Román (Najsmutnejší príbeh lásky) je nekompromisnou kritikou nielen fašistických zverstiev, ale aj ľudského chameleónstva, schopnosti meniť od základu politické postoje tak, aby vynášali človeku zisk. Je o pokriveniach doby, ľudských charakterov, o ukrutnostiach na území Slovenska. Ferko so zmyslom pre grotesknosť až
absurditu stvárňuje príbeh jednej nenaplnenej, priam zakázanej lásky
mladej vdovy Grünovej s pánom Kohnom, manželom ochrnutej ženy a otcom mnohodetnej rodiny. Napísal úsmevný román zostavený zo židovských anekdot, no výsostne tragický a založený na historických faktoch. Ešte aj záhadne vyzerajúca titulná fotografia veľkého stromu medzi železničnými koľajnicami je
skutočný dokument odfotený spisovateľom.
Igor Hochel
Tak či onak – Proso je dokladom vzácnej umeleckej úprimnosti – i odvahy. Nie nadarmo bolo povedané, že v slovenskej literatúre to znamená „prvé vážne víťazstvo mladej či najmladšej prózy“. A ak nepriznáme niektorému z fundamentalistických románov onen punc prelomového románu, potom prvé výsledky prózy s tematikou dneška, vracajúcej sa k najlepším tradíciám realistických textov kriticko-analytických, sú k tomu prinajmenšom predstupňom. Proso k ním bezosporu patrí.
Peter Nový
Treba uznať, že na pozadí rýchlo plynúceho záznamu udalostí niekoľkých dní v starobinci Ferko preukázal pozuruhodný psychologický cit pre zobrazenie vnútra starých ľudí a ich vedomia smutnej izolácie.
Ivan Sulík
Andrej Ferko hrou Zlý duch Lumpacivagabundus urazil Nežnú revolúciu.
Barbora Dvořáková
Ferkove poviedky, akokoľvek rozmanité, sa stretávajú v jednom bode: rozprávajú podmanivé príbehy, v ktorých to buble sťa v alchymickom kotlíku, kde sa ďalej varia šťavy vycúdené bystrým intelektom. Jeho rozprávanie má často básnickú pokoru rozprávok, ale aj neskrotnú drsnosť, neľakajúcu sa ani teritórií mimo ľudského pomyslu.
Alexander Halvoník
