Informácie zo súčasnej slovenskej literatúry
HORÚCE LINKY
Zoltán Rédey
5. 5. 1968 Nové Zámky

Životopis autora
Vyštudoval slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Vysokej škole pedagogickej v Nitre. Od r. 1993 pracuje ako pedagóg (docent, 2008)Zobraziť všetkoVyštudoval slovenský jazyk a výtvarnú výchovu na Vysokej škole pedagogickej v Nitre. Od r. 1993 pracuje ako pedagóg (docent, 2008) a výskumný pracovník v Oddelení semiotických štúdií Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Venuje sa predovšetkým výskumu slovenskej poézie a prózy 20. a 21. storočia a literárnej kritike.
Diela a recenzie diel
Literárna veda
- Morfológia poézie v recepcii (1997)
- Pragmatika básnického tvaru (2000)
- Výrazové tendencie súčasnej slovenskej lyriky (2001, 1.vydanie)
- Ján Ondruš (2003)
- Súčasná slovenská poézia v kontexte civilizačno-kultúrnych premien (2005)
- Subverzia kánonu slovenskej prózy v novele Petra Pišťanka Rivers of Babylon (2007)
- Súčasná slovenská próza v kontexte civilizačno-kultúrnych premien (2007)
- Priemet súčasných kultúrno-civilizačných trendov do slovenskej literatúry (2008)
- Elegickosť ako výrazový archetyp lyriky (2010)
- Recenzia diela:Elegickosť ako výrazový archetyp lyriky - Zoltán Rédey - Modality smútku a skepsy v slovenskej poézii (Elegickosť ako výrazový archetyp lyriky, 2010)
- Modely deficitných svetov v literatúre (2013)
- Od "poézie vecí" k "poetike vecnosti" (Lyrika Štefana Strážaya) (2017, 1.vydanie)
- Recenzia diela:A mesiac, ten ho ľutuje (Od "poézie vecí" k "poetike vecnosti" (Lyrika Štefana Strážaya), 2017, 1. vydanie)
- Krátka správa o dlhej trase osamelého bežca (2019, 1.vydanie)
Charakteristika tvorby
Na prelome milénií patril Z. Rédey medzi najaktívnejších, mienkotvorných kritikov poézie, zaradil sa medzi autorovNa prelome milénií patril Z. Rédey medzi najaktívnejších, mienkotvorných kritikov poézie, zaradil sa medzi autorov s nezameniteľným idiolektom postaveným na detailnej analýze textu a jeho širokej teoretickej a literárnohistorickej kontextualizácii. Recenznú pozornosť však venoval aj próze a literárnej vede.Zobraziť všetko
Ako vedec nadviazal na klasické tradície česko-slovenského štrukturalizmu a recepčnú Nitriansku školu, ktorej je aktívnym pokračovateľom. Vo svojich minucióznych analýzach súčasnej slovenskej literatúry sa zameriava na výskum výrazových kategórií umeleckého textu, na otázky premeny dobového literárneho kánonu v literatúre po roku 1989, ako aj na identifikáciu a výskum aktuálnych kultúrnych a civilizačných trendov v súčasnej slovenskej poézii a próze.
Literárna tvorba - editorská činnosť
Rytíři textových polí I : antologie slovenské poezie postmoderny (Zlín, 2005, spolu s J. Šrankom a M. Zelinským)Monografie a štúdie o autorovi
CHROBÁKOVÁ, Stanislava: "Súrečenstvo" kultúr. In: Editoriál, roč. 1, 2018, č. 4, s. 3 – 5. GAVURA, Ján: Interpretácia akoCHROBÁKOVÁ, Stanislava: "Súrečenstvo" kultúr. In: Editoriál, roč. 1, 2018, č. 4, s. 3 – 5.Zobraziť všetko
GAVURA, Ján: Interpretácia ako lyrický tanec. Zoltán Rédey: Od "poézie vecí" k "poetike vecnosti" (Lyrika Štefana Strážaya). Kritika. In: Fraktál, roč. 1, 2018, č. 2, s. 173 – 175.
ŠAH: Zoltán Rédey – 50 (Pripomíname si). In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 134, 2018, č. 5, s. 160.
RAKÚSOVÁ, Gabriela: Zoltán Rédey: Elegickosť ako výrazový archetyp lyriky. Modality smútku a skepsy v slovenskej poézii. In: Knižná revue, roč. XXI, 19. 1. 2011, č. 2, s. 3.
POSPÍŠIL, Ivo: Literatura – kultura – civilizace a Zoltán Rédey jako dominantní interpret současné slovenské prózy. Dostupné na internete: http://www.phil.muni.cz/journal/proudy/filologie/recenze/2010/1/Zoltan-Redey.php
Autor neuved. – RÉDEY, Anton: Čím žije literatúra (Rozhovor). In: Knižná revue, roč. XVIII, 9. 4. 2008, č. 8, s. 11.
MIKULA, Valér: Rédey, Zoltán: Súčasná slovenská próza v kontexte civilizačno-kultúrnych premien. In: Slovenská literatúra, roč. 55, 2008, č. 6, s. 472 – 476.
RAKÚSOVÁ, Gabriela: Osamotený básnik mal vlastný svet. In: Sme 20. 11. 2007.
Dostupné na internete: http://www.sme.sk/c/3594692/osamoteny-basnik-mal-vlastny-svet.html
RÉDEY, Zoltán: Štrpkova Tichá ruka. In: RAK, roč. XII, 2007, č. 9, s. 33 – 46.
POSPÍŠIL, Ivo: Rédey, Zoltán: Výrazové tendencie súčasnej slovenskej lyriky. Rédey, Zoltán: Pragmatika vyjadrovacích prostriedkov umenia II. (Recenzie). In: Slovenská literatúra, roč. 49, 2002, č. 3, s. 234 – 237.
HORVÁTH, Tomáš: Zoltán Rédey: Pragmatika básnického tvaru. (Recenzia). In: Slovenská literatúra, roč. 48, 2001, č. 3, s. 267 – 270.
Ukážka z tvorby
Prakticky všetko, čo o Smrekovi a jeho lyrike poznáme v intenciách všeobecne známych literárnohistorických výkladovýchPrakticky všetko, čo o Smrekovi a jeho lyrike poznáme v intenciách všeobecne známych literárnohistorických výkladových verzií, Habaj preverujúco a prehodnocujúco (re)interpretuje, pričom k svojim zisteniam dospieva dôkladnou, hĺbkovou diagnostikou – prieskumom „terénu“, analýzou uskutočnenou v komplexnom zábere. Podstatné však je, že Smrekovu poéziu tak interpretuje od začiatku už vo vzťahu k niečomu, vzhľadom na niečo (na existujúci stav literárnohistorického výkladu Smrekovej tvorby) – a teda s istým apriórnym zámerom. Habaj v istom zmysle vlastne vopred vie, čo bude, resp. čo chce v Smrekovej poézii hľadať a ako má s tým „nachádzaným“ interpretačne „naložiť“. Habajovým neskrývaným, neodškriepiteľným úsilím je takpovediac čo najpresvedčivejšie, v čo najpresnejšie zadaných súradniciach vymedziť, „lokalizovať“ Smrekovu poéziu „kníh slnečných“ na mape dejín európskej slovesnej kultúry a estetického a filozofického myslenia 20. storočia. Pri tejto jeho ambícii a interpretačnom „nastavení“ samotné estetické a poetologické osobitosti, vlastná literárno-estetická podstata básnikovej tvorby zostávajú v ústraní, čo je však Habajovým autorským zámerom a túto okolnosť nezabúda aj hneď na začiatku svojej práce zdôvodniť: „Estetické kvality i hodnoty Smrekovho básnického diela sú dostatočne známe, bolo by preto iba nosením dreva do lesa opätovne sa im venovať: literárna historiografia sa však vzdala pátrania po ďalších rovinách a hlbších významoch Smrekovej poézie“ (s. 9). Pritom by mohlo byť otázne, či sú „estetické kvality i hodnoty“ Smrekovej poézie naozaj zjavnejšie a vo väčšej miere preukázané ako jej „hlbšie významy“ – skeptický čitateľ by sa mohol pýtať: O čo viac je treba dokazovať či dôkazne postihovať a preukazovať onú filozofickú a antropologicko-estetickú i kultúrno-historickú hĺbku Smrekovho diela, o ktorú monografistovi ide, než jeho literárno-estetickú hodnotu? (Alebo – vzaté z opačného konca: O čo menej by bolo treba dokazovať literárno-estetickú hodnotu tohto diela než jeho filozofické dimenzie?) Rozhodujúcou by tu mala byť otázka, čo v konečnom dôsledku Smrekovmu básnickému dielu zaručuje miesto v kánone slovenskej poézie. Bolo by, prirodzene, v tejto súvislosti scestné a neprípustné oddeľovať estetickú stránku a kvalitu od „myšlienkovej“ výpovednej hĺbky – takáto „odluka“ vlastne ani nie je možná, s jej predstavou však prichádza samotný Habaj, keď výslovne zdôrazňuje, že „Smrek svoju báseň nesituoval výlučne do sveta estetiky: vždy chápal báseň ako prostriedok tvorby a poľudšťovania človeka, ako dynamický čin, nie statický stav“ (s. 340).Zobraziť všetko
Pokiaľ by však malo ísť vyslovene o estetiku a poetiku Smrekovej tvorby – o postihnutie jej literárno-estetickej, poetologickej roviny, vyžadovalo by si to zo strany autora monografie podstatne vyššiu mieru analytickej sústredenosti na konkrétny lyrický text, to znamená, že by Habaj musel pracovať s básňou ako interpretačnou „textovou jednotkou“ – interpretačne sa pohybovať v priestore jednotlivých básní, a nie celých zbierok. Ak by sa však k postihnutiu tých vrstiev Smrekovho diela, ktoré vo svojej monografii identifikuje s výslovným zreteľom na ich filozofický, antropologický, etický, kultúrny a vôbec „ideový“ význam, pokúšal dospieť nie „na pláne jednotlivých zbierok“, ale ich dôsledne induktívnym vyvodzovaním z rozboru konkrétnych lyrických textov, t. j. „na pláne“ jednotlivých básní, vystavil by sa pravdepodobne riziku určitej nadinterpretácie textov. Otázne totiž je, či by vôbec Smrekove básne samy osebe, jednotlivo, „uniesli“ takéto interpretačné „nasadenie“ a optiku, resp. filozoficko-teoretický metodologický a argumentačný aparát.
Rozhodne to však neznamená, že by sa tým Habajova literárnohistorická a vôbec faktografická fundovanosť, dôkladná znalosť širokého metateoretického – humanitno-vedného i filozofického kontextu a schopnosť efektívneho uplatnenia týchto poznatkov v monografii „minula s účinkom“. Naopak, vďaka nej sa mu úspešne a hodnoverne podarilo splniť svoj autorský zámer, ktorý na začiatku práce formuloval ako úsilie nanovo preskúmať Smrekovu poéziu aj „v zhode s hypotézou, že práve utváranie ľudskej osobnosti, ako i univerzálne chápaná obnova ľudskosti a človeka je vnútorným námetom a kontinuálne realizovaným motívom, ktorý sa ukrýva v hĺbke Smrekovho básnického diela“ (s. 7, 8). A taktiež vďaka tomu, že si pre tento cieľ zvolil vhodnú interpretačnú metodológiu.
(úryvok)
Zoltán Rédey: Nad knihou Michala Habaja Model sveta a človeka v básnickom diele Jána Smreka (1922 – 1942). In: Romboid, roč. 50, 2015, č. 4, s. 42 – 47.Rozhovory
Podujatia LIC
Archívy priestorov
Mila Haugová
9.00Druhá moderna. Slovenská modernistická próza 1920-1930
Michal Habaj
14.00Fiktívne rozhovory
Gabriela Rakúsová
10.00Slováci a Československá republika. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XIII d
Kolektív autorov
12.00Stavebnosť básne
Ján Zambor
12.00Ema a Max. Rozprávka o psíkovi Gagarinovi
Jana Šajgalíková, Daniela Olejníková
10.00Pohyb k nehybnosti
Vladimír Petrík, Vladimír Barborík
16.00Žiť svoju báseň
Ján Štrasser, Ivan Štrpka
15.00The Bloody Sonnets
P. O. Hviezdoslav / Preklad John Minahane / Ilustrácie Dušan Kállay
10.00Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XIIIc - Slováci a nástup socializmu
Kolektív autorov
13.00O sebe
Kornel Földvári
14.00Hlbiny bezpečia
Rút Lichnerová
12.00Slovenské dejiny II
Michal Bada
16.00Timrava vo výbere Dany Podrackej
Dana Podracká
8.00Osem vytrvalých
Ján Štrasser
10.00Povedz slovo čisté
Anton Baláž
12.00Dínom-Dánom
Tomáš Janovic
11.50Básnik v čase
Michal Habaj
8.00Pramene k dejinám Slovenska
Kolektív autorov
15.00literatúra bodka sk
Peter Balko, Peter Prokopec
11.00Autor a subjekt
Ľubica Schmarcová
8.00Ako si porozumieť s literatúrou
Zora Prušková
8.00