Alexander Kormoš

10. 4. 1941
Pilíšsky Santov (Maďarsko)
—  10. 3. 2020
Žáner:
poézia, próza, iné

Životopis autora

Alexander KORMOŠ v r. 1956 – 60 študoval na učiteľskom ústave, 1961 – 66 na Filozofickej fakulte Eötvösovej univerzity, 1971 – 72 žurnalistiku na večernej škole Zväzu maďarských novinárov v Budapešti. Pracoval ako osvetový referent Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, r. 1968 – 71 učiteľ slovenčiny a ruštiny na základnej škole v Pilíšskom Santove, 1971 – 77 redaktor literárnej rubriky  Ľudových novín, 1977 – 79 zodpovedný redaktor slov. učebníc a publikácií v Nakladateľstve učebníc, 1980 – 81 prof. slovenčiny a ruštiny na slov. gymnáziu v Budapešti, 1981 – 83 vychovávateľ v žiackom domove v Békešskej Čabe, bol šéfredaktorom literárneho a kultúrno-spoločenského štvrťročníka SME, zodpovedným redaktorom vydavateľstva Etnikum v Budapešti. Básne publikuje v slovenčine i v maďarčine, zverejnili ich viaceré slov., maďarské, rumunské a srbochorvátske časopisy a antológie. Autor zbierok Ohnivá kytica – Tüzcsokor (1991), Polyfónia I – II (1981, 1986), Okrídľovanie kosou (1995), výber Plamene jazyka (1986); zbierka sonetov Rozdúchať stlmený plameň (2003) a i. Je autorom dvojjazyčnej knihy Aforizmy (1997), vydal zbierku ľudových piesní z Pilíšskeho Santova (1990). Prekladá slov. poéziu do maďarčiny (Ľ. Feldek, V. Kondrót, J. Šimonovič, V. Turčány, M. Kováčik a i.).