Agostino VISCO gymnaziálne štúdiá ukončil maturitou v Trnave (1951), po odchode do emigrácie (1952) študoval na Teologickom inštitúte Pápežskej saleziánskej univerzity v Bollengu, kde bol r. 1957 vysvätený za r. k. kňaza. Potom pôsobil ako prof. na stredných školách, po odchode do laického stavu bol r. 1981 – 87 lektorom slovenčiny na univerzite La Sapienza v Ríme, kde žil na dôchodku. Venoval sa literárnemu výskumu, prekladateľskej a publicistickej činnosti; ich výsledky publikoval v početných štúdiách a príspevkoch v periodikách Most, Slobodné Slovensko, Slov. hlasy v Ríme, Kanadský Slovák, Horizont, Scola e Lingue moderne, Culture Francaise a i. Medzi nimi literárne portréty o Jozefovi Felixovi, Viliamovi Turčánym, Vincentovi Šikulovi, Blahoslavovi Hečkovi, Ernestovi Žatkovi-Borovi, o slov. básnikoch v povojnovom Ríme a i. Osobitú pozornosť venoval problematike prekladu v štúdiách o prekladoch francúzskej literatúry na Slovensku (Most, 1980), komparatistické štúdie sústredil v knihe Slovenská a talianska literárna komparatistika spolupracujú (1998). Bol riadnym členom Slovenského ústavu v Ríme, ktorého bol dlhé roky generálnym tajomníkom, angažoval sa vo viacerých literárnych združeniach.
