Anita TEŠOVIČOVÁ po absolvovaní Jedenásťročnej strednej školy v Banskej Bystrici (1955 – 58) vyštudovala slovenský jazyk a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1958 – 1964). Už počas vysokoškolských štúdií pracovala v literárnej redakcii Československého rozhlasu v Bratislave a ako metodička v Okresnom osvetovom stredisku v Žiline (1963), potom v redakcii Smeru (1964 – 1966), od roku 1966 až do odchodu do invalidného dôchodku v roku 1991 bola redaktorkou Československého rozhlasu v Bratislave. Žije v Bratislave.
Popri práci v rozhlase sa venovala tvorbe pre deti aj pre dospelých. Pre deti napísala knihu Kvetuškine rozprávky (1986), knižku veršov Bola Mica u holiča? (2005), televíznu bábkovú hru Červenáčik-Peháčik (1990), dramatizovanú rozprávku Biely slon (1995) a množstvo textov k veršovaným maľovankám. V jej tvorbe pre deti dominuje nápaditosť a humor, vytvárajúci komické asociácie obrazov, predstáv, slov, za ktorým sa skrývajú aj vážnejšie myšlienky. Pútavé, svieže básničky, ktoré rozvíjajú svet detskej fantázie, predstavila aj v zbierke Školská brána otvorená (2008). Dospelým čitateľom adresovala zbierky reflexívnej lyriky Biela mágia (1995), Minúty nebom darované (2004) a Matky odchádzajú tíško (2006). Okrem toho je autorkou knihy aforizmov V(r)tákoviny (2001), spomienkovej práce Spod pokrievky alebo Čo sa doma navarilo (2006) a textov piesní rozhlasového muzikálu B. Trnečku Čarokrásna pani majstrová podľa divadelnej hry F. G. Lorcu (1995). Vydala aj ďalšiu zbierku aforizmov (S)pískané za pochodu & Bájky mierne nabrúsené, súbor citátov Zapáračky, publikáciu venovanú Alzheimerovej chorobe Údolie zabúdania (všetky 2007). Časopisecky publikovala básne, poviedky, fejtóny, humor a satiru, rozprávky a verše pre deti, napísala vyše 220 textov piesní, ktoré sa vysielali v rozhlase a v televízii, niektoré vyšli pod názvom Neodbytné refrény (1990, s P. Chomom).
