R. 1867 – 69 študoval na srbskom gymnáziu v Novom Sade, 1869 – 73 na nemeckom gymnáziu v Novom Vrbase, 1873 – 76 na učiteľskej prípravke v Prešove, 1877 zložil učiteľskú skúšku v Sarvaši. Po štúdiách pôsobil r. 1877 – 95 ako učiteľ v Padine, 1895 bol predčasne penzionovaný. Jeho prózy zo života Slovákov na Dolnej zemi, vyšli knižne až po jeho smrti (Statočnosť… na večnosť, Na rozcestí, Hriechy mladosti a iné rozprávky). Nedokončené spomienky vyšli pod názvom Pamäti dolnozemského buditeľa (1937) a kniha Autobiografické črty a poviedky (1996).
