Tvorba Alty Vášovej sa žánrovo člení na prozaickú tvorbu pre dospelých, filmovú, televíznu a rozhlasovú scenáristiku a podstatná časť jej diela je venovaná detskému čitateľovi. Hneď po vstupe do literatúry sa prejavila ako autorsky výrazná osobnosť a určujúcimi znakmi jej prózy sa stali žánrová variabilita príbehov, sklon k experimentovaniu, s dôrazom na modelové situácie a prozaický detail, ale aj vnútorný pátos príbehu. Výrazne sa to prejavilo už v jej knižnom debute, zbierke krátkych próz Zaznamenávanie neprávd, ktoré sú jemnými mikrosondami do existencie súčasného človeka. Za experimentálnu prózu modelových situácií možno označiť jej knihu dvoch próz Miesto, čas, príčina, ktorá je záznamom nezmyselného putovania skupiny mužov a žien. Po týchto dvoch výrazne experimentálnych knihách prechádza v druhej polovici 70. rokov k tvorbe vedecko-fantastickej literatúry. Romány Po a V záhradách na pozadí života vzdialenejších i blízkych civilizácií robotov a mravčích ľudí odkrývajú mechanizmus totalitných systémov a demýtizujú falošnú podstatu ich tzv. šťastných a bezproblémových zajtrajškov. Práve pre nastolenie filozoficko-mravných otázok vzťahu jednotlivca a kolektívu, moci a totalitných metód vládnutia, mohol román Po, ktorý je rámcovaný sebazničením ľudskej civilizácie a jej novým zrodom, vyjsť v kompletnej, necenzurovanej podobe až v roku 1993. V druhej polovici 80. rokov a v 90. rokoch sa pre jej tvorbu stáva charakteristický sklon k symbolickosti a metaforickosti vyjadrenia a snaha hľadať nové žánrové a štýlové postupy na zaujatie postoja k pálčivým problémom súčasnosti, ale aj potreba vyjadriť sa k nadčasovým témam lásky či trvalých životných hodnôt. V novele Sviatok neviniatok podáva príbeh tragickej mileneckej lásky dcéry stredovekého lúpežného rytiera a tkáčskeho syna a pod povrchom tohto príbehu sa ukrýva nadčasová výpoveď o dôsledkoch ľudskej zloby. Kniha Úlety má charakter autobiografických denníkových záznamov, charakterizovaných autorkou ako „sled situácií, z ktorých treba vybrať vždy to menšie zlo“, s obrátenou časovou chronológiou (začína v 90. a končí v 50. rokoch smrťou komunistického diktátora J. V. Stalina). Do zbierky poviedok Osudia, ktoré sú miniatúrnymi prozaickými dotykmi s dennými ľudskými snami a nádejami, zaradila autorka aj dlhšiu prózu – umeleckú koláž S Boženou, ktorá je originálnym pohľadom na menej viditeľný svet známej českej spisovateľky Boženy Němcovej. V novele Natesno uplatnila metódu psychologického prieniku do autentického životného príbehu zubárky Kláry s viacvrstvovo fungujúcou metaforou „života natesno“. V tejto próze autorka sformulovala svoj postoj k rôznym podobám procesu emancipácie, či už národnostnej menšiny, potomka v tom čase prenasledovanej inteligencie, alebo ženy v slovenskej spoločnosti a na aktuálnu tému feminizmu prostredníctvom svojej ženskej hrdinky povedala: „Život som vnímala vcelku, pospletaný, mužsko-ženský: nevedela by som sa stať ohnivkom falošnej reťaze, ktorá si nevšíma muža, milenca a otca.“ V literatúre pre deti a mládež debutovala dievčenským románom Veľkáčky z prostredia veľkomesta s dobrodružnou detektívnou zápletkou. Ironicko-satirický osteň, namierený proti skostnatenosti dospelých a proti deformáciám civilizácie je prítomný v jej vedecko-fantastických prózach pre mládež Blíženci z Gemini, v ktorom uplatnila postupy dievčenského románu, dobrodružného príbehu i vedeckej fantastiky a 7,5 stupňa Celzia, kde v príbehu o hyperbolizovaných dôsledkoch poklesu teplôt na našej planéte ukazuje rozdielnosť prístupu detí a dospelých k realite: kým dospelí rezignujú a stavajú sa infantilnými a bezmocnými, deti sa ujímajú riadenia spoločnosti aj ich osudov. Problém tolerancie, porozumenia a dôvery v rodine nastoľuje novela s dievčenskou hrdinkou Niekto ako ja. Príbeh sa podáva rozprávačskou trojoptikou – rozprávačmi sú striedavo otec, matka a dcéra – a dynamizovaný technikou filmového strihu a je autorkinou reakciou na stereotyp, konvencie a zvyk v rodinných vzťahoch ako fenoménoch ohrozujúce jej základy. V imaginatívno-hravom príbehu Pán Puch o školákovi Lukášovi a jeho kamarátoch a blízkych, dávkovala rozprávkovú romantiku, detektívnu dobrodružnosť, humor a nostalgiu so zmyslom pre ich funkčnosť v celku, a tak vznikol pôvabný príbeh o starostiach, radostiach a predstavách chlapca bývajúceho v starej ulici určenej na asanáciu. Fantazijný príbeh Lelka zo sekretára je výpoveďou o potrebe „vidieť srdcom“ a prostredníctvom neho autorka zároveň vedie polemiku so svetom spútaným hodnotami konzumného života. Všetky jej prózy pre deti a mládež okrem žánrovej invencie a experimentovania s témou zároveň prinášajú vážne zamyslenie nad znepokojujúcimi stránkami života detí, rozpadu tradičných rodinných hodnôt a istôt. Deti v týchto príbehoch vystupujú ako emancipovaní partneri dospelých a v tomto zmysle možno jej tvorbu pre deti a mládež charakterizovať ako „obrátenú jednou tvárou k mládeži a druhou k dospelým“. Altu Vášovú poznajú jej mladí i dospelí čitatelia aj ako autorku filmových a televíznych scenárov a muzikálov, z ktorých sa Cyrano z predmestia stal kultovým príbehom generácie 80. rokov.
