• Životopis autora

    Vojtech ZAMAROVSKÝ sa narodil 5. októbra 1919 v Trenčíne. V roku 1943 absolvoval štúdium práva na Slovenskej univerzite v Bratislave. Pracoval v
    Vojtech ZAMAROVSKÝ sa narodil 5. októbra 1919 v Trenčíne. V roku 1943 absolvoval štúdium práva na Slovenskej univerzite v Bratislave. Pracoval v rôznych hospodárskych a štátnych orgánoch v Bratislave a v Prahe, vypracoval sa na odborníka na finančnú a menovú politiku, prednášal na viacerých vysokých školách, ale na začiatku päťdesiatych rokov ho vylúčili z komunistickej strany a musel si hľadať novú existenciu. V rokoch 1953 – 1956 bol vydavateľským pracovníkom Státního nakladatelství krásne literatúry v Prahe. Od roku 1956 žije v slobodnom povolaní a venuje sa literárnej tvorbe. Po počiatočnej prekladateľskej činnosti z oblasti ekonomiky a finančníctva sa sústredil na vlastnú literárnu tvorbu. Jeho knihy vyšli v miliónoch výtlačkov a boli preložené do 14 jazykov. Slovenské vydavateľstvo Perfekt začalo v roku 1999 vydávať Zamarovského súborné dielo, ktoré zahŕňa jeho trinásť doteraz vydaných kníh a zároveň založilo Spolok priaznivcov a čitateľov diel Vojtecha Zamarovského. Zamarovský posledné obdobie svojho života žil v Souticiach pri Prahe. Zomrel 26. júla 2006 v Prahe vo veku 86 rokov.
    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Esej

    Literatúra faktu

    • Súborné dielo Vojtecha Zamarovského (2000 – 2004)
    • Za siedmimi divmi sveta (1960, doplnené vydanie 1985)
    • Objavenie Tróje (1962)
    • Za tajomstvom ríše Chetitov (1963)
    • Na počiatku bol Sumer (1966, dopl. vyd. 1984)
    • Bohovia a hrdinovia antických bájí (1969, dopl. vyd. 1980)
    • Dejiny písané Rímom (1971)
    • Grécky zázrak (1974)
    • Gilgameš (1975)
    • Ich Veličenstvá pyramídy (1977)
    • Vzkriesenie Olympie (1978)
    • Bohovia a králi starého Egypta (1986)
    • Sinuhet (1987)
    • Návrat do staroveku (1992)
    • Ich veličenstvá pyramídy (2001, 2.vydanie)

    Odborná literatúra

  • Charakteristika tvorby

    Dlhodobý intenzívny záujem o históriu stredovekých kultúr a dejín ich objavovania sa stal tematickou doménou Zamarovského diela,
    Dlhodobý intenzívny záujem o históriu stredovekých kultúr a dejín ich objavovania sa stal tematickou doménou Zamarovského diela, v ktorom sa prelínajú hodnoty poznávacie a estetické. Patrí k najvýznamnejším predstaviteľom literatúry faktu a k priekopníkom jej modernej podoby v slovenskej, ale rovnako aj českej literatúre. Už jeho prvé diela (Za siedmimi divmi sveta, Za tajomstvom ríše Chetitov) prezrádzajú obdivuhodnú rozhľadenosť v odbornej problematike, dôvernú empirickú skúsenosť s predmetom záujmu a zároveň vysokú tvorivú invenciu pri jeho stvárnení do podoby literatúry faktu alebo neskôr do podoby autorského variantu starovekých eposov (Gilgameš, Aeneas, Sinuhet). Kým knižný debut Za siedmimi divmi sveta je koncipovaný ako súbor siedmich historicko-cestopisných reportáží, kniha Za tajomstvom ríše Chetitov je poňatá ako výprava do dejín kultúry a písma starovekej ríše, no zároveň aj ako príbeh objavovania Chetitskej ríše s dôrazom na životný príbeh lúštiteľa reči a písma Chetitov Bedřicha Hrozného. Z hľadiska žánru literatúry faktu Zamarovský už vo svojich prvých knihách našiel metódu, ako hovoriť o vedeckých faktoch s humanizačným akcentom – cez ľudské osudy ich výskumníkov či objaviteľov. Zároveň si už tu zvolil takú autorskú stratégiu prístupu k materiálu, ktorá spája informačnú nasýtenosť s čitateľsky príťažlivým podaním, založeným na odkrývaní a riešení vedeckého problému systémom takmer detektívneho lúštenia vzrušujúceho tajomstva. Výrazne sú všetky tieto prvky autorskej stratégie prítomné v knihe Objavenie Tróje, ktorej podstatnú časť tvorí historicko-biografická esej o objaviteľovi Tróje H. Schliemannovi a jeho nadľudskom úsilí po dosiahnutí vytýčeného cieľa. Históriou objavovania ďalšej starovekej civilizácie je dielo Na počiatku bol Sumer. Poznatky z oblasti egyptológie sústredil v knihe Ich veličenstvá pyramídy a neskôr v lexikologicky koncipovanom slovníku Bohovia a králi starého Egypta. Celoživotným Zamarovského bádateľským i výsostne osobným záujmom je výskum a spracovanie dejín a kultúry antiky, predovšetkým Grécka, ktoré autor chápe ako „našu kultúrnu pravlasť“ a krajinu, „kde si ľud po prvý raz v dejinách uvedomil, že si vie sám postaviť svoju vládu“. Dielo Bohovia a hrdinovia antických bájí má charakter náučného slovníka, no pritom si zachováva rozprávačský štýl. Zamarovský v ňom v abecednom poradí zoradil vyše 800 hesiel zo starovekej mytológie. V knihe Dejiny písané Rímom vyrozprával históriu tisícročných dejín Rímskej ríše s dôrazom na aktuálnosť ich historického i kultúrneho odkazu. V diele Grécky zázrak sprístupnil poznatky o histórii a kultúre Grékov od čias ich prehistórie a mýtov, až po stratu nezávislosti vo vojnách s Rímom. Je to syntéza poznatkov o pôvode Grékov, o formovaní sa ich štátnosti, o fáze zrodu, rozkvetu a úpadku gréckeho sveta. Osobitnú pozornosť venuje Zamarovský najcennejšiemu vkladu antického Grécka do pokladnice ľudských dejín – gréckej filozofii, sochárstvu, maliarstvu, literatúre a divadlu. Svoje hlboké zaujatie gréckym zázrakom demonštruje autor vlastnou interpretáciou dejinného zmyslu gréckej kultúry a v tomto diele je zvlášť výrazný osobnostný prístup k téme a rovnako imponujúce je aj slovesné majstrovstvo Zamarovského. Tisícročnú históriu antických olympijských hier na pozadí ich súčasnej tradície zobrazil v diele Vzkriesenie Olympie. Zamarovského tvorbu okrem scenárov k takmer 40 televíznym a filmovým dokumentom dotvárajú literárne adaptácie starovekých eposov Aeneas, GilgamešSinuhet a kniha Návrat do staroveku, s podtitulom Po stopách vlastných kníh, ktorá je svojráznou textovo-obrazovou publikáciou, iniciovanou televíznym seriálom o starovekých kultúrach a jej zámerom je podľa autora „ukázať šírku a hĺbku starovekých základov dnešnej európskej kultúry a civilizácie“. Tento zámer aj najlepšie vystihuje hodnotu doterajšieho diela Vojtecha Zamarovského.
    Anton Baláž
    Zobraziť všetko
  • Preložené diela

    Za siedmimi divmi sveta (1965 po nemecky), Za tajomstvom ríše Chetitov (1965 po nemecky, srbochorvátsky), Objavenie Tróje (1965 po srbochorvátsky),

    Za siedmimi divmi sveta (1965 po nemecky), Za tajomstvom ríše Chetitov (1965 po nemecky, srbochorvátsky), Objavenie Tróje (1965 po srbochorvátsky), Gilgameš (1979 po nemecky), Na počiatku bol Sumer (1981 po ukrajinsky)

    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - preklad

    Prekladal z angličtiny, francúzštiny a nemčiny. Preklad knihy C. W. Cerama Bohovia, hroby, učenci (1963, z nemčiny) mala významný vplyv na jeho ďalšiu
    Prekladal z angličtiny, francúzštiny a nemčiny. Preklad knihy C. W. Cerama Bohovia, hroby, učenci (1963, z nemčiny) mala významný vplyv na jeho ďalšiu autorskú orientáciu na oblasť literatúry faktu.
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    ČOMAJ, Ján: Vojtech Zamarovský/Na počiatku bol Sumer (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady , roč. IV. + 134, 2018, č. 4, s. 106.

    ČOMAJ, Ján: Vojtech Zamarovský/Na počiatku bol Sumer (Sedem viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 4, s. 106.

    PŇAČEKOVÁ, Alžbeta: Slovák, čo nakazil svet láskou. K antike. Aký bol spisovateľ Vojtech Zamarovský, ako žil a tvoril. Rozhovor s jeho synom Petrom. In: HN-Víkend, 3. – 5. 10. 2014, č. 189, s. 15 – 16.

    JURČO, M.: Vojtech Zamarovský. In: Sliacky, O. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2009.

    MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava – Martin: LIC a SNK 2008.

    MARČOK, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III (2., rozš. vydanie). Bratislava: LIC 2006.

    MACHALA, Drahoslav: Odišiel duchovný Kolumbus. Ľútoriadky za Vojtechom Zamarovským. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 122, 2006, č. 10, s. 114 – 115.

    BODACZ, Bohuš: Vojtech Zamarovský: Vzkriesenie Olympie (Sedm viet o siedmich knihách). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 121, 2005, č. 11, s. 119 – 120.

    GÁLIS, V.: Vojtech Zamarovský. In: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Bratislava: Kalligram & Ústav slovenskej literatúry SAV 2005.

    BODACZ, Bohuš: Príbeh Ríma. Vojtech Zamarovský: Dejiny písané Rímom. (Recenzia). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 119, 2003, č. 4, s. 112 – 116.

    GAJDOŠ, artin.: Sláva, ktorá nevybledne (Vojtech Zamarovský: Dejiny písané Rímom). In: Knižná revue, roč. XII, 2. 10. 2002, č. 20, s. 5.

    -mg-: Do hlbín tajomstiev (Vojtech Zamarovský: Grécky zázrak). In: Knižná revue, roč. XII, 7. 8. 2002, č. 16 – 17, s. 11.

    -rm-: Krásavice bez vrások (Vojtech Zamarovský: Ich veličenstvá pyramídy). In: Knižná revue, roč. XII, 6. 3. 2002, č. 5, s. 3.

    BARANOVÁ, Barbora: Prebúdzanie športového ducha (Vojtech Zamarovský: Vzkriesenie Olympie). In: Knižná revue, roč. XI, 12. 12. 2001, č. 25 – 26, s. 5.

    VLNKA, Jaroslav: Rieka tečie k prameňu (Vojtech Zamarovský: Gilgameš). In: Knižná revue, roč. XI, 21. 2. 2001, č. 4, s. 5.

    Autor neuved.: Ďalší zväzok súborného diela Vojtecha Zamarovského (Vojtech Zamarovský: Aeneas). In: Knižná revue, roč. XI, 11. 7. 2001, č. 14 – 15,  s. 13.

    JURČO, M.: Paradoxný svet literatúry faktu. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela 2000.

    JURČO, M.: Svet ako zázrak. In: Bibiana, 6, 1999, č. 3 – 4.

    STROHNEROVÁ, Ľ.: Cestovateľ stáročiami (Personálna bibliografia). Trenčín: Štátna krajská knižnica Michala Rešetku 1999.

    ŠAH: Pripomíname si. Vojtech Zamarovský. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 115, 1999, č. 10, s. 158 – 159.

    VÁLEK, I.: Vojtech Zamarovský. In: Slovenské národné noviny, 10 (14), 1999, č. 42.

    ŠPAŇÁR, J.: Malá pozornosť slovenským prekladom (Vojtech Zamarovský: Grécky zázrak). In: Literárny týždenník, 3, 1990, č. 29.

    TRUHLÁŘ, B.: Vojtech Zamarovský: Vzkriesenie Olympie. In: Romboid, 23, 1988, č. 10.

    FARKAŠOVÁ, E.: Stretnutie s pradávnym príbehom (Vojtech Zamarovský: Sinuhet). In: Smena, roč. 40, 4. 7. 1987, č. 154.

    KOMOROVSKÝ, J.: Najstaršie prerozprávanie príbehu (Vojtech Zamarovský: Sinuhet). In: Romboid, 22, 1987, č. 12.

    ŠPAŇÁR, J.: Odkrývanie histórie (Vojtech Zamarovský: Vzkriesenie Olympie). In: Večerník, roč. 32, 17. 6. 1987, č. 117.

    JURÍK, Ľ.: O poučení z dejín. In: Nové slovo, 27, 1985, č. 43.

    KNĚZEK, L.: Za poznaním staroveku. In: Romboid, 19, 1984, č. 10.

    ŽILKA, T.: Typologické znaky literatúry faktu. In: Slovenské pohľady, 96, 1980, č. 3.

    JURČO, M.: Za ideálom kalokagatie a ekecheirie. In: Zlatý máj, 23, 1979, č. 8.

    ŽILKA, T.: Nestor literatúry faktu. In: Nové slovo, 21, 1979, č. 41.

    JURČO, M.: Vojtech Zamarovský: Ich veličenstvá pyramídy. In: Romboid, 13, 1978, č. 12.

    POLIAK, J. – ZAMAROVSKÝ, V.: Čo píšem, nie sú len „knihy z kníh“ (Rozhovor). In: Poliak, J.: Rozhovory o literatúre pre mládež. Bratislava: Mladé letá 1978, s. 404 – 423.

    JURČO, M.: Zákruty a míľniky na štvrťstoročnej ceste slovenskej literatúry faktu III. In: Zlatý máj, 1975, č. 10.

    PETRÍK, V.: Na počiatku bol Sumer. In: Slovenské pohľady, 82, 1966, č. 11.

    ŠÚTOVEC, M.: Kontakty s históriou. In: Slovenské pohľady, 80, 1964, č. 10.

    PONICKÁ, H.: Objavne o objavoch. In: Zlatý máj, 7, 1963, č. 8 – 9.

    KUKLICA, P.: Chetiti v modernej Felícii. In: Slovenské pohľady, 78, 1962, č. 3.

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Zamarovský sa svojimi knižkami Za siedmimi divmi sveta, Za tajomstvom ríše Chetitov a  Objavením Tróje stáva skutočným

    Zamarovský sa svojimi knižkami Za siedmimi divmi sveta, Za tajomstvom ríše ChetitovObjavením Tróje stáva skutočným priekopníkom nového literárneho žánru u nás. Nielen tematickým zameraním svojej práce, ktorá sa zapája do pomerne širokého prúdu vecnej literatúry vo svete, usilujúceho sa priblížiť dnešnému čitateľovi proces a výsledky vedeckého výskumu raných dejín ľudstva, ale aj tým, že ustavične hľadá a zdokonaľuje literárnu metódu svojej práce. Za podstatou a základným prínosom Zamarovského literárnej metódy vidím autorovu veľkú dôveru v silu pôsobnosti vedecky zisteného a overeného faktu a najmä schopnosť ľudsky, to znamená rozumovo i citovo sa „inšpirovať procesom získavania vedeckých faktov, čiže procesom samotného vedeckého poznávania skutočnosti“.

    Stanislav Šmatlák

    Spisovateľ, publicista a bádateľ Vojtech Zamarovský, najväčší popularizátor antiky u nás, svojím dielom reprezentuje nielen našu krajinu, ale je aj reprezentantom tej lepšej kultúrnej Európy, zakotvenej v Grécku. Každé jeho dielo skrýva v sebe ohromné množstvo materiálu, nespočetné hodiny strávené štúdiom prameňov i na tvári miesta.

    Pavol Dvořák

    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    O dejiny, najmä staroveké, som mal vždy záujem. Aj o umenie, literatúru, poéziu, o filozofiu. Mal som šťastie, že už pred vojnou som sa mohol
    O dejiny, najmä staroveké, som mal vždy záujem. Aj o umenie, literatúru, poéziu, o filozofiu. Mal som šťastie, že už pred vojnou som sa mohol oboznámiť s kultúrnymi pamiatkami v Louvri a iných múzeách, že som trocha pochodil po svete, že som si zvládnutím niekoľkých jazykov sprístupnil odbornú literatúru. Takže na svoje povolanie som nebol celkom nepripravený. Nešlo však len o štúdium z kníh, ale aj o osobné poznanie miest, ktorými kráčala história, o precítenie ich atmosféry. Pri riešení problémov som sa usiloval radiť sa s tými najkompetentnejšími, či už to boli vedci z Oxfordu alebo archeológovia v mezopotámskom Uruku alebo v egyptskom Abúsíre.
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Štvornásobný nositeľ Ceny vydavateľstva Mladé letá (1962, 1966, 1969, 1974) Cena Fraňa Kráľa (1977) Čestný občan mesta

    Štvornásobný nositeľ Ceny vydavateľstva Mladé letá (1962, 1966, 1969, 1974)

    Cena Fraňa Kráľa (1977)

    Čestný občan mesta Trenčín (1994)

    Prvý nositeľ Ceny Egona Ervína Kischa

    V roku 1997 vznikol v Trenčíne Klub priateľov Vojtecha Zamarovského, ktorý sa podieľal na vybudovaní Múzea antiky v meste.

    Národná cena za trvalý prínos do literatúry faktu (Klub spisovateľov literatúry faktu, 1999); od r. 2000 niesla názov: Cena Vojtecha Zamarovského

    Cena ministra kultúry Slovenskej republiky (2004)

    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    ŽIVOTOPIS STARÝ 4 000 ROKOV      Egypťan Sinuhet je dnes svetoznámy: vďaka fínskemu spisovateľovi Mikovi Waltarimu, ktorého
    ŽIVOTOPIS STARÝ 4 000 ROKOV

         Egypťan Sinuhet je dnes svetoznámy: vďaka fínskemu spisovateľovi Mikovi Waltarimu, ktorého rovnomenný román z roku 1945 dosiahol obrovský úspech a v preklade vyšiel vo všetkých jazykoch, do ktorých sa prekladajú romány (vrátane nášho). Treba však povedať, že Waltariho Sinuhet má len máločo spoločné so Sinuhetom z egyptských prameňov, o ktorom tu bude reč. Pritom práve tento náš Sinuhet si vyslúžil svetovú slávu: jeho „rozprávanie“ je najstarší známy životopisný a zároveň dobrodružný spis vo svetovej literatúre. Pochádza naozaj z priepastnej hĺbky vekov vznikol v čase, keď do začiatku nášho letopočtu chýbalo toľko storočí, koľko ich dodnes od neho uplynulo.

         Pôvodný Sinuhet bol podľa tohto spisu kráľovský hodnostár, ktorý po pokuse sprisahancov o palácový  prevrat ušiel do cudziny, kde sa časom vypracoval na vplyvného muža a na staré dni sa vrátil na kráľovu výzvu do vlasti. Na rozdiel od Waltariho Sinuheta nebol teda lekárom a do cudziny sa neodobral zo zúfalstva nad svojimi hanebnými činmi, ani za zisk z predaja predmetov z vylúpenej hrobky, a po návrate nemusel odísť do vyhnanstva. Na svojich cestách sa dostal iba do dnešného Libanonu a azda do Sýrie, teda nie do Babylonu a na Krétu; nenavštívil ani ríšu Chetitov, lebo tá v jeho časoch ešte neexistovala. Nemal nič spoločné so zavraždením kráľa Achnatona, tobôž mu nezamiešal do vína jed; už preto nie, lebo Achnaton žil a umrel o mnoho storočí neskôr. Kým Waltari kladie svojho Sinuheta do čias posledných kráľov 18. dynastie, príbeh pôvodného Sinuheta pripadá do vlády dvoch kráľov 12. dynastie. Je teda o vyše pol tisícročia starší.

         Istotne je Sinuhetov „vlastný životopis“ oveľa triezvejší ako románový životopis Waltariho Sinuheta. Chýbajú v ňom vzrušujúce scény z praxe „kráľovského otvárača lebiek“ (ktorá v Egypte neexistovala), „dni falošného kráľa“ v Babylone (ktorý tam takisto neexistoval) i mnohé iné zaujímavosti, ktoré sa síce dobre čítajú, ale nie sú historicky podložené. Nad fantáziou víťazí v ňom autentickosť: napriek tomu je čitateľsky príťažlivým a navyše vynikajúcim umeleckým dielom. Oplýva bohatým jazykom, hýri skvelými prirovnaniami, strháva dejom, uchvacuje pôvabom obrazného vyjadrovania. Prekvapuje myšlienkami, ktoré sú aj po štyroch tisícročiach občas aktuálne a na rozdiel od Waltariho románu je naplnený životným optimizmom.

         Sinuhetovo „rozprávanie“ patrilo medzi najobľúbenejšie literárne diela starovekého Egypta. Vychádzalo v nespočetných nových odpisoch a pútalo záujem vyše päťdesiatich generácií tamojších čitateľov. Zachovalo sa v úplnom znení, pričom jeho najstaršie texty na papyruse pochádzajú priamo z čias jeho vzniku, t. j. z konca 20. storočia pred n. l. Ucelene alebo zlomkovito ho poznáme aj zo záznamov na vápencových tabuľkách (ostrakách), na ktoré si ho odpisovali v rámci cvičení žiaci pisárskych škôl. Prešlo previerkou tisícročí, a to tak úspešne ako málo diel z oných pradávnych a azda aj neskorších čias.

         Podrobnejšie si o tomto spise povieme v doslove. Teraz si už len pripomeňme, že je to jedno z diel svetovej literatúry, ktorého znalosť patrí vzhľadom na jeho vek a umeleckú hodnotu k všeobecnému vzdelaniu. Zaraďuje sa tak v našej kultúrnej oblasti za Homérovu Iliadu a Odyseu, za drámy klasického Grécka, za Vergíliovu Aeneidu, za babylonsko-asýrsky Epos o Gilgamešovi a isto pred mnohé iné diela staroveku, ktoré sa tešia dodnes pozornosti a úcte. Prináša nám pohľad do sveta dávnych našich predchodcov na tejto planéte a obohacuje nás o ich skúsenosti. Navyše poskytuje pôžitok z čítania.

         Teraz sa však už prenesme cez tisícročné a tisíckilometrové diaľky do starovekého Egypta. Do čias, keď sa začínalo v poradí už druhé slávne obdobie jeho dejín, ktoré sa volá Stredná ríša, a sledujme Sinuhetove osudy. Nie však v doslovnom preklade jeho „rozprávania“, lebo sú v ňom obraty a obrazy, ktorým by rozumel len staroveký Egypťan, ale tak, ako by to asi svojím spôsobom napísal Sinuhet pre čitateľa nášho veku.

    VRAŽDA VEČNE VLÁDNUCEHO KRÁĽA

         Bol som sprievodcom kráľa Senvosreta, nech žije večne, ktorý bol synom a spoluvládcom kráľa Amenemheta, nech žije večne, na vojnovej výprave proti Čemehom a Čehenom v západnej delte Nílu. Tešil som sa jeho priazni, lebo som vždy pri ňom stál a plnil som jeho rozkazy, i priazni jeho vznešenej manželky Nofrety, zbožňovanej ústami všetkých mužov.

         Jeho veličenstvo kráľ Senvosret sa vracal do svojho tábora v oáze Západnej púšte ako víťaz. Nebolo ani možné, aby sa vracal ináč: je to bojovník, ktorý nemá seberovného. Jeho ruka je rukou boha vojny Monceva, nedvíha sekeru dva razy na smrtiaci úder, šíp jeho luku zasahuje vždy na prvý raz cieľ, nepriatelia pred ním utekajú ako pred bohyňou moru Sachmetou. Vracal sa ako víťaz a privádzal množstvo zajatcov a nesmierny počet dobytka ako vojnovú korisť.

         Na rozkaz jeho veličenstva zdržiaval som sa toho dňa v tábore, aby som bol k službám jeho vznešenej manželke Nofrete i jeho vedľajším manželkám. Len čo rýchly posol priniesol zvesť o blížiacom sa návrate môjho kráľa a pána, prichystal som všetko na jeho privítanie. Do alabastrových nádob som dal naliať vodu s voňavými látkami, aby si v nej umyl svoju božskú tvár, a všade som porozkladal zlaté a strieborné vázy s lotosovými kvetmi, aby si ich vôňou osviežil božský nos. Postavil som do jeho stanu čiernych otrokov s vejármi a dal som nastúpiť nosičov jedál a chladných nápojov. Dozrel som aj na úpravu ohradeného miesta, kde sa mali zložiť pravé ruky odseknuté padlým Čemehom a Čehenom, aby sa zistil a zapísal počet zabitých nepriateľov.

         Ohnivý kotúč boha Slnka Rea stál už nízko nad obzorom, keď som zazrel prach púšte zvírený nohami našich udatných bojovníkov. Vyšiel som potom až pred stan prednej stráže, aby som bol prvý, kto zloží kráľovi poklonu na privítanie a pobozká mu nohy.

         Jeho veličenstvo kráľ Senvosret sa však do tábora nevrátil.

         Čo bolo príčinou, že býk nešiel na čele svojho stáda? Bol kráľ azda zranený? Nebolo to možné: v boji ho chránil jeho nebeský otec Re, chránil ho aj boh Hor, ktorého bol pozemským vtelením, chránili ho aj všetci bohovia obidvoch krajín Egypta. Posvätná kobra, ktorú nosil ako zlatú čelenku na svojej božskej hlave, šľahala plameň, čo spálil každého, kto mu chcel ublížiť. Prečo neoznámil posol, že vojsko dorazí bez svojho veliteľa a pána?

         Keďže sa priblížili kráľovi mladší bratia, narodení z vedľajších manželiek, poklonil som sa a vystrel som ruku do výšky kolien. S úctou, ktorá patrí synom božského kráľa, som sa ich spýtal, prečo sa vojsko vrátilo bez svojho vládcu a vodcu.

         „Dostihli nás poslovia z veľkého kráľovho domu v meste Ictoveji a rozprávali sa s naším božským bratom, nech žije večne, ale nikto pri tom okrem neho nebol a nič nepočul. Tvár nášho brata sa zamračila a z oka mu vyšľahol plameň zlosti. Nato dal obrátiť svoje nosidlá a bez ohľadu na blížiacu sa noc zamieril do sídelného mesta. Letel ako sokolí boh Hor, ktorého je vtelením, a neobzrel sa naspäť.“

         Slová kráľovských bratov vyvolali v mojej duši nepokoj. Dozaista bol čin môjho kráľa a pána správny, ako sú a vždy budú správne všetky jeho činy, a nepatrilo sa, aby som ho posudzoval. Veď v jeho srdci sídli rozum celej zeme, ako aj celého neba a podsvetia. Čo však bolo také naliehavé, že opustil vojsko ešte pred návratom do tábora, že sa nepotešil prehliadkou koristi a súčtom rúk zabitých nepriateľov? Prečo sa neosviežil jedlom a nápojom?

         Myšlienky vírili vo mne ako voda zmútená kormidelníkovým veslom. Prekročili azda katarakty Nílu ničomníci z krajiny Kuš? Alebo vpadli cez naše východné hranice kočovní lupiči z Ázie? Priplávali hádam z mora do ústia Nílu lode pirátov? Nič z toho by si rozhodne nevyžadovalo taký náhly návrat kráľa do hlavného mesta, navyše bez vojska. A prečo kráľ neoznámil dôvod súrneho odchodu svojim bratom?

         Zachvátila vari jeho božského otca Amenemheta dajaká choroba? Nebol predsa ešte starý: od tých čias, čo ako hlavný veliteľ vojska vystriedal na tróne kráľa Mentuhotepa, uplynul iba jeden ľudský vek. Choroba si, pravda, nevyberá; podlieha jej starý i mladý. V tom si je kráľ rovný hoci s otrokom, výhodu má pred ním iba v lekárovi. Ale prečo teda vyšľahol z kráľovho oka blesk zlosti, a nie smútku alebo bolesti?

         Márne som prosil boha múdrosti Thovta, aby mi osvietil myseľ. Márne som namáhal svoj rozum.

         Naraz som sa však celkom nečakane dozvedel pravdu.

         Bola horšia než moje najhoršie obavy.

         Zmietaný nepokojom vrátil som sa do svojho stanu, ktorý stál pri stanoch kráľových manželiek a synov. Zatiaľ čo som rozmýšľaním namáhal srdce, zostúpil slnečný boh Re za západný obzor a nastúpil podzemnú plavbu na východ. Nad táborom rozprestrela svoje nebo matka Nut a na jej bruchu sa začali trblietať hviezdy. Hukot vo vojsku stíchol a slávnosť sa nekonala. Nebolo prečo sa veseliť, veď kráľ nerozdal bojovníkom podiel z koristi ani veliteľom zlaté muchy a náramky za udatnosť.

         Keď sa okrem stráží pri ohňoch všetci uložili na spánok, začul som z neveľkej diaľky hlas podobný hlasu predčitateľa. Znel však tlmeno a chýbal mu velebný tón modlitby. Že by daktorý z kňazov, čo sprevádzali vojsko, prosil bohov nočných temnôt o ochranu kráľa? Priložil som ucho na stenu svojho stanu, odkiaľ prichádzal hlas. Tu som začul, o čom som myslel, že je nemysliteľné.

         Jednému z kráľových mladších bratov čítal posol tajnú správu. „Sídelné mesto Ictovej leží v smútku, jeho veľká dvojitá brána je zatvorená, kňazi sa držia za svoje oholené hlavy a dvorania majú čelá na kolenách, ľud plače. Siedmeho dňa tretieho mesiaca obdobia záplav boh Amenehmet umrel. Jeho duch sa vzniesol na nebesia a jeho božské telo sa spojilo so slnkom. Tak splynul s bohom, ktorý ho stvoril, aby vládol večne.“

         Prekvapenie a žiaľ ma nutkali vykríknuť, ale hrdlo sa mi stiahlo a hlas mi uviazol v hrudi. Potom som nikým nepočutý počul tú hroznú správu. Ani nechcem jej úlisné slová doslova opakovať. Boh Amenehmet neumrel totiž z vôle Devätora bohov, čo sídli vo veľkom chráme v Iunue. Neumrel ani z vôle boha Rea, ktorý túžil s ním splynúť, ani ho nezavolal k svojej pravici vládca podsvetia Usire. Stal sa obeťou vraha.

         Vraždu zosnovala s pomocou zradných dvoranov jedna z kráľových vedľajších manželiek, aby tak umožnila nastúpiť na trón svojmu synovi, hoci Senvosret bol ako prvorodený kráľov syn od hlavnej manželky už dávno vyhlásený za následníka trónu a dokonca korunovaný za spolukráľa. Práve tomuto ničomnému synovi čítal posol správu, ktorá sa končila výzvou, aby sa bezodkladne vrátil do hlavného mesta a položil si na hlavu červenú a bielu korunu Horného a Dolného Egypta.

         Akí to boli poslovia, čo zastihli môjho pána a milovaného vládcu Senvosreta? Mali ho vylákať do veľkého kráľovho domu, aby ho tam sprisahanci takisto zavraždili? Alebo prišli od verných služobníkov, aby prekazil korunovanie nezákonného kráľa a pomstil zavraždenie svojho otca?

         Dokáže však lev, keď sa chytí do pasce, uniknúť mužom, čo na neho ukrytí číhajú s oštepmi a lukmi? Dokáže spravodlivý premôcť zločincov, čo sa opovážia vztiahnuť ruku na boha?

         Čo čaká kráľa Senvosreta? Nech žije večne! Čo čaká jeho vznešenú manželku Nofretu? Nech žije večne!

         Čo čaká mňa, služobníka a druha kráľa Senvosreta?

         Od tých čias, čo sa vynoril prvý pahorok zeme z pravodstva boha Nuna, nestalo sa v Egypte nič horšie ani zločinnejšie. Kráľ zahynul rukou vraha! A jeho spolukráľ a dedič trónu mal zahynúť čo najskôr tou istou krvavou rukou...

         Dozvedel som sa tak, hoci som po ničom nepátral, správu o sprisahaní. Nebolo v mojej moci, aby som ho prekazil. Ani aby som pomstil, čo sa už vykonalo, ani aby som varoval pred tým, čo sa len chystalo. Vystrelený šíp nikto nezastaví.

         Srdce sa mi rozbúšilo, ruky mi poklesli a celý som sa triasol. Naraz som vybehol zo stanu a skokom som sa vzdialil.

         Potom som zaľahol medzi dva kríčky a tam som sa schoval.

    Zobraziť všetko