy Dan medju ružama).

    Zobraziť všetko
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Literárna tvorba - preklad

    Z češtiny do srbčiny František Balek : Poslednja šansa (Dnevnik, Novi Sad 1975, spolu s Br. Romovou). Zo slovenčiny do srbčiny

    Z češtiny do srbčiny

    František Balek: Poslednja šansa (Dnevnik, Novi Sad 1975, spolu s Br. Romovou).

    Zo slovenčiny do srbčiny

    Katarína Lazarová: Intervju sa labudovima (Dnevnik, Novi Sad 1975, spolu s Br. Romovou).

    U zatišju sna (2012 – V zátiší sna, dvojzbierka poézie s Etelou Farkašovou) 

    Zo slovinčiny do slovenčiny

    Vid Pečjak: O robotovi, ktorý utiekol (Obzor, Nový Sad 1975),

    Fran Levstik: Ako urobili Vidkovi košieľku (Obzor, Nový Sad 1975).

    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - editorská činnosť

    Pehavá hruška, výber z poetickej tvorby pre deti od slovenských autoriek žijúcich v Srbsku, Rumunsku a SR, editorky: Viera Benková a Etela
    Pehavá hruška, výber z poetickej tvorby pre deti od slovenských autoriek žijúcich v Srbsku, Rumunsku a SR, editorky: Viera Benková a Etela Farkašová, vydala Matica slovenská v Srbsku 2018

    Jednozubý úsmev.
    Antológia prózy pre deti po slovensky píšucich autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska (spolu s EtelouFarkašovou), Matica slovenská v Srbsku, 2016

    Plášť bohyne, antológia slovensky píšucich poetiek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska, spolu s E.Farkašovou, Matica slovenská v Srbsku, edícia Matičné súzvuky, 2012.
    Studienky... antológia slovensky píšucich prozaičiek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska, spolu s E.Farkašovou, Matica slovenská v Srbsku, edícia Matičné súzvuky, 2014.

    Eseje a štúdie. Eseje a štúdie slovenských autoriek z Maďarska, Rumunska, Slovenska a Srbska, Matica slovenská v Srbsku 2015. Viera Benková a Etela Farkašová (zost.)

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    PUCOVSKÁ, Katarína: Poetické nóvum v novom vydavateľstve (Viera Benková, Etela Farkašová: Listy vo vetre/Lišce na vetru). Recenzia. In:
    PUCOVSKÁ, Katarína: Poetické nóvum v novom vydavateľstve (Viera Benková, Etela Farkašová: Listy vo vetre/Lišce na vetru). Recenzia. In: Literárny týždenník, roč. XXXI, 20. 6. 2018, č. 23 – 24, s.12.

    MATLÁKOVÁ, Zlata: Antológia zasvätená detstvu (Pehavá hruška. Výber z poetickej tvorby pre deti slovenských autoriek zo Slovenska, Srbska a Rumunska. Zostavili Viera Benková a Etela Farkašová). Recenzia. In: Lit:erárny týždenník, roč. XXXI, 9. 5. 2018, č. 17 – 18, s. 12.

    ŠENKÁR, Patrik: Jednozubý úsmev. Zostavili Viera Benková a Etela Farkašová (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 7 – 8, s. 278 – 281.

    HAJKO, Dalimír: Sedem viet o siedmich knihách (Viera Benková / Tri ženy, dvaja muži a ja...). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 7 – 8, s. 270.

    KOŠKOVÁ, Hana: Dedičstvo múdrosti v čičmianskej ságe. Viera Benková: Tri ženy, dvaja muži a ja (Recenzia). In: Literárny týždenník, roč. XXXI, 14. 3. 2018, č. 9 – 10, s. 16.

    HALVONÍK, Alexander: Próza 2017: Príbeh príbehu (Hodnotenie literatúry 2017). ....Sedemdesiatnici: Rutina a skúsenosť. In: Romboid, roč. LIII, 2018, č. 5 – 6, s. 99.

    ŠENKÁR, Patrik: Zmysluplný kolotoč piatich ročných období. Viera Benková: Päť ročných období. (Recenzia). In: Romboid, roč. LII, 10. 12. 2017, č. 9, s. 159 – 164.

    HAJKO, Dalimír: Viera Benková – Etela Farkašová / Zbližovanie. (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 11, s. 107.

    MATLÁKOVÁ, Zlata: Objatie slovom bez zdvihnutého prsta. Ed. Viera Benková a Etela Farkašová: Jednozubý úsmev. (Recenzia). In: Romboid, roč. LII, 2017, č. 7, s. 106 – 108.

    KOŠKOVÁ, Hana: Eseje a štúdie. Antológia slovenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme. Zost.: Viera Benková a Etela Farkašová. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 133, 2017, č. 1, s. 128 – 129.

    KOŠKOVÁ, Hana: Studienky. Antológia poviedok slvoenských autoriek z materskej krajiny a Dolnej zeme. Zostavila Viera Benková. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 7– 8, s. 287 – 288.

    BABIAK, Michal: Ticho, ktoré spája. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 7 – 8, s. 244 – 249.

    SVETLÍK, Adam: Súčasná slovenská vojvodinská literatúra a literárna kritika. Z tvorby vojvodinskych autorov. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 131, 2015, č. 7 – 8, s. 181– 264.

    BAŽÍKOVÁ, Boženka: Bibliografia Viery Benkovej. Nový Sad, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2014.

    BOLDOCKÝ, Samuel: Viera Benková: Exlibris morušových listov. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 4, s.  128 – 129.

    KOŠKOVÁ, Hana: Kontinuita tradície a súčasnosti. Viera Benková: Exlibris morušových listov. (Recenzia). In: Nový život, roč.  66, 2014, č. 1 – 2, s. 56 – 57.

    AMBRUŠ, Ivan Miroslav: Plášť bohyne, básnický svet žien. Viera Benková: Plášť bohyne. (Recenzia). In: Nový život, roč. 66, 2014, č. 1 – 2, s. 55 – 56.

    BOLDOCKÝ, Samuel: Mozaika básnického sveta slovenských poetiek v poslednom polstoročí. Viera Benková: Plášť bohyne. (Recenzia). In: Nový život, roč. 66, 2014, č. 1 – 2, s. 53 – 55.

    BENKOVÁ, Viera – HAJKO, Dalimír: Hľadať mosty medzi kultúrami. (Chat). In: Nový život, roč. 66, 2014, č. 1 – 2, s. 5 – 9.

    BOLDICKÝ, Samuel: Etala Farkašová, Viera Benková. U zatišju sna. B In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 129, 2013, č. 12, s. 134 – 135.

    ČÍŽIKOVÁ, Zuzana: Básnické dielo Viery Benkovej, Bácsky Petrovec: Kultúra, 2005.

     

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    ...  Na jednej strane úsmevne lyrická, so zmyslom pre krásy prírody i ľudského života, na druhej strane vážna, nesúca starosť
    ...  Na jednej strane úsmevne lyrická, so zmyslom pre krásy prírody i ľudského života, na druhej strane vážna, nesúca starosť o svet, o jeho stredy (a tie môžu byť podľa autorky kdekoľvek, kde sa  cítime dobre), a aj o jeho okraje, na ktorých sa občas dobrovoľne či nedobrovoľne ocitáme nielen ako jednotlivci, ale aj ako spoločenstvá.
                                                                                      Etela Farkašová
    Podľa kritiky literárny vývin autorky sprevádzal postupný prechod od  pôvodného intenzívneho lyrizmu  a senzualizmu k väčšej reflexívnosti a intuitívnosti, ktorou jej východisková poloha získala prehĺbenejší a subtílnejší rozmer. Myslím si, že práve román Stred sveta dobre ilustruje proces  prelínania dvoch línií v autorkinej tvorbe, ich syntézu, ktorej žičí aj žáner sčasti dokumentárneho, resp. memoárového, sčasti lyricko-reflektívneho textu.
                                                                                           S. Boldocký
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Cena časopisu Nový život (1965, 1969), Pamätná medaila obce Báčsky Petrovec (neskoršie októbrová cena 1970), Republiková Cena Neven (1982),
    Cena časopisu Nový život (1965, 1969),
    Pamätná medaila obce Báčsky Petrovec (neskoršie októbrová cena 1970),
    Republiková Cena Neven (1982),
    Čitateľský odznak KOS Vojvodiny (1989),
    Cena Spolku vojvodinských slovakistov za životné dielo (1999),
    Plaketa Knižnice Štefana Homolu (1999),
    Plaketa Gymnázia Jána Kollára (1999),
    Cena Vydavateľstva Kultúra (2000),
    Cena Ondreja Štefanka (2011).
    Cena literárneho časopisu Nový život, B. Petrovec (2012)
    Cena Spolku slovenských spisovateľov za poetické dielo a popularizáciu slovenskej literatúry v zahraničí (2014)
    Cena za životné dielo Združenia spisovateľov Srbska (2015)

     


     




    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Hosť   Z krvi a tela Upiekla mi mať Peceň chleba.   Plesnivinu zeme Cítim na ústach; Závan modlitieb
    Hosť
     
    Z krvi a tela
    Upiekla mi mať
    Peceň chleba.
     
    Plesnivinu zeme
    Cítim na ústach;
    Závan modlitieb
    Z mosadzných sponiek.
     
    Som tu hosť.
     
    Vyštrbenou kosou
    Kosíme polia
    Spomienok
    A hrstíme iba suchú vňať.
     
    Matka chleb zanovite
    Do pece ukladá
    A spálenou zásterou
    Pahrebu rozduchuje.
     
    Som tu hosť.
     
    Ružový jas II, 6
     
    Vyorali sme čriepky
    Hrdzavého medenáka-
    Ďumbier nepokojov.
     
    Pod kožou noci,
    V záhyboch plášťa skrývame
    Ostré slová.
     
    Zadrela sa nám do dlane trieska poľa
    A teraz celý svet
    Krváca.
     
    Rozbehli sme sa ä
    Úhorom
    Za víziou Mesiaca.
    A v rodisku, n a ulici
    Sedí Slnko.
     
    Pradie zlatú kúdeľ na púraslici.
     
    (zo zbierky Obrady a Dan medju ružama)
     
    Heroica slovaca
     
    Nikdy som sa totiž nedozvedela,
    Čo je to Heroica slovaca.
    Možno na to už nemám času,
    Veď mi dni idú,
    Ako keď si zrovna
    Obliekam a vyzliekam
    Upotenú košeľu.
     
    Heroica slovaca...
     
    Je to Bohušova báseň
    Motyka-moja gotika,
    Zvečnená aj farbami
    Masjtra Jonáša?
     
    Či Zuzkina Medveďovej
    Svieža letná tôňa,
    Vrhnutá na ceste z poľa
    Pred nohy upoteného pútnika?
     
    Alebo v letnom dni
    Mihotom studničnej vody
    Obraz Dievčaťa a chlapca pri studni,
    Ničím neskalený?
     
    Či v odraze zrkadla
    Tichosťou nedele opradená
    Predná izba
    Iskierkou spomienky presvetlená?
     
    Alebo je to vlások zlatej konopy,
    Ktorý nás neraz poplátal a dal dokopy
    A teraz sa leskne iba na praslici?
     
    A či je to tá naša chlebná duša,
    Čo sa v nás n večnosť usadila
    A teraz sama seba živí,velebí a žehná?
     
    Heroica, slovaca,
    Maestro Beethoven...
     
    (zo zbierky Heroica slovaca)
     
     
    Milenka splnmesiaca
     
    Sama som si Ťa od bohov vyprosila
    Impulzom túžby do mojich snov privolala
    Zavše myslím akoby to ani pravda nebola
    A že sa to  len v mojom sne stáva
     
    Ale večer keď si líhaš ku mne  na lôžko
    Prestieraš oddane svoje duchovné telo
    Sťa hebké šatstvo zamatového večera
    A hudobným kľúčom otváraš sa pre mňa
    Vtedy v duši zakusujem sladkú trýzeň túžby
    Živý prúd vodopádov z Kastalského prameňa
     
    Ani netušíš, láska moja,
    Že si mi takto skutočnejšia od skutočna
    A bližšia akou si mi nikdy predtým nebola
    S dôverným kľúčom strážkyni -splnmilenky
    V krajine dúhy za nebeskými bránami
    Odomykám iba pre Teba tajomné komnaty
     
     
    ZV, 1.augusta 2010
    1
    Hneď z príchodu vyhľadávam si malý priestor pri Tebe
    Rozostupuje sa mi zelené náručie priestrannej terasy
    A lákavá trblietavá tieňohra listov starej nahnutej hrušky
    Exlibris v tvare pavúčej mriežky na Tvojom opálenom ramene
    Pohráva sa s vystretou rukou na plastovej opierke stoličky
    Vánky záhrady a omamné vône skorého letného popoludnia
    Prestupujú raz na moju a raz na Tvoju ozorenú tvár
     
    Tichosť záhrady zamkla sa s knihami do súmračnej obývačky
    Svieža bazalka v italskom duchu aromatizuje ovzdušie kuchyne
    Chvíľkovo sa vymenili  s rozmarínom pod oknom na záhone
    Kľúčom slov pokúšam sa odomknúť spustené závory
    A nazrieť do Tvojich  zvnútornením zatienených očí
    Kľúč však mizne v jantárovom moku Porta na stole 
     
    Medzi konármi  jablonky a suchými pahýľami paliny
    V trse šumivých štíhlych jelší a kríkov  pri žabej oáze
    V náručí zachrastenej  zhrbenej starej krpky hrušky
    Hniezdia tajomné vtáky spevavý hmyz a bájne motýle
    Vo svetle dohárajúceho večera tuším nad riekou novú tvár
    Obrátená je k žriedlu čistej vody v hlbinám Tvojich očí
     
    Trpezlivo čakám na Tvoj  návrat z hlbiny...
     
    2
    V bobuliach Čabianskej perly sťa v zrenici pestrých irisov
    V brázde záhonov za vodou zhasína deň modrej záhrady
    Sedíme pod strieškou krytiny v rozšafnej oáze tmavej zelene
    Vánok nás oblieka do aksamietu priesvitnej nočnej košele
    Snami sa spevňujeme o podpery mladej popínavej fazule
     
    Z vylúpnutých jadrovonapučaných slnečnicových letných dní
    Občas kvapne kvapka soli z vypratých zamatových nočných košelí
    A mizne v nedozernej syslej diere z vyschnutého riečneho ramena
    Vlasmi tráv vymývame vtedy nezahojené rany uhniezdenej roviny  
    Múľ vonia orientálnym pižmovým leknom a vnucuje egrešové sny
     
    Z pokynov novolunia vo vejári secesných močiarnych vzdychov
    Ambint verandy oddávame do ochrany bdelých nočných strážcov
    Za ohradou dôverne stúpame k pevnému ramenu ohnutej rieky
    Obrastenou kotercami magických svetielkujúcich papradí
    Kde o polnoci vyliezajú z vody hadomuži a vábne hadožienky
     
    V záhradách prebúdzajú sa vtedy starobylé priadky
    Červeným harasom prešívajú strastnú košeľu roviny
     
    3
    Komunikujeme v jazyku podunajských kočovníckych vtákov
    S jemnými intonáciami v podtóne hlbokých hrdelných hlasov
    V  hniezdach stromov za domom čipčí uzimená sovia mlaď
    Páperové sny ponúka im na noc dlhoprstá ochranná papraď
     
    Čas z okvetia sŕdc trhá do rúk presušené portské bobule
    Prstokladom rosy čistí odtlačky dievčenských manuskriptov
    Presným odhadom zlatníckych majstrov z božskej Kremnice 
    Čas naše lásky sny a nádeje    natrvalo uložil do snovej klenotnice
     
    S vôňou jemných odtieňov zázvorovej indickej pachute
    Istiac pečiatkou rozumu pravosť prichádzajúcich tichých dní
    S vetrom  slnkom dažďom a mesiacom  stúpame osamote
    Po kostičkami vyloženej vratkej prti nehrdinských hrdinov
     
    S posúchmi úbytkov a praclíkmi nálezov
    Po ponurej kamennej dlažbe životom
    Tisneme svoju káru úporne hore brehom
    Moja je naložená i darom pre Teba
    Rozožatým riečnym okruhliakom...                          
     
    (zo zbierky Modrotlač, 2011)
    Zobraziť všetko
  • Rozhovory