Anna Ivanová, pôvodne Iványiová. V roku 1920 maturovala na gymnáziu v Košiciach, kde v roku 1921 absolvovala kurz učiteľskej spôsobilosti. V rokoch 1921 – 40 pôsobila ako riaditeľka ľudovej školy v Moravskom Lieskovom, 1940 – 44 v Bratislave-Karlovej Vsi, 1944 – 46 vo Výčapoch-Opatovciach, 1946 – 50 v Jelšovciach, od roku 1950 na dôchodku, 1954 – 58 žila v Nevidzanoch, od 1958 v Ústave sociálnej starostlivosti v Holíči. Sprvu sa venovala poézii, lyrickými básňami prispela do Antológie mladej slovenskej poézie (1942). Ťažisko jej literárnych aktivít však spočívalo v oblasti tvorby pre deti. Písala výchovné a nábožensky motivované verše, prozaické i dramatické útvary, množstvo prác ostalo v rkp. Knižne vydala divadelné výstupy pod názvom Nezábudky (1943) a Vianočné balady pre deti (1948). Súčasne skladala piesne, hudobné pásma, operety a pokúsila sa aj o operu. Autorka prvej slov. detskej operety Jedným sníčkom-anjeličkom (1941), skomponovala i hru vo veršoch a spevoch Trinásť vnúčat starej mamy. Skladala aj duchovné a populárne piesne, z nich viaceré interpretoval F. Krištof Veselý. Po roku 1948 bola z ideologických dôvodov vylúčená z literárneho diania, v zmenenej situácii po roku 1989 vyšli jej knihy v reedíciách, doplnené o nábožensko-didaktickú prácu Ježiško v prírode (1994).
