Alexander MATUŠKA sa narodil 26. februára 1910 vo Vlkanovej pri Banskej Bystrici, kde bol jeho otec hospodárskym úradníkom na veľkostatku. V desiatich rokoch sa s rodičmi presťahoval do Banskej Bystrice. Po maturite na bystrickom Gymnáziu Andreja Sládkoviča študoval v rokoch 1928 – 1935 na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe klasickú filológiu, filozofiu, francúzštinu a československý jazyk (dobové označenie pre český a slovenský jazyk a literatúru ako vzdelávacie predmety). Spomedzi jeho profesorov ho najväčšmi oslovil F. X. Šalda, ktorého esejistické dielo výrazne rámcuje Matuškove literárne začiatky formálne aj obsahovo. Prvé Matuškove literárnokritické state sa začali objavovať už od počiatku štúdií. V tom čase bol členom akademického spolku Detvan. Spolu s Chorváthom, Bezekom a Kostrom založil generačnú skupinu R 10. Publikoval v časopisoch Přítomnost, Legionářský týden, Slovenské hlasy (príloha Národního osvobození) a v DAV-e, neskôr v Tvorbe, Živene, Eláne. Po skončení štúdií pôsobil ako stredoškolský profesor na Štátnom učiteľskom ústave v Leviciach, v Bratislave, v Michalovciach a v Banskej Bystrici. Do SNP sa zapojil ako zástupca šéfa tlačového odboru SNR. Prispieval do povstaleckého Nového slova a povstaleckého rozhlasu v Banskej Bystrici. Po vojne sa natrvalo usadil v Bratislave. V rokoch 1945 – 1947 bol pracovníkom tlačového a neskôr propagačného odboru Povereníctva informácií, 1947 – 1948 redaktorom kultúrnej rubriky Národnej obrody, 1948 – 1951 lektorom francúzskej literatúry v nakladateľstve Pravda, 1951 – 1952 pracovníkom Povereníctva školstva, 1953 – 1958 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. Až do konca života pôsobil ako vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV. Zomrel náhle 1. apríla 1975.
