Umelecká stratégia, ideový zámer, filozofická koncepcia dejín ako ju predstavuje vo svojom románe Hykisch, je koncepcia výnimočného, neanonymného v anonymnej dejinnej existencii ľudí. Umelec nie je v chápaní Hykischa výnimočný tým, že je, ale tým, že existuje pre iných, že je schopný vo svojom diele nielen sa spodobniť, ale nasať celú dobovú skúsenosť, skutočnosť iných ľudí, a odovzdať ju svojím súčasníkom i súčasníkom jeho diela po stáročiach.
Ján Števček
V románe A. Hykischa Čas majstrov ide skôr o vybudovanie neprekonateľného konfliktu medzi dobovou brutalitou a rozvojom ľudského ducha, dejiny však majú východisko: nie sú veľkolepým chaosom alebo nevysvetliteľným poblúdením.
Ivan Sulík
Anton Hykisch niekoľkokrát dokázal, že historický román je jeho serióznou tvorivou doménou, v ktorej momentálne na Slovensku nemá konkurenciu. Vie bezpečne vyhmatať tému, vie ju poctivo naštudovať, vydokumentovať historickými faktami a nájsť pre toto všetko príťažlivý príbeh, ktorý unesie jej posolstvo stelesnené nezjednodušenými postavami. Vďaka tomu sa historizujúci Hykisch číta i prekladá, vďaka tomu starne menej ako mnohé aktuálne sa tváriace prozaické veľdiela. Hykischov román Spomeň si na cára má síce historický základ, ale sotva by sme ho mohli pokladať za historický, hoci jeho námet je takpovediac dejinný: rekonštrukcia životného príbehu autorovho strýka, ktorý bol pobočníkom bulharského cára Ferdinanda Coburského. Do historickej, monografiami a historickými dokumentmi zmapovanej témy teda rovnocenne vstupuje iba náhodnými rodinnými relikviami a spomienkami zdokumentovaný život slovenského mládenca s diplomatickými ambíciami, a navyše – i autorské úsilie sceliť útržkovité vedomosti o predkovi do ucelenej, podľa možností príbehovej predstavy, ktorá má svoje posolstvo. Autorovi sa tak ponúkol takmer postmodernistický mnohovrstevný námet, v ktorom budú rovnako dôležité všetky tieto roviny a výsledný tvar bude nielen objavovať a pripomínať európskosť slovenských kontextov, ale bude hľadať aj ich všeobecnejšiu filozofiu, zmysel či význam. Napokon už aj sám názov svojím imperatívnym prízvukom nabáda čitateľa na iné než jednosmerné čítanie.
Alexander Halvoník
Jeden z najscestovanejších slovenských spisovateľov, vníma „veľký“ svet ako výzvu, jeho poznanie ako príležitosť na lepšie sebaspoznanie, kontakty s ním, či pobyty v ňom ako možnosti overovania vlastných síl. To, že poznávanie sveta nechápal autor len ako „úradnú“ povinnosť v čase pôsobenia v pozícii slovenského veľvyslanca v Kanade, ale že ho dlhodobo chápe ako podstatnú súčasť svojej životnej filozofie, dokumentujú nielen jeho cesty, ale aj texty – eseje, literárne reportáže a poviedky.
Etela Farkašová
Známy slovenský prozaik Anton Hykisch v najnovšom rozsiahlom autobiografickom románe Rozkoše dávnych čias zachytáva časové rozpätie od súčasnosti naspäť do medzivojnových rokov – od mladosti svojich rodičov a svojho detstva, cez mnohé životné peripetie, až po najsúčasnejšiu súčasnosť. Osobnosť autora je centrum všetkého diania, veľmi zložitý, často aj protirečivý mechanizmus jemného, kultivovaného a citlivého intelektu, ktorý verne a miestami veľmi dramaticky zachytáva rozličné politické premeny, miestami zase s odstupom toho, kto pozná príčiny. Uzlové prevraty slovenských dejín prepojené na európsku a svetovú politiku sú v románe skĺbené s najvnútornejšími poryvmi detskej, dospievajúcej a mužnej duše. Tak, ako je tento román hlbokou analýzou duševných pochodov, je aj syntézou múdrosti, skúseností, vzdelania a poznatkov. Na rozdiel od predošlých Hykischových diel je nový román štýlovo nejednoliaty. Odlišuje sa najmä použitím mnohých štrukturálnych prvkov do takej miery, až by sa zdalo, že isté časti boli určené na samostatný románový celok. (...) Autorský rozprávač sa suverénne a nezakryte pohybuje v tretej a prvej osobe, čo vytvára zvláštny efekt premenlivosti, zároveň však koncentrácie do jedného bodu. Hykisch mení prézent a perfektum, ako mu to vyhovuje. Neusiluje sa o ilúziu a striktný pohľad dieťaťa, ale detské spomienky pokojne kde-tu dopĺňa náhlym komentárom súčasníka v prézente. (...) Hykisch v tomto románe predviedol genialitu autora, ktorý pevne ovláda svoje remeslo. Dramatické vrcholy osobné sa miestami kryjú s politickými, a tak jasne vidno, ako je človek len malou súčasťou dejín, je udalosťami zasiahnutý niekedy veľmi ťažko, aj politicky, aj zdravotne. Anton Hykisch ponúka čitateľom výnimočne hlboký zážitok spoluodkrývania takmer celého jedného storočia slovenskej histórie.
Mária Bátorová
