Alexander Hirner

13. 12. 1911
Smolenice
—  17. 11. 1987
Bratislava
Pseudonym:
Radlický
Žáner:
esej, literárna veda, literatúra faktu, odborná literatúra

Životopis autora

R. 1924 – 33 študoval na gymnáziách v Šaštíne, Kláštore pod Znievom a v Trnave, 1933 – 37 slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, 1941 štatistiku, populacionistiku a demografiu na univerzite v Ríme, 1948 – 49 faktorovú analýzu na Sorbonne v Paríži. R. 1934 – 36 regenschori, 1936 – 37 pracovník Okr. starostlivosti o mládež v Pezinku, 1937 – 39 absolvoval vojenskú prezenčnú službu, 1940 – 41 šéf úradu Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy v Bratislave, 1941 – 53 pracovník Matice slov., 1953 – 58 šéfredaktor Vydavateľstva Osveta v Martine. R. 1958 nespravodlivo obvinený z buržoázneho nacionalizmu a odsúdený, 1958 – 66 väznený. R. 1966 – 67 redaktor Slov. vydavateľstva technickej literatúry, 1967 – 68 pracovník Čs. výskumného ústavu práce, 1968 – 77 Ústavu filozofie a sociológie SAV, súčasne 1969 – 77 prednášal sociológiu na Filozofickej fakulte UK, 1977 – 78 pracovník Výskumného ústavu životnej úrovne, 1979 – 84 Slov. pedagogickej knižnice a ústavu školských informácií v Bratislave, kde žil od r. 1984 na dôchodku. Vynikajúci slov. sociológ a filozof, autor početných knižne vydaných sociologických monografií (Človek a spoločnosť, 1945; Dedina na prerode, 1967; Sociálna kontrola, 1973 a i.), ako aj štúdií publikovaných v domácej i zahraničnej tlači. Dejín literatúry národného obrodenia sa týkali viaceré jeho štúdie, články a kultúrnohistorická monografia Ján Feješ, jeho dielo a myšlienková sústava (1942). Napísal knihu sociologických úvah a esejí Veda a umenie ako konsolidačný činiteľ (1947), v posmrtne vydaných memoároch Matičná myšlienka (1992).