Foto©Lucia Gardin
Foto©Lucia Gardin




  • Vlastné meno

    Zuzana Kepplová
  • Životopis autora

    Zuzana Kepplová vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Doktorandské štúdia

    Zuzana Kepplová vyštudovala dramaturgiu a scenáristiku na filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Doktorandské štúdia absolvovala na Stredoeurópskej univerzite, kde sa zaoberala problematikou kultúrnych a rodových štúdii. Rovnako študovala kultúrne štúdie na State University of New York. Pedagogicky pôsobila na Fakulte sociálních studií Masarykovej univerzity v Brne, hosťovala na budapeštianskej univerzite a Fakulte humanitních studií Karlovej univerzity v Prahe. V súčasnosti pôsobí ako redaktorka a politická komentátorka v denníku SME.

    S poviedkou Baladička o víkende zvíťazila v 9. ročníku literárnej súťaže Poviedka 2005 TIPOS. Vo svojich prózach prináša autentický pohľad na svoju generáciu zachytila v knihe Buchty švabachom (2011). Prináša v nej zaujímavú generačnú výpoveď o hľadaní si miesta v globalizovanom svete, o životných skúsenostiach v cudzine a o domove. Získala prémiu Ceny Ivana Kraska 2011 za debutovú prózu Buchty švabachom (2011), je finalistkou ceny Anasoft Litera (2012, 2016).

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Próza

  • Charakteristika tvorby

    Tri knižky Zusky Kepplovej Buchty švabachom (2011), 57 km od Taškentu (2013) a  Reflux (2015) artikulujú generačnú skúsenosť
    Tri knižky Zusky Kepplovej Buchty švabachom (2011), 57 km od Taškentu (2013) a Reflux (2015) artikulujú generačnú skúsenosť „mileniálov“ – teda ľudí narodených v období rokoch 1980 – 1995, pre ktorých nie je už voľný pohyb po zjednotenej Európe naplnením utopického sna ich rodičov, ale každodennou realitou, tak ako aj vzťahy s blízkymi, udržiavané najmä prostredníctvom online technológií.
    Kepplovej postavy opúšťajú svoje domovy, zbavujú sa väzieb na „provinčné“ svety svojich rodičov a túžia sa presadiť v globalizovanom svete: nájsť si tu prácu, partnera a vytvoriť si novú, úspešnejšiu identitu („vymyslieť sa nanovo“), resp. „novú každodennosť“. Platí to pre východoeurópskych „expatov“, ktorí odchádzajú do zahraničia za štúdiom či prácou (postavy z próz prvej knihy Buchty švabachom, Trianon Delta či titulnej prózy druhej knihy 57 km od Taškentu), ale aj pre dobrodruhov zo Západu, ktorí v deväťdesiatych rokoch prichádzajú sledovať transformáciu systému v postsocialistických krajinách a prispievať k nej  (Vera, Henryk a Mick z prózy Slo_oda). Ženie ich vidina slobody, slobody neviazať sa, kedykoľvek sa pozbierať a objaviť nové miesto, ktoré poskytne čerstvé zážitky. Postupom času sa pre nich tento spôsob života – nazvime ho romantizujúco nomádstvo či „expatovstvo“ alebo prozaicky migrácia – stáva jediným možným.
    Autorkina verzia tejto cesty sebarealizácie, sebauskutočnenia rozhodne nie je idylická. Jej postavy sa snažia presadiť v prostredí, v ktorom sú aj napriek formálnej spoločnej európskej identite považovaní za cudzincov. Zároveň ich pobyt „vonku“ odcudzuje pôvodnému prostrediu. Výsledkom tohto postavenia je ich uviaznutie medzi dvoma kultúrnymi svetmi. Zabývaní sú iba ak vo svojej nostalgii, ktorá sa stáva trvalým príznakom ich existencie.
    Práve moment „cudzosti“ v rodnom prostredí, nenápadne prítomný v prvých dvoch knihách, sa stáva hlavnou témou poslednej Kepplovej prózy Reflux, ktorá je asi zatiaľ autorkinou najdeziluzívnejšou knihou. Jej hrdinkou je študentka africkej literatúry, ktorá sa vracia z americkej univerzity domov, do malého slovenského mestečka, aby pomáhala pri opatere chorej starej matky. Kým na štúdiách sa konfrontovala s neprekonateľnými kultúrnymi rozdielmi, doma sa stretáva s predsudkami a duchovnou vyprahnutosťou, takže v konečnom dôsledku zostáva uviaznutá v neschopnosti zapadnúť a s nutkaním utiecť z domu.
    Zuska Kepplová nezviditeľňuje vo svojich knihách iba generačnú skúsenosť dnešných tridsiatnikov, ale zasadzuje ju do kontextu kultúrno-civilizačné fenoménov, ktoré charakterizujú realitu súčasného globalizovaného kapitalizmu – či už je to kult prosperity, životného pragamtizmu, odvrátená strana migrácie, európskej integrácie alebo postupný nárast xenofóbnych nálad doma i vo svete. Práve toto razantné prepojenie individuálneho a spoločenského ju zaradilo medzi tie originálnejšie hlasy súčasnej slovenskej prózy.   
     Ivana Taranenková, 2017

    Zobraziť všetko
  • Diela vydané s podporou SLOLIA

  • Monografie a štúdie o autorovi

    Prvé vydanie literárnokritickej diskusie LQ-literárny kvocient je už online In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 17/08/2016.

    Prvé vydanie literárnokritickej diskusie LQ-literárny kvocient je už online In ASPEKTin - feministický webzin. ISSN 1225-8982. Uverejnené 17/08/2016. Získané 25/08/2016 - 10:26. Dostupné na http://aspekt.sk/content/aspektin/prve-vydanie-literarnokritickej-diskusie-lq-literarny-kvocient-je-uz-online

    MACSALIOVÁ, Lenka: Eva v krajine zázrakov. In Pravda 19. 7. 2016. http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/399422-kniha-tyzdna-eva-v-krajine-zazrakov/

    KLAPÁKOVÁ, Mária: Systematické vytváranie dokumentu doby. In: Glosolália : rodovo orientovaný časopis, 2016, č. 2, s. 19 – 24.

    IŠTVÁNFYOVÁ, Zuzana: Návraty s kyslastou príchuťou. Zuska Kepplová: Reflux / Niekto cudzí je v dome. (Recenzia). In: Romboid, roč. LI, 2016, č. 1 – 2, s. 98 – 99.

    GYÁRFÁŠOVÁ, Oľga: Cestovanie mení pohľad na náš dom. (Z. Kepplová: Reflux). In: Sme, roč. 24, 26. 1. 2016, č. 20, s. 14.
    http://kultura.sme.sk/c/20079676/mladi-uz-vedia-kto-cestuje-vidi-slovensko-inak.html

    KREKOVIČ, Miloš: Zuska Kepplová: Slovensko je vlastne úplne normálne (rozhovor). In DennikN. 17. 2. 2016. https://dennikn.sk/368745/zuska-kepplova-slovensko-vlastne-uplne-normalne/

    KASARDA, Martin: Intímne, realistické, experimentálne, slovenské. Predstavujeme finalistov literárnej ceny Anasoft litera, ktorí sa predstavia čitateľom na konci apríla. In: Sme, roč. 24, 24. 3. 2015, č. 70, príloha O knihách, s. XII.

    http://www.lita.sk/magazin/rozhovor-zuska-kepplova (21. 12. 2015)

    SZENTESIOVÁ, Lenka: Malá ťažkopádna nostalgia. Zuska Kepplová: 57 km od Taškentu. In: Romboid, roč. XLIX, 2014, č. 4, s. 9 – 12.

    TARANENKOVÁ, Ivana: Prízrak slobody, realita beztiaže. Zuska Kepplová: 57 km od Taškentu. In: Romboid, roč. XLIX, 2014, č. 4, s. 9 – 12.

    HAJDUČEKOVÁ, Ivica: O aspekte rodovosti v slovenskej ponovembrovej literatúre. In: Slovenské pohľady, roč. IV. + 130, 2014, č. 4, s. 104 – 108.

    SOUČKOVÁ, Marta: Sivá verzus broskyňová. In: Glosolália : rodovo orientovaný časopis, roč. 3, č. 2 (2014), s. 80 – 82.

    SZENTESIOVÁ, Lenka: Tri kruhy zacyklenia. In: Glosolália: rodovo orientovaný časopis, roč. 5, 2014, č. 2, s. 19 – 24.

    ORIEŠEK, Patrik: Uprostred globálneho sveta – 57 km od Taškentu. In Pravda, 11. 2. 2014. http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/308225-kniha-tyzdna-uprostred-globalneho-sveta-57-km-od-taskentu/

    SEDLÁKOVÁ, Katarína: Rodiny sa nedá striasť (rozhovor). In Pravda 18. 5. 2014. http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/317889-zuska-kepplova-rodiny-sa-neda-striast/

    DOPATEROVÁ, Mária: Buchty s emigračnou plnkou. Zuska Kepplová? Buchty švabachom. In: Dotyky, roč. XXV. 2013, č. 1, s. 48.

    KLAPÁKOVÁ, Mária: Pútnik, turista, hráč či stopár? In: 8. študentská vedecká konferencia: zborník plných príspevkov. Prešov : Prešovská univerzita, 2013. s. 1070 – 1074. http://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Olostiak4.

    PASSIA, Radoslav. Nostalgia ako kritika prítomnosti : poznámky k mladej slovenskej próze. In Plav : měsíčník pro světovou literaturu, 2013, roč. 9, č. 1, s. 7 – 10.

    VARCHOLOVÁ, J. K rodovým a kultúrnym aspektom debutu o nostalgii nomádov. In SOUČKOVÁ, Marta (ed.): K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 2000. Prešov : FFPU v Prešove, 2013, s. 201 c 210.

    BARBORÍK, Vladimír. Ja: jedna (jediná?) podoba súčasnej prózy : (Kepplová Kopcsay - Modrovich - Piussi - Rosová). In Romboid : literatúra / umelecká komunikácia, 2012, roč. 47, č. 7, s. 50 – 55.

    LEŠOVÁ, Daniela: Ako fúknutie do práškového cukru. In: Rak, 2012, roč. XVII, č. 5, s. 46 – 49.

    PASSIA, Radoslav. Domov, cesta a skúsenosť s iným. In A2 : kulturní čtrnáctideník, 2012, roč. 8, č. 2, s. 9.

    http://www.femag.cz/kultura-a-media/zuska-kepplova-nadhodila-som-do-diskusie-zopar-horucich-tem/ (12. 9. 2012)

    PROKOPČÁK, Tomáš: Bude to román o vás. In Sme 8. 8. 2011. http://kultura.sme.sk/c/6006915/bude-to-roman-o-vas.html

    PRUŠKOVÁ, Zora. Stratení v textoch, vynájdení v jazyku. In Romboid : literatúra / umelecká komunikácia, 2011, roč. 46, č. 9 – 10, s. 13 – 6.

    PASSIA, Radoslav: Skúsenosť s iným. In: Romboid : literatúra / umelecká komunikácia, 2011, roč. XLVI, č. 9 – 10, s. 13 – 16.

    TARANENKOVÁ, Ivana: O nostalgii nomádov. In Pravda, 2011, roč. 21, č. 215, s. 32. http://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/39967-kniha-tyzdna-o-nostalgii-nomadov/

    KREKOVIČ, Miloš: Spisovateľka Zuska Kepplová: Štastie v zahraničí? Iba mýtus. (rozhovor) .In Sme 8. 12. 2011. http://kultura.sme.sk/c/6172829/spisovatelka-zuska-kepplova-stastie-v-zahranici-iba-mytus.html

     

     

    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Knižným debutom Zusky Kepplovej (1982) je zbierka poviedok Buchty švabachom (2011). V širokom zmysle slova sa v tejto knihe aktualizuje problém
    Knižným debutom Zusky Kepplovej (1982) je zbierka poviedok Buchty švabachom (2011). V širokom zmysle slova sa v tejto knihe aktualizuje problém ľudského šťastia, ktorý bol naposledy v takejto výraznej podobe prítomný v slovenskej literatúre šesťdesiatych rokov v súvislosti s nástupom existencialisticky ladenej prózy. V každej poviedke svoju úlohu zohráva odchod z domova, rozlične motivovaná snaha o vytrhnutie sa zo známeho prostredia, úsilie zmeniť svoj život. Pre autorkin rukopis je rovnako charakteristický aj spôsob, akým jej postavy toto svoje úsilie završujú: v príbehoch je vždy prítomné zlyhanie alebo prinajmenšom rezignácia, pocit smútku. Na prvý pohľad lákavý a otvorený svet (Paríž, Londýn, Helsinky, Budapešť) sa pre Kepplovej ženské postavy stáva nielen príčinou väčšej či menšej nostalgie po domove, ale aj zdrojom ťažko prekonateľnej frustrácie. Knihe dominuje téma – skúsenosť mladého človeka so samotou v cudzine, základným kompozičným princípom je variácia tejto skúsenosti v rozličných prostrediach a východiskových situáciách. Prvú časť knihy tvoria voľne prepojené krátke poviedky, „prípadové štúdie“ z jednotlivých „destinácií“ slovenských expatiek. Druhú časť tvorí rozsiahlejšia poviedka Trianon – Delta: príbeh bisexuálneho milostného trojuholníka v prostredí medzinárodnej univerzity v Budapešti poskytol autorke možnosť uvažovať o otázkach osobnej, kultúrnej a sexuálnej identity.
    Kepplovej druhá kniha 57 km od Taškentu (2013) obsahuje dve novely, v ktorých sa oslabuje nostalgizujúci modus debutu, ale pokračuje tendencia beletristicky spracovávať významné socio-kultúrne fenomény, ktoré formovali slovenskú, ale aj stredo- či východoeurópsku spoločnosť v desaťročiach po páde komunistického režimu. Obe prózy, ktorých rámcovou témou je sloboda, jej podoby a perspektívy, sú opäť zasadené do prostredia expatov. Úvodná novela SLO_ODA do porevolučnej Bratislavy deväťdesiatych rokov, ktorú prichádzajú „kolonizovať“ prví ľudia zo Západu s idealistickými, ale aj pragmatickými motiváciami. Do súčasnej Budapešti je situovaná novela 57 km od Taškentu, ktorá je intímnou sondou do životného štýlu troch mladých ľudí a ich nomádskeho životného štýlu.
    Radoslav Passia

    Kepplovej hrdinovia sú individualisti, ktorí už vlastne s tými druhými naplno byť nevedia. Strácajú domov, nie ten reálny, kde vyrastali, chodili do školy a prežívali prvé lásky, ale domov ako pocit zabývanosti a životného naplnenia. Budia sa v noci s pocitom úzkosti, žijú medzi mnohými svetmi, ich inštinkty sú nespoľahlivé a každé ráno si musia pripomenúť, kým sú.
    Ivana Taranenková

    Je príjemné vstupovať do literárneho sveta ani nie tridsaťročnej debutantky a nájsť v ňom stopy vlastnej pamäti, vlastných zážitkov z čias ani nie tak časovo vzdialených, ako náhle vysotených za hranicu dovtedy dostupných skúseností.
    Je to rozpor, z ktorého vyrastá životná skúsenosť dnešných tridsiatnikov, ľudí na cestách, odvážnych pútnikov, ktorí prijali výzvu.... S batôžkom buchiet do sveta... Tak by to bolo v rozprávke. Nie však vo vedomí tých vyššie menovaných.
    Tí majú totiž okrem dosť imaginárnych buchiet ( tie sa dajú skonkrétniť akurát keď sú na bruchu vytetované švabachom) naložené oveľa ťažšie bremeno. Je to bremeno kultúrnej inakosti a materiálnej menejcennosti v novorozdelenom svete. Napriek tomu, že po páde železnej opony je ideálne deklarovaná rovnosť možností, neplatí ani zďaleka, že to platí.
    Zuska Kepplová píše prózu, miera fikcie je však korigovaná pretlakom skúsenosti. Fabulácia v nej, a je to jedna z veľkých predností knihy, presne kopíruje zážitok, ba čo viac, pomenúva aj okolnosti, v ktorých tieto zážitky vznikajú. Východiskom pre sujet je to, čo sa objavuje v prvej vete druhej prózy: „Aký máš z toho pocit?" Ako sa cítiš?“.
    Na hrane tejto otázky Zuska Kepplová píše vlastný variant reflexívnej cestovateľskej prózy s prvkami veristickej reportážnej fikcie.
    Zora Prušková

    Kepplová ponúka novú definíciu slov minulého storočia (napríklad gastarbeiter alebo emigrácia). Hovorí v mene istého typu dnešných tridsiatnikov, ktorí síce majú relatívne všetko na dosah ruky, ale vôbec nevedia, čo so sebou.
    Michal Jareš

    (...) písanie, ktoré má mieru a vkus. Stačí to? Prvá časť Môžeš sa nebáť je sériou čŕt tematizujúcich pobyt mladých Sloveniek a Slovákov v cudzine. Bedeker viac citový než geografický, akoby podstatnou črtou globalizovaného sveta malo byť, že je všade rovnaký a jediné, od čoho sa líši, zostalo „doma“, kam sa však už úplne vrátiť nedá (...) Druhá časť knihy je ambicióznejšia. Tvorí ju samostatná a zároveň na predchádzajúce rozprávania
    diskrétne nadväzujúca novela Trianon – Delta, zasadená v akomsi grantovom sociálnom
    medzipriestore, ktorý umožňuje naplno sa venovať vlastným citom. Neuzavretý
    príbeh podáva letargická rozprávačka a iba o čosi akčnejšia protagonistka v jednej
    osobe, ktorá vzhľadom na východiskové nastavenie voči svetu dokáže z neho pre
    seba i pre čitateľa vyťažiť pomerne málo, no tieto skromné zisky vie prehľadne
    a s vkusom usporiadať. Výsledkom je impresionizmus chvíle, šikovne zostavený
    kaleidoskop motívov vytrhnutých z časovej postupnosti a priraďovaných k sebe na základe významovej súvislosti (podobnosť, kontrast...), kaleidoskop, v ktorom sa
    miešajú miesta, ľudia, vzťahy, krátke reflexie (...). Toto všetko je späté dominantnou motivickou líniou rozvíjaného a neustále prerušovaného vzťahu. Vcelku sa dá rozumieť, čím je to všetko dôležité pre rozprávačku: potvrdzuje sa tým.
    Vladimír Barborík
    Zobraziť všetko
  • Autor o svojom diele

    Keď sme presadení do iného prostredia, naša identita je otrasená. Doma, vieme, aké je naše miesto, ale keď prídeme do cudzieho veľkomesta, zrazu

    Keď sme presadení do iného prostredia, naša identita je otrasená. Doma, vieme, aké je naše miesto, ale keď prídeme do cudzieho veľkomesta, zrazu máme veľmi veľa možností a zároveň medzi nimi úplne inak vyberáme. Stretávame množstvo ľudí, na ktorých nevieme celkom dobre reagovať, nevieme, kam patria a kam patríme my. Ďalšia nepríjemná vec sú nálepky o Východoeurópanoch, s akými sa musíte popasovať. Cez ne sa ľudia na vás pozerajú inak, čiže, aj vy sa na seba začínate dívať inak. Zmätok, ktorý to narobí, je práve tým, čo spája postavy mojej knihy. (2011)

    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Finalistka Ceny Anasoft Litera 2016 za knihu Reflux , 2016 Cena Nadácie Tatrabanky za umenie v kategórii Mladý tvorca za rok 2012 za knihu Buchty švabachom

    Finalistka Ceny Anasoft Litera 2016 za knihu Reflux, 2016

    Cena Nadácie Tatrabanky za umenie v kategórii Mladý tvorca za rok 2012 za knihu Buchty švabachom

    Finalistka Ceny Anasoft Litera 2012 za knihu Buchty švabachom


    Cena Jána Johanidesa 2012 za najlepšie prozaické dielo mladého autora do 30 rokov za dielo Buchty švabachom.

    Prémia v rámci Ceny Ivana Kraska za debut Buchty švabachom (2011).

    1. cena v súťaži Poviedka 2005 (Baladička o víkende)
    Zobraziť všetko
  • Ukážka z tvorby

    Národný keksík Raz do mesiaca si zašla na poštu po balík. Škatuľa bývala po okraj naplnená Horalkami. „Horalka je

    Národný keksík

    Raz do mesiaca si zašla na poštu po balík. Škatuľa bývala po okraj naplnená Horalkami. „Horalka je jediná poctivá sladkosť!“ tvrdila jej mama. „Žiadna takzvaná vylepšená receptúra ani 20% zadarmo a iné kapitalistické klamy!“ Petrina mama prinášala s nákupmi už dvadsať rokov rovnaké sladkosti. Spoločenské zmeny preto kritizovala slovníkom obalov, značiek, gramáže. Položila tašky na stôl, povyberala nákup, pustila si Reginu a zatiaľ čo smažila cibuľku do sklovita, kritizovala spoločenskú situáciu. Všetci sa schádzali na večeru alebo len prechádzali cez kuchyňu a tak Petrina mama mala svoje obecenstvo. „My sme národ kuchynský!“ volala na prechádzajúcich, ktorí si brali nožnice, nazerali do tašiek a odjedali z hrnca. „Slováci nikdy nesedeli v salónoch, ale na šamlíčku v kuchyni!“ Petru to vždy a znova dokázalo rozosmiať. „Mamička, ty si naša Matica slovenská,“ vravel jej Petrin otec s plesnutím po zadku. Brat Michal často dodal, že majú maďarské priezvisko, takže v tom salóne asi sedeli.

    Sofistikované argumenty Petrinej mame príliš nešli, ale keď vybalila starodávne keksíky, vedela svoju politickú reč ukotviť. „Aha!“ Prstami zacvikla obal, aby vyznačila skutočné rozmery výrobku. Takto nás klamú!“ zvolala. A na to nebolo čo povedať. Nikto sa nepostavil do opozície, všetci sa posadali okolo stola a ona servírovala. Pritom hromžila na neviditeľnú ruku trhu, ktorá jej odkrádala z hrnca. „Uvaria nás ako tú žabu v hrnci! Pomaličky, postupne, však si nič nevšimneme. Ako keby sme boli sprostí! A ešte nám drzo budú každý večer hovoriť, že sa máme lepšie, len si to nechceme pripustiť!“ Michal pod stolom kopal Petru. Bál sa, že mama začne chodiť po električkách s igelitkami, hroziť päsťou a hovoriť k neurčitému spoločenstvu sprisahancov. Ako tá pani, čo sa potom vyzliekala v parku a odviezla ju sanitka. „Ak raz zmenšia Horalku alebo tam niečo zmenia, mama stretí posledný pevný bod,“ povedal Petre so smiechom.

    Každý mesiac otvorila škatuľu a prezerala Horalku. Horalky jedla vždy po plávaní. Jednou rukou si fúkala vlasy, hryzúc keksík z druhej ruky. Telo reagovalo na cukor a tak po plávaní mala najlepšiu náladu. Svet dával perfektný zmysel, voňal čistotu ako chlór, hojdal sa v rytme plieskajúcich žabiek, chutil ako roky nezmenený keks. Keď Michal odišiel do Fínska, škatule cestovali dve – jedna do Paríža, druhá do Helsínk. V maile Petre napísal: „Môj turecký kolega včera prvýkrát dostal hryza z Horalky. Povedal, že to chutí ako jeden ich tradičný turecký keksík, ale ten ich je lepší.“ „Vedel si, že bryndza po rumunsky znamená syr? Je to len slovo pre syr,“ odpísala Petra. Dohodli sa, že mame to nepovedia. Vymenili si veľa smajlíkov.

    Z knihy Buchty švabachom

     

    Zobraziť všetko
  • Rozhovory