Študoval na gymnáziách v Revúcej a v Levoči, v Prešove absolvoval právnickú akadémiu. Sprvu pôsobil ako advokátsky koncipient v Dolnom Kubíne, od r. 1874 samostatný advokát, súčasne redaktor Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Martine. Od mladosti sa angažoval v národnom hnutí, postupne sa vypracoval na jednu z popredných slov. osobností v oblasti politiky, kultúry, folkloristiky a divadelníctva. Jeho literárne aktivity sa sústreďovali na prekladateľskú činnosť a súviseli najmä so slov. divadelníctvom. V edícii Slov. divadelný ochotník vydal vlastné preklady z českého, chorvátskeho, maďarského, nemeckého, poľského a ruského jazyka. Z nemeckých dramatikov prekladal R. Benedixa, A. F. Kotzebueho, E. Raupacha a F. Schillera, predovšetkým však dobových autorov zábavných frašiek a romanticko-sentimentálnych obrazov (E. Aschenbrehm, Ch. Birch-Pfeifferova, K. Görlitz, K. A. Görner, C. Laufs, F. Mosenthal, G. Moser, F. Schönthan, K. Topfer a i.), z českej dramatiky M. Milana, bratov Mrštíkovcov, E. Peškovú, L. Suchého, J. Štolbu, J. K. Tyla, J. Vrchlického a K. Želenského, z ruskej V. Krylova, z poľskej veselohry J. A. Fredra a M. Bałuckého, pričom knižne z nich vyšiel iba zlomok, no niektoré hry vychádzali v reedíciach ešte aj v 50. rokoch. Spolu s J. Škultétym redigoval Divadelnú knižnicu, po J. Franciscim prevzal a oživil edíciu Slov. divadelný ochotník, v ktorej 1900 – 18 vyšlo vyše 30 hier, čiastočne pôvodnych prác (J. Hollý, M. O. Horváthová, P. Socháň, F. Urbánek), zvačša však jeho preklady. V rkp. zanechal preklady Schillerovej tragédie Úklady a láska, Björnsonových Novomanželov a drámu G. Preissovej Gazdiná roba. Niektore preklady jeho hier naštudovalo aj SND v Bratislave. Z beletrie prekladal príležitostne prózu z poľštiny a ruštiny. Významný zberateľ slov. ľudových piesní, časť z nich uverejnil v zbierke Písně slovenské (1880), ako aj v ďalších kolektívnych zbierkach a zborníkoch.
