Albert Pražák

11. 6. 1880
Chroustovice (Česko)
—  19. 9. 1956
Praha (Česko)
Pseudonym:
Stivo
Žáner:
literárna veda

Životopis autora

R. 1892 – 1900 študoval na gymnáziu v Hradci Králové, 1900 – 03 a 1904 – 05 filozofiu, slovanskú a germánsku filológiu, porovnávaciu jazykovedu a svetovú literatúru na filozofickej fakulte českej univerzity v Prahe. Ako pedagóg pôsobil na viacerých miestach, r. 1919 – 21 bol odborným radcom slov. oddelenia Ministerstva školstva, 1921 – 33 univ. prof. na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1933 – 39 a 1945 – 50 pôsobil na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Na jeho vzťah k Slovensku vplývalo slovakofilské rodinné prostredie a Jaroslav Vlček. Prvý príspevok o slov. autoroch (S. H. Vajanský, P. O. Hviezdoslav) uverejnil v Slovanskom přehlede (1908). O Hviezdoslavovi napísal najväčší počet prác; navštevoval básnika a venoval mu aj samostatné knihy Hviezdoslav a Dante (1924) a S Hviezdoslavom (1955); zaujala ho aj osobnosť S. Tomášika (Život a dílo Samuela Tomášika, 1913; Samuel Tomášik, původce hymny „Hej Slováci“, 1919; Sté výročí slovenské hymny „Hej, Slované“, 1934). R. 1921 pripravoval články pre slov. stredné školy, vzápätí vydal výťah svojich univ. prednášok Dějiny spisovné slovenštiny po dobu Štúrovu (1922). Ďalšie práce: Hurbanovia vo väzeniach (1923), Slovenská otázka v době J. M. Hurbana (1923), Studentská léta Svetozara Hurbana Vajanského (1925),  Slovenské studie (1926), Slovenská svojskost (1926), Obrozenská Bratislava (1928), Češi a Slováci (1929); zhodnotil v monografii tvorbu Jozefa Škultétyho (1924), napísal aj štúdie o ďalších slov. literárnych tvorcoch (K. O. Bel, J. Š. Petéň, M. Semian, bratia Rakovskí, S. Medvecký, P.  Bujnák); stagnácii literárneho romantizmu sa venoval v diele Literární Slovensko let padesátých až sedmdesátých (1932). Knižne vyšla Literární Levoča 1 – 2 (1939, 1947), stať Duchovná podstata slovenské slovesnosti (1938); viaczv. Dějiny slovenské literatury, z nich vyšiel r. 1950 iba 1. zv., obsahujuci vyvin slov. literatury od najstarších čias po obrodenie. Okrem toho recenzoval súčasnú literatúru a často písal o čs. národe, jazyku a literatúre, vzťahoch českej a slov. literatúry (Československý národ, 1925; Československá otázka u Havlíčka; Československé prvky v bratislavských kulturních dějinách, obe 1928; Masaryk a československá literatura, 1935; T. G. Masaryk a Slovensko, 1937; Češi a Slováci a jejich  kultura…, 1945; Z literárnych súvislostí, 1964).