Alojz MIŠKOVIČ v r. 1912 – 20 študoval na gymnáziách v Podolínci, Levoči a v Ružomberku, r. 1920 – 24 teológiu v Spišskej Kapitule, r. 1924 – 28 slovenčinu, filozofiu a poľštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Od r. 1924 pôsobil ako kňaz v Poprade a v Spišskej Kapitule, v r. 1928 – 33 bol správcom učiteľského ústavu v Spišskej Kapitule, r. 1940 – 45 pracovníkom Vedeckej spoločnosti pre zahraničných Slovákov v Bratislave, r. 1946 – 50 referentom Slov. ligy a Spolku sv. Vojtecha v Trnave, r. 1953 – 67 vedúcim Katedry cirkevných dejín a kresťanskej archeológie na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Ako literárny historik doplnil poznatky o slov. kultúrnych dejateľoch (J. Páleš, J. L. Pyrker, L. Zábojský, J. Kollár a i.). Do učebnice literatúry pre gymnázia a učiteľské akadémie (1942) spracoval časť o staršej slov. literatúre, čím sa stal jej prvým syntetikom. K poznaniu dejín slov. spisovného jazyka prispel objavom, záchranou a publikovaním vzácnych jazykových pamiatok, pripravil nový preklad Životov Konštantína a Metoda (1964). Z obdobia národného obrodenia sa sústredil najmä na bernolákovské hnutie – jeho jazyk a literatúru. Venoval sa aj publicistike, autor viacerých prác súvisiacich s vojnovými slov.-maďarskými vzťahmi (Napravená krivda, 1940; Naša pravda zvíťazila, 1941; Maďarské úmysly so Slovákmi, 1944).
