Zdenka Mahajová

Narodenie 4. 7. 1956 Zábřeh, ČR






  • Viac o osobnosti

    Zostala sama s troma deťmi O svojom pôvode som nikdy nepochybovala
    Zobraziť všetko
  • Životopis autora

    Zdenka Mahajová žije v Myjave, pracuje ako kuchárka v školskej jedálni. Debutovala roku 2009 románom Zatmenie (2009), v ktorom autorka ponúka

    Zdenka Mahajová žije v Myjave, pracuje ako kuchárka v školskej jedálni. Debutovala roku 2009 románom Zatmenie (2009), v ktorom autorka ponúka príbeh zrenia rómskej ženy, pričom vychádza z vlastnej skúsenosti a skutočných udalostí. Roku 2011 jej vyšla básnická zbierka Otázniky doplnená CD, na ktoré autorka nahovorila básne.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

    Poézia

  • Ukážka z tvorby

    Básne zo zbierky Otázniky Hviezda   Víťazný výkrik dosiahol nebo, na ktorom hviezda žiarila. Prišiel jej čas zas na Zem
    Básne zo zbierky Otázniky

    Hviezda
     
    Víťazný výkrik dosiahol nebo,
    na ktorom hviezda žiarila.
    Prišiel jej čas zas na Zem sadnúť
    a matka dieťa povila.
     
    Vietor onemel, stíchol čas,
    na zázrak celý vesmír hľadí.
    Rovní sú všetci. Zrodení z neba.
    Či je to on či ja, a zas a znova...
    iba sa vrátiš, kde si doma,
    zrodenia zázrak, smrti jas.
     
     
    Cigán
     
    Cigán – mi mama povedali
    a nechceli sa so mnou hrať.
    Sám som tam zostal, smutný, malý,
    Chcel som sa s nimi hrať a smiať.
     
    Neboj sa synček, život velí,
    smútok je smiechu rodný brat.
    Bol by si živý len napoly,
    lepšie je všetko prežívať.
     
    Musíš sa učiť, čo je život,
    pozri na svoju tmavú pleť.
    Bola by škoda hľadieť krivo
    na to, čo darom dá sa zrieť.
     
    Pomaly chápal, pomaličky,
    tú múdrosť, slová matkine.
    A sníval svoje biele sníčky
    že smútok, bolesť odplynie.
     
     
    Dlhy
     
    Od stebla k steblu
    šepká si tráva,
    čo rastie pri mohyle.
     
    „Kameňom drahým splácajú dlhy,
    čo spôsobili žitia chvíle, len ľudia.
    To pre kosti, to pre kosti!“
    A vrana hlasno súhlasí.
     
    Tam zívajúca ranná hmla
    plazí sa nízko pri zemi,
    hrob životu je už vzdialený
    tak, ako ona.
     
     
    Strach
     
    Tvoje nevyslovené slová zazvonili
    ako zamrznutá rieka,
    keď narazí o kameň.
     
    Možno sa raz ten strach roztopí
    a ty spoznáš bezbrehosť slobody.
    Alebo seba?
     
     
    Bolesť
     
    Doznieva drozdia pieseň svetu.
    Noc pomaly si načiera pokoj tmy
    a kde-tu do puklín zeme
    vsiakne bolesť dňa.
     
    Ak si sa nerozhodol
    nechať si ju pre seba,
    nech sa naplní
    Srdce.
     
    Zobraziť všetko