Alta Vášová photo 2

Alta Vášová

27. 5. 1939
Sevljuša (Ukrajina)
Žáner:
pre deti a mládež, próza, scenáristika, iné

Napísali o autorovi

Vášová je nevšedným zjavom v slovenskej literatúre. Nikdy nepodľahla všeobecne požadovanej metóde socialistického realizmu, neprinášala zjednodušené a falošne optimistické vízie sveta, ale prichádzala už od začiatku – tvrdohlavo a dôsledne – s citlivými civilizačnými, ekologickými či sci-fi projektmi, v ktorých mapovala vnútorné problémové životné situácie človeka, presadzovala otázky ľudskej etiky a čistoty, potreby civilizovanej kultúrnosti, partnerskej citlivosti a vnímavosti, vzájomného porozumenia či nefalšovaného čítania v duši človeka.

Eva Jenčíková

Jej pôvabne poetické, dobrodružné, fantastické, či ináč organizované príbehy vznikajú ako ústredné kompozičné podložie na jemne rozvíjané gnómy, spravidla prostej, verifikovateľnej myšlienky. I preto nie ukončenie príbehu, ale ozvena (...) sa stáva jeho dominantnou pointou. Aj preto pri záujme o prózu Alty Vášovej nerozhoduje vek čitateľa.

Viera Žemberová

Ku koncu 80. rokov a v 90. rokoch zosilnel v tvorbe Alty Vášovej sklon k symbolickosti a metaforickosti vyjadrenia, chuť hľadať a nachádzať nové žánrové a štýlové spôsoby ako sa vyjadriť k pálčivým problémom súčasnosti a tlmočiť potrebu pozitívneho životného princípu. Neváha pritom umne a zmysluplne použiť detektívny postup, experimentovať s časopriestorom alebo aktualizovať starú legendárnu látku.

Zuzana Stanislavová

Alta Vášová vytvára rozprávkovosť cez historizovanie, cez zneisťovanie skutočnosti fantastickosťou a prvky science-fiction hrozivo pripomínajúce prítomnosť a realitu a cez všetky tie hyperbolické posuny, ktorými moderná rozprávka podáva návod, ako sa na skutočnosť možno pozerať tak veľkými očami, až sa z nej stane rozprávka. Tieto postupy sú známe, no príjemným prekvapením je, s akou svojskou polohou vrúcnosti, s akou štylistickou eleganciou a dômyselnou fabuláciou ich využíva Alta Vášová v Pánovi Puchovi, tejto optimistickej detskej knižke o tom, že ešte žijeme.

Jozef Fabuš