• Viac o osobnosti

    GYURÍKOVÁ, Kristína: Všetko, čo poviete, môže byť použité v knihe. Spisovateľka prezradila, ako vzniká literatúra pre deti. (Rozhovor).

    GYURÍKOVÁ, Kristína: Všetko, čo poviete, môže byť použité v knihe. Spisovateľka prezradila, ako vzniká literatúra pre deti. (Rozhovor). In: Fici.sme.sk. 5.1.2018.

    https://fici.sme.sk/c/20731663/vsetko-co-poviete-moze-byt-pouzite-v-knihe-spisovatelka-prezradila-ako-vznika-literatura-pre-deti.html#ixzz5OnyCwG2i

    TÚRY, Jana: Zuzana Štelbaská: Čítanie je vynikajúca a dôležitá aktivita s množstvom výhod a je to skvelá príležitosť pre rodičov stráviť s nimi pár hodnotných chvíľ. (Rozhovor). In: Onavie. Lifestyle magazín o tebe a o mne. 2.2.2018. http://www.onavie.sk/o-tebe-9163

    MIKULCOVÁ, Monika: Stíha pracovať, vychovávať dve deti aj písať úspešné knihy. Mnohé ženy tým rozčuľuje. (Rozhovor). In: Plus 7 dní. 24.2.2018. https://plus7dni.pluska.sk/rozhovory/stiha-pracovat-vychovavat-dve-deti-aj-pisat-uspesne-knihy-mnohe-zeny-tym-rozculuje
    Audio:
    Letný rozhovor so Zuzanou Štelbaskou v Rádiu Devín.
    https://devin.rtvs.sk/clanky/kulturny-dennik/169813/letny-rozhovor-so-zuzanou-stelbaskou
     
    Evita na Exprese: Zuzana Štelbaská. (Rozhovor).
    https://soundcloud.com/radioexpres/evita-na-exprese-zuzana-stelbaska
     
    Okamihy knihy: Zuzana Štelbaská: Takmer dospelé poviedky.
    http://www.rtvs.sk/clanok/160010
     

    Zobraziť všetko
  • Stručne o autorovi

    Narodila sa 21. augusta 1978 v Prešove. Autorka kníh pre deti a mládež, literárna recenzentka, šéfdramaturgička magazínu Reflex
    Narodila sa 21. augusta 1978 v Prešove. Autorka kníh pre deti a mládež, literárna recenzentka, šéfdramaturgička magazínu Reflex v TV Markíza. Z anglického originálu prekladá sériu kníh o Mirelke Pátračovej. Jej texty boli zaradené do šlabikára pre 1. ročník základných škôl. Od pätnástich rokov pracovala v médiách. Okrem mnohých regionálnych magazínov stála za detskými a tínedžerskými programami ako dramaturgička a scenáristka: No problem, The New Teenage Europe (koprodukcia Circom Regional), Si v obraze? (EBU), Fidlibum, Fidlibumove rozprávky. Je autorkou rozhlasovej hry pre mládež Za pokus nič nedáš, ktorá uspela v súťaži Slovenského rozhlasu pre autorov do 35 rokov. Je vydatá, s manželom, so synom Filipom a s dcérou Zorkou žije vo Vysokej pri Morave.
    Zobraziť všetko
  • Životopis autora

    Televízna moderátorka a dramaturgička vyštudovala angličtinu, estetiku a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, pracovala ako dramaturgička STV

    Televízna moderátorka a dramaturgička vyštudovala angličtinu, estetiku a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity, pracovala ako dramaturgička STV v Košiciach, potom v Bratislave. Napísala rozhlasovú hru pre mládež Za pokus nič nedáš,  pracuje ako dramaturgička  v TV Markíza. Debutovala knihou Mami, kúp mi psa! v roku 2014.

    Zobraziť všetko
  • Diela a recenzie diel

    Pre deti a mládež

    Literatúra faktu

    Rozhlasová tvorba

    • Za pokus nič nedáš
  • Charakteristika tvorby

    Zuzana Štelbaská vstúpila do sveta literatúry knihami pre (pred)školákov, ktoré vyzývajú rodiny na dialogizované čítanie.
    Zuzana Štelbaská vstúpila do sveta literatúry knihami pre (pred)školákov, ktoré vyzývajú rodiny na dialogizované čítanie. Zatiaľ čo explicitné posolstvo debutu Mami, kúp mi psa! (2014) možno tušiť už z titulu osvetovo ladenej zbierky poviedok, Zornička (2015) a Filipko (2016) vstupujú do čarovného sveta prírody popretkávaného detskou hravosťou a fantáziou, dávajúc tak priestor na učenie sa zážitkom. Najsilnejším motívom charakterizujúcim Štelbaskej tvorbu je rodina. Nemusí vždy napĺňať konvenčné predstavy, avšak je symbolom istoty a bezpečia pre všetkých detských i dospievajúcich literárnych hrdinov. V debute autorky stelesňuje trpezlivosť a pochopenie detského sna starý otec, súrodenci Zornička a Filipko zas nachádzajú oporu, prirodzene, u svojej mamičky. Tá do detských dobrodružných výprav nezasahuje rodičovskou útlocitnosťou, skôr povzbudzuje zvedavosť a ochotu poznávať - vnímavý dospelý čitateľ rýchlo vytuší naznačený leitmotív próz. Protagonisti príbehov zažívajú dobrodružstvá, oscilujúc na hranici reality a ich fantázie, čím dostávajú priestor animálni hrdinovia, aby sa stali partnermi detí a nositeľmi poznania (nie poučovania). Spomínané tituly autorka obsahovo koncipovala tak, aby poskytli priestor na dialogizované a s trochou kreativity aj dramatizované čítanie. Štylistika próz je jednoduchá, prispôsobená veku čitateľov so zmyslom pre vtipné slovné hračky a školský slang.
    Vysokú mieru stotožnenia sa adolescentného čitateľa s knižným hrdinom vykazuje poviedková trojdielna séria, ktorá sa rýchlo dostala do pozornosti Young adult literatúry. Protagonistami zbierok Trinásťroční (2017), 14-roční (2017) a 15-roční (2018) sú mladí ľudia žijúci v rôznom sociálnom prostredí, ale hlavne v odlišných časopriestoroch. Autorka neváhala siahnuť do dávnej minulosti, ale ponúkla aj futuristický pohľad rodinného života, otvárajúc tému hodnôt v záplave technických vymožeností a materialisticky orientovaného bytia. Štelbaská neskĺzla do moralizovania. Svojich neplnoletých protagonistov necháva napospas emočným zápasom a miestami neracionálnym rozhodnutiam prislúchajúcim veku. V každej z trojice zbierok načrtáva portréty násťročných hrdinov v komplikovanej životnej situácii, akou môže byť neprijatie rovesníkmi, závislosť od sociálnych sietí, nespokojnosť so svojím vzhľadom, nekonvenčný vzhľad či pôvod hrdinu, citová vyprahnutosť alebo naopak ľúbostné vzplanutie v čase vojny a i. Texty sú ľahko čitateľné, dynamický dej je oslobodený od zbytočne patetických gest, hyperbolizácie negatívnych javov a predvídateľných koncov. Rozprávačmi sú tak ženské, ako aj mužské postavy a svojmu čitateľovi sa prihovárajú jazykom adekvátnym veku i dobe, v ktorej žijú. Ideové posolstvo príbehov, niekedy viac, inokedy menej zjavné, má v týchto zbierkach šancu osloviť svojho prijímateľa.
    Tematicky obdobné sú (Takmer) dospelé poviedky (2018) pre čerstvo plnoletých čitateľov. Štelbaskej sprvu hravý, veselý, neskôr romantický a zádumčivý štýl ustupuje drsnejšiemu jazyku i konaniu hrdinov, do dynamického textu sa dostáva aj niekoľko intímnych scén. Zaujímavou je forma narácie, príbehy podáva animálny rozprávač, svetaznalý, cynický kocúr Lancelot a mačka Ginevra, obaja patriaci hlavnej postave Maríne. Príhody sa navzájom dopĺňajú, postupne odhaľujú motívy konania protagonistov. Citujúc anotáciu, „hrdinovia tesne pred dospelosťou zažívajú svoje trápne, tragikomické a mysteriózne zážitky prvých vzťahov (...)“ možno opäť potvrdiť, že tvorba slovenskej autorky Zuzany Štelbaskej kráča v ústrety čitateľskému vkusu väčšiny dospievajúcich a mladých dospelých.
    Alena Štrompová, august 2018
     
    Zobraziť všetko
  • Literárna tvorba - preklad

    Mirelka Pátračová rieši 1: Prípad ducha morského prasiatka (2018, z anglického originálu) Mirelka Pátračová rieši 2:
    Mirelka Pátračová rieši 1: Prípad ducha morského prasiatka (2018, z anglického originálu)
    Mirelka Pátračová rieši 2: Prípad Mafinového hlavolamu  (2018, z anglického originálu)
    Mirelka Pátračová rieši 3: Prípad obrovskej vlasovej paniky (2018, z anglického originálu)
    Zobraziť všetko
  • Monografie a štúdie o autorovi

    LYSÁ, Daniela: 15-roční – Zuzana Štelbaská. In: Vinlit. Online magazín nielen o súčasnej literatúre. 23. 4. 2018.

    LYSÁ, Daniela: 15-roční – Zuzana Štelbaská. In: Vinlit. Online magazín nielen o súčasnej literatúre. 23. 4. 2018.

    http://www.vinlit.sk/15-rocni-zuzana-stelbaska/

    NAŠČÁK, Peter: Literatúra pre deti a mládež v roku 2017 (Hodnotenie literatúry 2017). In: Romboid, roč. LIII, 2018, č. 5 – 6, s. 123 – 124.

    STANISLAVOVÁ, Zuzana: Rozprávkové variácie (v pôvodnej tvorbe pre deti a mládež 2017). In: BIBIANA, roč. XXV, 2018, č. 3, s. 9.

    STANISLAVOVÁ, Zuzana: Dobrá kniha stále žije. Tvorba pre deti a mládež v roku 2016. II. In: Revue Bibiana, roč. XXIV, 2017, č. 3, s. 31 – 42.


    ŠULOVÁ, Martina: Krstili sme so Zuzkou Štelbaskou jej knihu Trinásťroční. In. Všetkopremamu.sk. 21.4.2017.

    http://vsetkopremamu.sk/krstili-sme-zuzkou-stelbaskou-jej-knihu-trinastrocni/
     
    PIZANO, Veronika: Nahliadnite do sveta trinásťročných. In: Blog Denníka N. 20.4.2017. https://dennikn.sk/blog/741106/741106/

    ŠULOVÁ, Martina: Zuzka Štelbaská: Pre deti je všetko po prvýkrát, preto im môžu autori donekonečna ponúkať niektoré témy a nikdy sa ich neprejedia. (Rozhovor). In: Všetkopremamu.sk. 22.2.2017.

    http://vsetkopremamu.sk/zuzka-stelbaska-deti-vsetko-prvykrat-preto-mozu-autori-donekonecna-ponukat-niektore-temy-nikdy-sa-neprejedia/
     

    GOLIANOVÁ, Jana: Rozhovor so Zuzanou Štelbaskou. In: Knihcentrum.sk. 20.3.2017.

    https://www.knihcentrum.sk/rozhovor-so-zuzanou-stelbaskou

    ŠTROMPOVÁ, Alena: #štrnásťročnýchsvet. In: Zajtrajšie noviny. 7.8.2017.http://zajtrajsienoviny.sk/2017/08/strnastrocnychsvet/

    ŠTROMPOVÁ, Alena: Filipkov čarovný svet. In: Zajtrajšie noviny. 8.5.2017.
    http://zajtrajsienoviny.sk/2017/05/filipkov-carovny-svet/
     
    VRÁBLOVÁ, Timotea: Časy posledných literárnych mohykánov? Alebo? Slovenská literatúra pre deti a mládež 2016. In: Knižná revue, roč. XXVII, 2017, č. 07/08, s. 43 – 49.
     
    STANISLAVOVÁ, Zuzana: Po vychodených cestičkách. Próza pre deti a mládež 2015. In:Revue Bibiana, roč. XXIII, 2016, č. 2, s. 1 – 13.
     
    VRÁBLOVÁ, Timotea: Umieranie na best-SELL-ery. Slovenská literatúra pre deti a mládež 2015. In: Knižná revue, roč. XXVI, 2016, č. 07/08, s. 26 – 31.
     
    STANISLAVOVÁ, Zuzana: Komerciou k trivialite a gýču. Próza pre deti a mládež 2014. II. In: Revue Bibiana, roč. XXIII, 2016, č.1, s. 7 – 17.

    HLUŠÍKOVÁ, Marta: Zuzana Štelbaská: Filipko (recenzia) . Dostupné na https://www.uletsknihou.sk/recenzie/filipko-1007

    KOLLÁROVÁ, Jana: Zuzana Štelbaská: Najlepšie sa mi píše ráno. (Rozhovor). In: Pravda. 12.12.2014.
    https://kultura.pravda.sk/kniha/clanok/339197-zuzana-stelbaska-najlepsie-sa-mi-pise-rano/

    HLUBEŇOVÁ, Lucia: Tajomná záhrada. In: Blog Denníka N. 8.11.2015. https://dennikn.sk/blog/289450/tajomna-zahrada/

    ŠTROMPOVÁ, Alena: Príbeh plný empatie. (Rozhovor) In: Knižná revue, roč. 24, 2014, č. 25-26. http://www.litcentrum.sk/rozhovory/pribeh-plny-empatie-rozhovor-so-zuzanou-stelbaskou

    FRANK, Michal: Dve autorky z Prešova debutujú knižkou Mami, kúp mi psa! In: Korzár:denník Prešovského kraja, roč. 17, 2014, č. 256 (06.11.2014), s. 3. https://presov.korzar.sme.sk/c/7478543/dve-autorky-z-presova-debutuju-knizkou-mami-kup-mi-psa.html



    Zobraziť všetko
  • O autorovi

    Štelbaská už napísala niekoľko titulov pre začínajúcich čitateľov. V nich sa ukázala ako autorka, ktorá hľadá s dieťaťom
    Štelbaská už napísala niekoľko titulov pre začínajúcich čitateľov. V nich sa ukázala ako autorka, ktorá hľadá s dieťaťom kontakt. Jej prózy pre deti sú charakteristické tým, že rozprávanie má aj priznanú poznávaciu funkciu. Napríklad v knihe Filipko sa detský čitateľ prostredníctvom rozprávania zoznamuje so životom zvieratiek v lese a pri vode. V istom zmysle preniesla tento postup aj do textov dvoch nových knižiek. Ponúka pútavé témy, ktoré majú potenciál vytvoriť silný príbeh. Nejde jej však o to, aby strhla pozornosť čitateľa na dej, ale na myšlienkový odkaz, z ktorého vychádza a ku ktorému jej rozprávanie smeruje. Osloviť čitateľa témou znamená v jej podaní osloviť ho problémom, ktorý je natoľko závažný, že stojí nielen za „čítanie“, ale aj za úvahu. Týmto spôsobom sa usiluje navodiť v mladých ľuďoch potrebu zaoberať sa témami a hĺbať nad nimi. Ak by sa zdalo, že je to samozrejmá požiadavka pre každé literárne dielo, poznamenávam, že dnes to už, žiaľ, nie je pravidlom, preto som si túto črtu dovolila zdôrazniť. Poviedky v obidvoch zbierkach (Filipko, Trinásťroční) sú žánrovo i tematicky rôznorodé. To umožňuje príjemcom vyskúšať si rôzne typy rozmýšľania a prístupov k textu. A, samozrejme, autorke to ponúka priestor osloviť širšiu škálu adresátov.
    Timotea Vráblová
    Autorka upriamuje pozornosť na problémy vyprázdnených vzťahov, na komplikovanú životnú situáciu mladých ľudí v rozpadnutých rodinách, na životy dospievajúcich, ktorých rodiny sú postihnuté dôsledkami zmien a hodnotovej nestability v porevolučnej transformácii spoločnosti (Oliver zo zbierky Trinásťroční). Hoci ide o náročné problémy, Štelbaská nezaťažuje čitateľa hromadením negatívnych príznakov. V jej rozprávaní sú vždy aj prvky konštruktívnej analýzy a snaha povzbudiť čitateľa, aby uvažoval o tom, čo môže v danej situácii preniesť hrdinu k riešeniu, alebo o tom, čo mu pomôže udržiavať životnú stabilitu.
    Timotea Vráblová
     
    Posolstvo jednotlivých príbehov udrie dospelému do očí na prvý pohľad. Pre mladších čitateľov je to však len vedľajšia línia príbehu, a tak to má aj byť. Zžívajú sa s jednotlivými postavami, hľadajú podobnosti a záchytné body, ktoré ich utvrdia v tom, že ich problémy nie sú ojedinelé, a tak nachádzajú svoje miesto na tomto svete. To posolstvo v nich musí dozrieť. Možno si naň nikdy nespomenú, ale je v nich už zasadené ako semienko. A ak budú naďalej dostávať prísun dobrých príbehov s posolstvami (ktoré koniec-koncov sú univerzálne), zakorení sa to v nich.
    Veronika Pizano, 2017
     
    V knižke Zuzany Štelbaskej Trinásťroční je päť rozprávačov, ktorých spája vek – majú trinásť rokov: Darina, Oliver, Sväťo, Šarlota a Viola. Každý má v publikácii aj svoju realistickú kresbu, takmer portrét, takže si ich čitateľ dobre predstaví. Majú rôzne problémy – napríklad závislosť od sociálnych sietí, tučnota, emigrácia, vášne a chyby rodičov či hľadanie zmyslu života. Rozprávanie je moderné, miestami je text až futuristický a všetko sa odohráva na Slovensku – v konkrétnych mestách a na pekných miestach. Zuzana Štelbaská vie písať sviežo a rozumie svojim postavám. Svet trinásťročných je zaujímavý pre všetky generácie, ale kniha bude baviť asi najmä tínedžerov. Je v nej aj veľa prírody a budujú sa vzťahy, čo je vždy zaujímavé.
    Robert Hüttner
     
     
    V knihe Filipko (...) si čitateľ uvedomuje javy, ktoré si doteraz vôbec nevšimol: že v prírode sa nedeje nikdy nič len tak. Že všetko je vo vzácnej rovnováhe, ktorú by človek nemal narušiť, lebo je jej súčasťou. Naučí sa v prírode správať ohľaduplne, lebo je v nej len na návšteve, ako hovorí Filipkov ocko. Text je silný svojou náučnou zložkou, ktorá je však podaná ľahko, vtipne (škriatkovia Brmbolíček, Stromočíček, Trboľa a Prdoľa), hravo, so zmyslom pre slovné hračky (vlnebo, obrenica). 
                                                                                                                          Marta Hlušíková
     
    Zobraziť všetko
  • Autor o sebe

    Som racionálny človek, ale na úrovni fantázie a rozprávok nemám žiadne hranice. Páčia sa mi mystifikácie a mám celkovo rada surrealizmus,

    Som racionálny človek, ale na úrovni fantázie a rozprávok nemám žiadne hranice. Páčia sa mi mystifikácie a mám celkovo rada surrealizmus, ako vo výtvarnom umení, tak aj v literatúre. Odlišujem však vieru od fantazírovania. Baví ma skôr dráždenie čitateľa, keď narazí v texte na niečo, čo sa tvári ako úplne normálne, ale pritom vyvoláva pochybnosti, mieša tieto dva svety a dovoľuje rozprávke v nových formách prenikať k nám, aj keď sme z jej detskej podoby už vyrástli.

     
    Úplne stačí, že mi (niekto) povie jednu vetu, ktorá ma tak zaujme, že z nej viem vyťažiť celý príbeh, ktorý si vyfabulujem v hlave. Vôbec sa nebránim ani tomu, keď vidím nie ľudí, ale napríklad nejakú vec, a len mi napadne, kto ju asi mohol vlastniť, ako asi vyzeral, čo urobil predtým a čo urobil potom, než ju tam nechal. A už je z toho príbeh.
    Človek sa formuje v puberte, začínate si sami seba omnoho viac uvedomovať, naberáte tam názory. Jasné, že ich zmeníte ešte tristotisíckrát, ale svoj emočný svet v sebe nechávate, živíte ho, vraciate sa k tomu, čo sa vám niekedy stalo, ku kľúčovým momentom, ktoré vás tvarovali ako človeka. Tým, že som sama sebe nechávala odkazy v zápisníčkoch, akonáhle si prečítam nejakú drobnú poznámku, okamžite som tam. Hneď viem, čo sa vtedy stalo, ako som bola oblečená, kde som sa nachádzala, kto tam bol prítomný, kto mi čo povedal.
    Zobraziť všetko
  • Autor o svojom diele

    Bez škrupúľ priznávam, že knihy Zornička a Filipko som nepísala len pre deti. Chcela som prostredníctvom nich tíško pošepkať

    Bez škrupúľ priznávam, že knihy Zornička a Filipko som nepísala len pre deti. Chcela som prostredníctvom nich tíško pošepkať všetkým mamám, aby si nerobili starosti, keď nebudú svojim deťom každý deň robiť stopercentný program. Budem rada, ak mame, čítajúcej večer deťom, knižky pomôžu sa uvoľniť, nechať svoje deti hrať sa a objavovať svet po svojom, bez rodičovskej navigácie, bez ich pravidiel, bez ich vplyvu.

    Zuzana Štelbaská o knihe Mami, kúp mi psa. dostupné na: https://cn-new.net/online/zuzana-%C5%A1telbask%C3%A1-o-knihe-mami-k%C3%BAp-mi-psa-9mk5semdHA4.html

     

    Mojím najobľúbenejším žánrom je poviedka, aj preto som napísala takú sériu. Pre mnohých tínedžerov sú moje knihy prvými poviedkovými knihami, ktoré držia v rukách, nikdy predtým sa k nim nedostali. V poviedkových knihách, akými sú aj Trinásťroční, 14-roční a 15-roční, máte možnosť osloviť pomerne veľké množstvo ľudí, keďže v nich nie je len jedna ústredná postava s jedným príbehom. Sú tam chlapci aj dievčatá, príbehy z minulosti, z budúcnosti aj zo súčasnosti a tým aj vyššia šanca, že sa niekto v niekom nájde.

    Zuzana Štelbaská: Prečo Zornička, prečo Filipko? Blog , Denník N, 18.11. 2016. dostupné na: https://dennikn.sk/blog/606592/preco-zornicka-filipko/

     
    Zobraziť všetko
  • Ocenenia

    Najlepšie detské knihy zimy 2017 – (Takmer) dospelé poviedky

  • Ukážka z tvorby

    (Takmer) dospelé poviedky   Marína Ohromná, odkedy bola schopná si spomenúť, vždy verila na zázraky. Ešte ako dieťa verila, že jej
    (Takmer) dospelé poviedky
     
    Marína Ohromná, odkedy bola schopná si spomenúť, vždy verila na zázraky. Ešte ako dieťa verila, že jej plyšová hračka, pes Puňťo, na ňu žmurká. Opierala ho prednými labami o posteľ, lebo vtedy vyzeral najreálnejšie, a dlhé minúty mu hľadela do čiernych, sklenených očí. Verila, že žmurká. Rovnako tak verila, že v kameňoch na ceste sú uložené tajné správy zvierat, že pohľadnice v noci ožívajú ako film v telke, že v čiare mokrého atramentu z jej detského pera tečie skutočná rieka s piraňami, že v prachu za knihami na najvyššej poličke býva zvláštny tvor v červených nohaviciach, že v rozkvitajúcich pupencoch čerstvých kvetov, ktoré mama pravidelne vymieňala na kuchynskom stole, žijú vyvinuté civilizácie, voľným okom neviditeľné.
                Marína, pravda, vedela rozlíšiť zázraky od bludov, preto sa v puberte preorientovala na skutočné zázraky, ktoré bola schopná vidieť. Za zázrak považovala, keď pár sekúnd predtým, ako sa z čierneho neba spustila búrka, presvitol spomedzi mrakov tenučký lúč slnka a dotkol sa okna jej izby. Alebo keď si v lete na lúke natiahla ruky, a kým ich držala pred sebou, sadol jej na prst vidlochvost. Pre Marínu bol zázrak aj to, keď sa jej cestou vo vlaku vyšplhalo na kolená neznáme dieťa, objalo ju a povedalo: „Nebuď smutná!“, alebo keď si bola istá, že zjedla posledný balík sušených brusníc a napriek tomu ráno našla v košíku ešte jeden, prípadne, keď jej napadla pekná melódia, s ktorou si nevedela dať rady, a cestou do školy pred ňou kráčal zadumaný holub, z ktorého hrkútania dokázala rozlúštiť záver svojej nedokončenej piesne.
                Práve z týchto dôvodov nebola Marína nikdy veľkou fanúšičkou novodobých hračiek, ako boli tablety alebo smartfóny, hoci jeden sama vlastnila. Ale keď nemusela, nepozerala sa doň. Považovala by za nekonečnú stratu, keby premeškala zázrak. A zázraky, ako sa presvedčila hneď po prvej skúsenosti s Facebookom, keď si na ňom zriadila profil a ten jej spolužiaci okamžite zahádzali videami s pesničkami, ktoré sa mala bezodkladne doučiť... skrátka zázraky sa diali len v skutočnom svete.
                Napriek tomu raz ráno, keď práve chystala raňajky sebe a dvom pouličným mačkám, nedočkavo stepujúcim na balkóne jej malého bytu, jej mobil nezvyčajne zavibroval. Dvakrát. Tr tr.
                Bol to Messenger.
                „Na tej fotke vyzeras super.“                     
                Marína nechápavo pozerala na displej. V živote žiadnu fotku nikde nedala. Chvíľu behala hore-dole očami, aby zistila, kto jej vôbec píše. Timo! Timo Májsky z jej stredajšej partie. Ten Timo, o ktorom si najprv myslela, že by mohol mať záujem, lebo ju bol odprevadiť domov, ale potom pochopila, že Timo je milý ku všetkým, a musela sa zmieriť s tým, že si pre neho každý týždeň v stredu úplne zbytočne ničí struny na gitare.
                „Aka fotka?“odpísala asi po piatich minútach trápenia sa s aplikáciou.
                „No ta, co ta na nej oznacil Jergus.“
                Marína si málokedy pripadala taká menejcenná ako práve teraz. Po prvé: Jerguš bol od veci chalan, ktorý tiež chodil v stredu na námestie. Ale asi len preto, aby každého provokoval svojou tuposťou. Ako správny hejter  hejtoval všetko. Škoda reči. Po druhé: Prečo by ju Jerguš fotil? Po tretie: Kedy ju, preboha, odfotil? Po štrvrté: Čo, dofrasa, znamená, že ju označil? Po piate: Kde si tú fotku má pozrieť? Po šieste: Ale Jerguš???
                Marína otvorila svoj Facebook. Dlho tam nebola. Pýtal od nej heslo. Ginevralancelot. Tak nie. Lancelotginevra. Frasa frasového! Ginevralancelot3macky. Či vlastne Ginevralancelot2macky.
                „Slečna Ohromňááááááááu!“ Ginevra na balkóne už odpadávala od hladu.
                „Čo jej to dnes tak dlho trvá?“ hromžil Lancelot. Spoločnými silami začali obaja mňaučať a búchať do balkónového skla. Na Marínu sa pre jej mačky už raz sťažovali susedia, preto toto vyvádzanie bolo najistejším spôsobom, ako ju donútiť konať.
                Už jej od sústredenia skoro vzbĺkli vlasy, keď Marína zachytila hlasné mňaučanie z balkóna. Bežala tam a odhrnula záclonu. Uvidela dva trojfarebné škemravé ksichty s očami na vrchu hlavy. Začala sa strašne rehotať. Keď boli tí dvaja fakt hladní, vyzerali ako po lobotómii. Akoby im niekto práve strčil prst do zadku. Namiesto očí biliardové gule. Kútiky dolu, krky vpredu. Vypleštené sochy. Marína nebola z tých, kto by často chytal záchvaty smiechu, ale keď už nejaký mala, užila si ho. Sadla si na zem. Keby mohli, mačky by donútili svoje oči k slzám. Od zúfalstva. Plakala však aj Marína. Od smiechu.
                2papule3farby! Rýchlo si utrela zasoplené prsty do nohavíc a naťukala heslo.
                Marína Ohromná, vítal ju jej profil. Konečne!
                „Preboha, Lancelot, čo je to s ňou?“ pokúšala sa Ginevra rozškriabať balkónové sklo.
                Lancelot sa pevne pozrel na Marínu. Natiahol pravú labu. Škrabol. Rododendron to schytal. Marína zacítila, že na ňu niekto pozerá. Rododendron!
                „Dobre, dobre! Vy ale viete byť poriadne otravní!“ vykydla im raňajky do misky tak, že zabrýzgala pol balkóna. Bolo je to jedno. Od mačiek mala pokoj a mohla konečne nájsť tú fotku.
                25 nových upozornení. Preboha. Klikla. Jerguš Kelo vás označil na fotke. 5 ľuďom sa páči. Timo a Jerguš komentovali. Čo-čo-čo! Čo má robiť skôr? Klikla. Preboha.
                To, čo v tejto chvíli Marína uvidela, bolo predurčené nadobro zmeniť jej budúcnosť. Marína o tom, pravdaže, nemala ani poňatie a nemohla ani len tušiť, že táto jedna tajne uchmatnutá fotka privolá k nej do bytu skutočného muža. Muža, ktorého si tam ona sama zavolá. Muža, od ktorého očakáva zázrak. Muža, ktorý namiesto zázraku privolá k nej do bytu všetkých susedov zo stredného vchodu bytovky na Sládkovičovej ulici. (...)
     
    Zornička
     
    (Mravce)
     
    „Kam sa chystáš, mamička?“ spýtala sa Zornička mamky, keď videla, ako si na ruky naťahuje záhradné rukavice.
    „Musím vyplieť zeleninu. Je sezóna paradajok. Pomôžem im, aby pekne rástli a nič ich nedusilo,“ odvetila, obula si nízke gumené topánky, obliekla staré legíny, na hlavu si dala široký klobúk. Okolo seba si omotala šatku, Filipka si vyložila na chrbát a pohodlne ho šatkou k sebe uviazala tak, aby mala voľné ruky.
                Zornička sa rada pozerala, ako mamka šup-šup zahrabala do zeme hrabačkou s troma ostrými zahnutými zubami. Uvoľnila tým korienky buriny, ktorá sa potom ľahšie vyberala von. Mamička vytrhnutú burinu nikdy nezahadzovala, ale ju uložila na už vyčistenú pôdu okolo paradajok. Vravela, že všetko má svoju úlohu. Dokonca i burina, ktorá takto udrží okolo zeleniny viac vody.
                „Ajajaj, Zornička, pozor, zahrabla som do mraveniska,“ povedala mamička a urobila krok doprava. „Pozri sa, ako usilovne pracujú, aby dali všetko zase do poriadku,“ čupla si mamička k mravenisku a Zornička ju objala, aby sa mohli pozerať spolu. Dievčatko k nim natiahlo ruku a jeden mravec jej na ňu vyliezol.
                „Au!“ skríkla Zornička a rýchlo mravca striasla. „Uhryzol ma!“
                „Nehnevaj sa na neho, dievčatko moje. Je to jeho práca. Chráni mravenisko a mravčie deti. Pozri, ako ich prenášajú do bezpečia,“ pohladila mamička Zorničke ruku a ukázala na malé biele kukly, ktoré mravce nosili sem a tam. „Ukáž,“ pofúkala jej miesto, kde mala hryzanec. „Nemáš tam nič. Bol to ozaj malilinký mravec,“ pobozkala jej neviditeľnú ranku. Filipko sa začal ošívať, akoby aj jeho v šatke šteklili mravce, preto ho mamička rozbalila, aby sa utíšil.
                „Mravce šuštia,“ ňuchala okolo rozhrabaného mraveniska Titi.
                „A štípu,“ čistila si Líza kožúšok v bezpečnej vzdialenosti.
                „Aha, koľko detí sme im vyhrabali,“ pozorovala ich nebojácne zblízka Zornička. „Aké sú tie kukly veľké a mravce také malé,“ krútila hlavou. Viac nečakala, urobila krok a vošla medzi ne.
                „Nezavadzaj! Ak nemáš čo robiť, choď preč,“ strkal do nej jeden mravec.
                „Nezavadzaj! Nevidíš, že máme plno práce?“ štuchal do nej druhý.
                „Nezavadzaj! Potrebujeme rýchlo dostať naše deti do bezpečia,“ vytlačil ju z cesty tretí, až spadla na zem.
                „Nechcem zavadzať. Chcem pomôcť,“ zdvíhala ho zo zeme Zornička.
                „Ber kukly a za nami,“ nakázal jej ten, ktorý bol najbližšie. Zornička vzala dve, každú pod jednu pazuchu, Titi a Líza vzali ďalšie opatrne do zubov a nasledovali rad mravcov, ktoré odnášali ešte nenarodené deti do podzemia. „Položíme, otočíme, odchádzame,“ velil mravec, ktorý od nich deti prevzal, aby ich uložil do nových bezpečných postelí pod zemou. Celý rad sa kľukatil zase von a nosil dnu ďalšie a ďalšie kukly.
                „Je to namáhavé, už som celá spotená,“ zafňukala udýchaná Zornička.
                „Nie je to naša chyba, že je tu taký neporiadok,“ pripomenul jej mravec, ktorý bol najbližšie. Haváriu spôsobila jej mamička, keď im rozhrabala najvyššie poschodie.
                „Ale nie je to ani naša chyba, že ste si urobili mravenisko rovno pod našimi paradajkami,“ zamračila sa na neho unavená Zornička a z posledných síl vzala pod pazuchy ďalšie dve kukly. Vliekla nohu za nohou a nasledovala mravce pred sebou. Žiadne z ešte nenarodených mravčích detí predsa za tieto škriepky nemôže. A keď ich raz mamka nechtiac vyhrabala, tak im teraz treba pomôcť a hotovo.
                „Táto kukla je posledná!“ hlásila z konca dlhého radu Titi. Zornička ju počkala v podzemí, a kým Líza pomohla uložiť kukly do najvyššej police, Titi uložila posledný vzácny náklad do bezpečia.
                „Ďakujeme za pomoc. A nabudúce dovidenia,“ rozlúčili sa mravce a rozbehli sa zase inde, pretože mravce majú celý deň a celú noc plno práce. Mamička ich však nikdy nevyháňala, pretože vravela, že ich podzemné mraveniská prevzdušňujú pôdu a pomáhajú záhrade. Zornička si pri predstave, že by ju zase čakala podobná namáhavá práca len povzdychla a bola rada, že dnes to už má za sebou. Urobila krok a vyšla z mraveniska zase na slnko.
                „Kde si bola, dievčatko moje?“ opýtala sa mamička, keď sa za ňou znenazdajky zjavila zničená Zornička.
                „Pomáhala som mravcom. Sú také pracovité, až som z toho celkom unavená,“ vzdychla ťažko a posadila sa na zem vedľa mamičky.
                „Mravce majú stále plno práce,“ povedala mamička a pokračovala v pletí. „Sú veľmi usilovné a vždy vo svojom mravenisku udržujú poriadok.“
                „Tak ako ty,“ pohladila Zornička svoju mamku po líci. „A tiež nie si nikdy unavená. Raz chcem byť celkom taká istá ako ty,“ objalo dievčatko mamku, ktorá si ho privinula k sebe a ako boli obe od hliny, celkom jedna druhú ufúľali
    Zobraziť všetko
  • Rozhovory