Anton Hykisch patrí medzi popredných predstaviteľov tzv. generácie 1956. Do literatúry vstúpil ako príslušník generácie, ktorá zásadne odmietla kánony socialistického realizmu a v jej programe dominovali základné otázky súčasného človeka. Z tejto orientácie vyplýva spoločenský kriticizmus, ktorý sa prezentoval prostredníctvom zvnútornenej výpovede, deheroizáciou prozaického hrdinu, ktorým sa stáva najmä mladý človek. Spoločenský kriticizmus je organickou zložkou Hykischovho diela od debutu Sen vchádza do stanice (jeho prvý román o vysokoškolákoch Krok do neznáma, 1959, dal vtedajší povereník vnútra zošrotovať) až po jeho zrelé prozaické práce (Naďa, Námestie v Mähringu, Vzťahy, Túžba). Hykisch obnažuje čoraz ťažkopádnejší spoločenský systém, presýtený mravnou prázdnotou, zlou organizáciou práce, protekcionárstvom, úplatkárstvom a inými neduhmi, ktorý plodí dezilúzie, apatiu a rozčarovanie zo života. Hykischove poviedky a novely zo súčasnosti sa vyznačujú reportážnosťou, ale aj zdôrazňovaním osobných polôh a psychologickej stránky ľudskej existencie (erotika). Kľúčovou knihou tohto obdobia je román Námestie v Mähringu, sčasti autobiografický príbeh mladého inžiniera, ktorý sa po prvý raz dostáva na Západ, keď sa ako študent neúspešne pokúsil o útek do slobodného sveta, hoci vie, že za tento čin bude znášať dôsledky. Nečudo, že začiatkom 70. rokov Hykischa označili za nepriateľa socializmu a mal obmedzené publikačné možnosti. Medzi čitateľsky najúspešnejšie Hykischove knihy patria historické romány Čas majstrov a Milujte kráľovnú. V prvom, z konca 15. a začiatku 16. storočia, rekonštruuje osud neznámeho uhorského autora slávneho obrazu na pozadí spoločenskej situácie a významných udalostí v slovenských banských mestách, menovite povstania baníkov v Banskej Štiavnici v rokoch 1525 – 1526. Druhý je evokáciou života na Slovensku za čias panovania Márie Terézie. V dramatickom slede sa v ňom striedajú scény z panovníckych dvorov, knižníc, dielní a bojísk. Román sprítomňuje obdobie hospodárskeho a kultúrneho rozkvetu po jozefínskych a tereziánskych reformách v rokov 1740 – 1780, zachytáva osudy slovenských vzdelancov tých čias, ale aj osudy významných postáv európskej histórie (Voltaire, Haydn, Mozart). V oboch románoch vychádza z dobových pramenných materiálov, z ktorých vytvára základné dejové línie a konštruuje postavy, dávajúc im všeobecnejšie vyznenie tým, že do nich vkladá večné otázky bytia či ľudských dejín. Spektrum Hykischových autorských záujmov dokresľujú reportáže o Kanade a Číne. Problematicky prijatá bola predovšetkým cestopisná esej Kanada nie je kanada, ktorú napísal po návrate zo Svetovej výstavy EXPO 67 v Montreale, neskôr kritizovaná ako chvála západného kapitalizmu. Výpočet rôznorodých žánrových aktivít uzatvára kniha sci-fi poviedok Dobre utajený mozog, knihy pre deti a mládež Budúcnosť je už dnes a Kamarát Čipko, filmový scenár Pre mňa nehrá blues, rozhlasové hry (Praskanie, Počatie, Také čudné rozhovory) a knihy esejí Nebojme sa sveta a Čo si o tom myslím.
Alexander Halvoník
