Anna Horáková-Gašparíková

28. 10. 1896
Martin
—  23. 2. 1987
Martin
Pseudonym:
Historicus
Žáner:
editorská činnosť, literatúra faktu, odborná literatúra, prekladateľská činnosť

Životopis autora

Otec → Jozef Gašparík. Študovala na obchodných školách v Martine a v Tešíne, 1923 maturovala na učiteľskom ústave v Turčianskych Tepliciach, 1924 na gymnáziu v Martine, 1924 – 28 absolvovala históriu a čs. filológiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Sprvu pracovala v kníhkupectve svojho otca, súčasne 1923 – 27 tajomníčka Živeny v Martine, 1929 – 36 ako správkyňa osobného archívu prezidenta T. G. Masaryka žila s jeho rodinou. Po vydaji za prof. Jiřího Horáka žila r. 1936 – 45 v Prahe, 1945 – 48 v Moskve, od 1948 opäť v Prahe, pričom sa  venovala historickému a literárnovednému výskumu i folkloristike, 1954 – 58 učiteľka na Priemyslovej škole grafickej, od r. 1958 na dôchodku striedavo v Prahe a v Martine, napokon po smrti manžela od r. 1975 v Martine. Publikačne činná od r. 1914, príspevky z oblasti slov. všeobecnej, kultúrnej a literárnej histórie publikovala v slov. i českých časopisoch (Slov. pohľady, Živena, Bratislava, Slov. literatúra, Kultúrny život, Matičné čítanie, Český časopis historický, Naše doba a i.). Autorka historickej štúdie Povstanie Rákócziho a Slovania (1930), vlastivednej knižky Údolí Turce (1934), monografie Tisícročné Slovensko (1947), ktorá sa stala súčasťou reprezentatívnej ilustrovanej Vikovej publikácie Slovensko (1947) i Slovakia (1948). Ako folkloristka spoločne s manželom zostavila zbierku Slovenské ľudové balady (1956), upravila Dobšinského Slovenské rozprávky (1961 – 68 a 1970), ktoré vyšli v početných inojazyčných vydaniach. Pripravila české vydanie Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy (1959), systematicky sa venovala výskumu života a diela J. Kráľa, cenné su i jej spomienkovo-dokumentárne state vo viacerých zborníkoch a v časopisoch, knižne vyšli jej memoáre U Masarykovcov s podtitulom Spomienky osobnej archivárky T. G. Masaryka (1995). Z češtiny preložila výber z rozprávok B. Němcovej Kráľ času (1965), sporadicky prekladala z nemčiny, ruštiny a angličtiny (R. Voss, A. S. Puškin, P. L. Traversová).