©Peter Procházka
©Peter Procházka

© Peter Procházka


  • Životopis autora

    Vladimír Mináč sa narodil 10. augusta 1922 v Klenovci v remeselníckej rodine. Vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
    Vladimír Mináč sa narodil 10. augusta 1922 v Klenovci v remeselníckej rodine. Vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave slovenčinu a nemčinu. V rokoch 1940 – 1944 sa aktívne zúčastnil Slovenského národného povstania v partizánskej brigáde Jánošík, koncom decembra 1944 ho internovali v koncentračnom tábore v Mauthausene a Dachau. Po oslobodení sa stal redaktorom armádneho denníka Bojovník (neskôr Obrana ľudu). Potom bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov a redaktorom, neskôr šéfredaktorom Kultúrneho života (1953 – 1954) a Slovenských pohľadov (1955 – 1956). V rokoch 1951 – 1953 bol vedúcim scenáristického oddelenia Československého filmu. Od roku 1956 sa venoval literárnej a kultúrnopolitickej práci. Od roku 1974 do roku 1990 bol predsedom Matice slovenskej. Zomrel 25. októbra 1996 v Bratislave.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    • Smrť chodí po horách (1948, román)
    • Včera a zajtra (1949, román)
    • Modré vlny (1951, román)
    • Na rozhraní (1954, poviedky)
    • V krajine, kde vychodí slnko (1955, reportáže)
    • Dlhý čas čakania (1958, 1. časť románovej trilógie Generácia)
    • Živí a mŕtvi (1959, 2. časť románovej trilógie Generácia)
    • Tmavý kút (1960, novely)
    • Zvony zvonia na deň (1961, 3. časť románovej trilógie Generácia)
    • Nikdy nie si sama (1962, román)
    • Záznamy (1963, poviedky)
    • Výrobca šťastia (1964, román)
    • Kto kráča po ceste (1965, výber z prózy)
    • V košeli zo žihľavy (1992, kniha rozhovorov s V. Mináčom)

    Esej

    • Za pravdivé a presvedčivé zobrazenie našej súčasnosti (1956)
    • Čas a knihy (1962)
    • Paradoxy (1966)
    • Dúchanie do pahrieb (1970)
    • O literatúre (1972)
    • Zobrané spory Jozefa Miloslava Hurbana (1974)
    • Súvislosti (1976)
    • Portréty a osudy (1979)
    • Texty a kontexty (1982)
    • Tu žije národ (1982)
    • Portréty (1986)
    • Sub tegmine (1992)
    • Návraty k prevratu (1993)
    • Odkiaľ a kam Slováci? (1993)
    • Hovory M. 1 (1994)
    • Spomienky na Slovenské národné povstanie (1994, nemecká, francúzska, ruská mutácia)
    • Hovory M. 2 (1997)
    • Paradiso (1998, kniha rozhovorov D. Podrackej s V. Mináčom)

    Literatúra faktu

    • Horúce témy. Slovensko v ringu (1991)

    Literárna veda

    Scenáristika

    • Boj sa skončí zajtra (bez vročenia)
    • Kapitán Dabač (bez vročenia)
    • Pole neorané (bez vročenia)
    • Žena z vrchov (bez vročenia)
    • Prielom (1949, filmová poviedka)
  • Charakteristika tvorby

    Mináčovo prozaické a esejistické dielo takmer polstoročie dodávalo impulzy vývinu slovenskej spoločnosti, literatúry a kultúry. Do

    Mináčovo prozaické a esejistické dielo takmer polstoročie dodávalo impulzy vývinu slovenskej spoločnosti, literatúry a kultúry. Do literatúry vstúpil vzápätí po absolvovaní ťažkej ľudskej skúšky v Slovenskom národnom povstaní a vo fašistických koncentračných táboroch. Jeho prvé knihy sa vyznačovali dokumentárnosťou, ale aj vyrovnávaním sa s vojnovou skutočnosťou, v ktorej človek zahliadol závratné hĺbky existenciálnej ničoty, aby sa napokon stal kritickým mementom ľudskej civilizácie. Od totálneho subjektívneho kriticizmu však Mináčovi hrdinovia postupne dozrievajú k potrebe oslobodzujúceho činu, ktorý stelesňuje nielen povstalecká aktivita, ale aj aktívny podiel na budovaní novej spoločnosti (Včera a zajtra, Prielom, Modré vlny). Autor sa stáva priekopníkom socialistických myšlienok, ale v dielach zobrazujúcich vtedajšiu spoločnosť zohrávajú závažnú úlohu kritické prvky. V zbierke poviedok Na rozhraní sa na citovom pozadí postáv oveľa výraznejšie uplatňuje irónia a sarkazmus. Vyvrcholením Mináčovej prozaickej tvorby je 3-dielna románová syntéza Generácia, v ktorej autor cez individualizované osudy slovenskej inteligencie zachytil posledné mesiace fašistického slovenského štátu a Slovenského národného povstania až po februárové udalosti roku 1948, keď sa k moci dostali komunisti. Mináč koncipuje svoje postavy ako individuality s existencialistickým pocitovým svetom, z ktorých postupne vyrastajú revolučné osobnosti typu Marka Uhrína. Šesťdesiate roky v Mináčovej tvorbe znamenajú posilnenie ironických a satirických prvkov smerujúcich na spoločenské problémy. Najmä knihy Nikdy nie si sama, Výrobca šťastia, Kto kráča po ceste a Záznamy prinášajú hlbokú kritiku socialistického byrokratizmu, pokrytectva, zachytávajú proces odcudzovania myšlienky a reality a s tým spojené pocity a morálne a filozofické problémy vtedajšieho človeka a spoločnosti. Tieto prózy sa vyznačujú záznamovitosťou, ktorú však dynamizuje autorov intelektuálny skepticizmus a ironizovanie konvencionalizujúcich sa hodnôt, ktoré hlása vtedajšia spoločnosť. Román Výrobca šťastia je karikatúrou spoločenských neduhov, ktoré autor zviditeľňuje nielen tradičnými, ale aj fantazijnými prvkami. V druhej polovici 60. rokov Mináč celkom opúšťa beletrizované formy a sústreďuje sa na esejistiku. Vrcholným dielom z tohto obdobia je kniha Dúchanie do pahrieb, v ktorej podrobil kritike doterajšie oficiálne koncepcie národných dejín a cez postavy významných osobností slovenských dejín (Š. M. Daxner, J. Francisci, M. Bakuliny) a ich vzťahy k vodcom slovenskej revolúcie v roku 1848 Ľ. Štúrovi a J. M. Hurbanovi ukazuje diferencovanosť slovenského národného pohybu. Mináč neidealizuje veľké postavy minulosti, ale skúma najmä ich chyby a omyly. V tomto duchu pokračuje aj v knihe Zobrané spory J. M. Hurbana, či v esejách z ďalších kníh. Vo svojej publicistickej a esejistickej tvorbe Mináč nekonformne a kriticky zaujíma nekonvenčné stanoviská k politickým, spoločenským, dejinným i aktuálnym problémom slovenskej spoločnosti. Osobitné miesto v jeho publicistike majú kultúrno-kritické a literárnokritické state. Mináčovo ostré publicistické pero nechýbalo ani v časoch politického zlomu roku 1989 a po ňom, keď sa s príslovečnou intelektuálnou vervou púšťalo do mnohých aktuálnych otázok, ktoré nastolila táto spoločenská zmena v domácich, európskych i svetových súvislostiach.

    Alexander Halvoník

    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Preklady z jeho diel vyšli v bieloruštine, v bulharčine, češtine, čínštine, litovčine, maďarčine, nemčine, poľštine, rumunčine,

    Preklady z jeho diel vyšli v bieloruštine, v bulharčine, češtine, čínštine, litovčine, maďarčine, nemčine, poľštine, rumunčine, ruštine, slovinčine, ukrajinčine, taliančine, angličtine, švédčine, francúzštine, esperante
    Dlhý čas čakania (1964, 1977 po nemecky)
    Zvony zvonia na deň (1966, 1974 po nemecky)
    Živí a mŕtvi (1965, 1972 po nemecky)
    Nikdy nie si sama (1982 po nemecky)
    Živí a mŕtvi (1961 po rusky)
    Na rozhraní (1957 po rusky)
    Lesné ticho (1982 po rusky)

    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    MARUŠIAK, Juraj: Kniha týždňa: Trezorový Vladimír Mináč. (V. Mináč: Zakázané prózy). In: Pravda, 21. 6. 2016.
    MARUŠIAK, Juraj: Kniha týždňa: Trezorový Vladimír Mináč. (V. Mináč: Zakázané prózy). In: Pravda, 21. 6. 2016.
    http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/396718-kniha-tyzdna-trezorovy-vladimir-minac/

    MIKŠÍK, Matúš: Od zakázaných k povinným. Vladimír Mináč: Zakázané prózy. (Recenzia). In: Tvorba, roč. XXVI. (XXXV.), 2016, č. 2, s. 74 – 76.

    MATEJOVIČ, Pavel: O čom sú Zakázané prózy? In: Sme, roč. 24, 6. 4. 2016, č. 79, príloha: Prípad Vladimír Mináč, s. VII.

    TARAGEL, Dušan: V Mináčovi je veľa tragiky, ale aj fascinácia silou a taúžbou byť úspešný. (Rozhovor s Pavlom Matejovičom, ktorý edične pripravil na vydanie Mináčove Zakázané prózy). In: Sme, roč. 24, 6. 4. 2016, č. 79, príloha: Prípad Vladimír Mináč, s. VI.

    HOLKA, Peter: Náhrobný kameň. In: Sme, roč. 24, 6. 4. 2016, č. 79, príloha: Prípad Vladimír Mináč, s. V.

    MOJÍK, Ivan: Mňačko a Mináč. In: Sme, roč. 24, 6. 4. 2016, č. 79, príloha: Prípad Vladimír Mináč, s. IV – V.

    MATEJOVIČ, Pavel: Vladimír Mináč a jeho životný príbeh. In: Sme, roč. 24, 6. 4. 2016, č. 79, príloha: Prípad Vladimír Mináč, s. II – III..

    MATEJOVIČ, Pavel: Rozporný Mináč. In: Sme, roč. 24, 6. 4. 2016, č. 79, príloha: Prípad Vladimír Mináč, s. II.

    ŠPAČEK, Jozef: Vladimír Mináč v diskurznom kontexte. Pavel Matejovič: Vladimír Mináč. (Recenzia). In: Romboid, roč. I., 2015, č. 5 – 6, s. 80 – 82.

    MARKUŠ, Jozef: Štúr, Hurban, Matuška, Mináč, Winkler a tí iní. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 9, s. 74 – 82.

    BABNIČ, Vladimír: Bol to aj môj Mináč. (Dokončenie). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 123, 2007, č. 2, s. 59 – 69.

    ŠAH: Vladimír Mináč – nedožitých 80. (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 118, 2002, č. 7 – 8, s. 315.
    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Totálnosť poznávacieho zásahu, absolútnosť úsudku, naliehavosť osobnostného výrazu a vždy etickotvorné ladenie príhovoru

    Totálnosť poznávacieho zásahu, absolútnosť úsudku, naliehavosť osobnostného výrazu a vždy etickotvorné ladenie príhovoru k človečím dejinám, také sú hlavné znaky úderne pôsobivej Mináčovej krátkej eseje.

    Pavol Števček

    Nehovoril málo a nehovoril zriedka, pretože nie málo a nie zriedka ho pálila chvíľa, nie málo a nie zriedka vystupoval za alebo proti veciam, ktoré sa dotýkali jeho hlavy alebo srdca a ktoré sa týkali nás všetkých – k vysoko brizantným problémom našej doby a jej vývinu. Nikdy sa nechcel iba prizerať, nechcel byť nerušený, imúnny a indeferentný.

    Vincent Šabík

    Bratia Karamazovovci ako "roman brut" (román o epoche) sa vyvíja smerom k "roman passif" (román o individuálnej ľudskej existencii), Generácia ako "roman brut" sa vyvíja smerom k "roman actif" (román ako stvoriteľské gesto hlavného hrdinu a autora).

    Andrej Červeňák

    Mináč i Sartre sú dvoma stranami jednej a tej istej mince. Obaja sú reprezentantmi epochy kritického rozumu, ktorá sa do nich vliala ako betón do formy monumentu. Rozdiel je len v tom, že Mináč žil v spoločnosti, ktorú chcel, Sartre v spoločnosti, ktorú nechcel. Vždy však hovorili o tom, aj keď hovorili celkom o inom.

    Alexander Halvoník

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Vždy som sa považoval za súčasť pohybu, a ak sa nemýlim, bol som po dlhé roky pomerne symptomatickou jednotlivosťou v tom všeobecnom hýbaní
    Vždy som sa považoval za súčasť pohybu, a ak sa nemýlim, bol som po dlhé roky pomerne symptomatickou jednotlivosťou v tom všeobecnom hýbaní a mrvení sa. Preto mi nemožno o sebe hovoriť inak ako v súvislostiach; a pokiaľ ide o moje náklonnosti, radšej hovorím o súvislostiach ako o sebe. Neviem si predstaviť zmysel umenia mimo služby životu, mimo služby ľuďom. V národnej pamäti sa musí uchovať všetko, zlé i dobré, podlé i ušľachtilé. Len tak sú dejiny skutočnými dejinami, a nie okrášlenou mytológiou, len tak môžu žiť s nami a v nás. Len keď pochopíme hĺbku hanby, do ktorej uvrhol Slovensko a Slovákov klérofašizmus, pochopíme hlbšie aj tých, ktorí povstali, aby zmietli túto hanbu.
    Zobraziť všetko