Andrej Štiavnický photo 1

Andrej Štiavnický

30. 10. 1963
—  25. 1. 2023
Piešťany
Žáner:
próza, iné

Napísali o autorovi

Spolu s hrdinami sa dostaneme do chyže i do paláca. Zoznámime sa s palatínom Turzom, viedenským cisárom, ale aj s obyčajnými ľuďmi čachtického podhradia. Autor úspešne vykresľuje obraz rušného počiatku sedemnásteho storočia. Na jeho plátne je Bátorička len jednou z postáv. Štiavnický neskresľuje perspektívu čias do historky o zvrhlých podliakoch a nevinných obetiach, ponúka svet so všetkým dobrým i zlým. Jeho príbeh sa rozlieva viacerými smermi – jednotlivé línie sa prelínajú a umocňujú dramatický náboj celku.

     František Litecký, Knižná revue 23/2001

Príbeh s parametrami historickej detektívky, trileru či jednoducho spleti pochmúrnych epizód láka všetkých milovníkov škandálu s patinou. Obyčajnosť hrdinov sa nenosí. Prvoplánovo efektný text stojí na komplikovaných, ba až patologických typoch. Zavše prebleskne červenoknižnicová situácia, inokedy preberá opraty číročisté násilie. Chladnokrvne treba uznať, že ide o zväčša účinné rekvizity konvenčného bestselleru. Také čosi nedevalvuje, vášne sú predsa večné. Napätie nehrdzavie, rovnako ako nehrdzavie dobre udržiavaná čepeľ. Štiavnický v niektorých ohľadoch kalkuluje až prekvapujúco úspešne. Uzurpoval si pre svoje vytrvalé písanie fenomén čachtickej panej. Ťaží z mýtu a má toľko predvídavosti, aby použil fintu s paralelným osudom. Javisko treba zaľudniť pôsobivými postavami. Najprepracovanejšia z nich, Anna Rosina Listiusová, fungovala v trilógii paralelne s Báthoričkou. Najnovšia próza Andreja Štiavnického je napísaná v duchu triku: „a sága pokračuje.“ Démonická Listiusová sa, prirodzene, tlačí výraznejšie do popredia. Grófka je mŕtva, nech žije zločin! Koketovanie so záhrobím možno pritom - vzhľadom na žáner - považovať za neodmysliteľný ornament.

Zuzana Belková, Knižná revue 4/2005

 

Andrej Štiavnický svojím prístupom k stvárneniu témy predovšetkým dokázal, že aj pri práci s tzv. ľahkou literatúrou možno odviesť nesmierny kus statočnej literárnej roboty, ktorá neznižuje dôstojnosť čitateľa (pochopiteľne ani autora), ale čítaním ľahkého románu si zároveň obohatí svoje poznatky, v tomto prípade o jednej historickej epoche dnešného Slovenska a okolitých krajín, ktoré spolu tvorili mocnú ríšu.

Tatiana Adamčíková, Literárny týždenník 13-14/2005 o románe V tieni smrti Alžbety Bátoriovej