Knihou šiestich poviedok Jemná cesta vstúpil v roku 1977 Andrej Ferko do literatúry. Témy čerpal prevažne zo života súčasnej mládeže, ktorá stále túži spoznávať a objavovať niečo nové. Životu veľkomestskej mládeže, ich svetu v pivárňach, kluboch a na žúroch sa venoval v zbierke krátkych próz Stopa, kde za zdanlivú surovosť, verbálnu vulgárnosť a povrchnosť skrývajú svoje sny o živote. V čase prevládajúcich tradičných epických foriem a žánrov koncom 70. rokov priniesol Andrej Ferko do slovenskej prózy prvky grotesky a paródie, hravosti a recesie až absurdity a slangu, tak ako to zodpovedalo životnému štýlu a estetickému cíteniu nastupujúcej generácie. Pred veľkými, historizujúcimi románmi dal prednosť krátkej poviedke a novele s prvkami divadelného happeningu a textappealu, namiesto realistickej poviedky príbehu s prvkami sci-fi. Napriek výrazným prvkom hravosti a zdanlivej nezáväznosti textov, jeho prózy vyúsťujú do filozofických otázok o zmysle súčasného života a kladú znepokojujúce otázky o budúcnosti – najmä v súvislostiach ekologickej hrozby a kompjuterizácie ľudského života a myslenia. Témy, štylistika i poetika mnohých Ferkových próz sú ovplyvnené jeho matematicko-počítačovým vzdelaním a dlhoročnou tvorivou aktivitou v oblasti experimentálneho divadla.
Anton Baláž
