Anton Pižurný absolvoval nadstavbové štúdium knihovníctva v Bratislave, v súčasnosti žije v Senci. Do roku 1989 pracoval v Banskej Štiavnici ako administratívny pracovník, aktuálne je v slobodnom povolaní. Taktiež pôsobil v Slovenskom rozhlase či v Rádiu Family Zvolen ako moderátor a copywriter. Po návrate z ostrova La Reunion (pri Madagaskare) v roku 2006 odišiel z Banskej Štiavnice a istý čas býval v kúrii Platona Bakera na Podhorí s výtvarníkom a hudobníkom Milanom Adamčiakom a básnikom Mariánom Kubicom. Niekoľko rokov žil vo Svätom Antone, Prešove, Tatrách, Senci a inde.
Bol zakladateľom a predsedom Občianskeho združenia Paradajz, zakladateľom, autorom a hercom štiavnického A divadla, šéfredaktorom a vydavateľom periodík Pištoľník (1990-91), Banskoštiavnické OKNO (1991-92), Paradajz Revue, Trotuár (1993), Telegraf (Želiezovce, 1995). Taktiež bol šéfredaktorom, grafikom a vydavateľom periodika Sitniansky vatrár 2001 – 2010, ktorý bol v roku 2004 ocenený Slovenským syndikátom novinárov a Národným osvetovým centrom ako najlepšie regionálne periodikum na Slovensku.
V rokoch 2000 – 2001 bol tiež šéfredaktorom a grafikom mestského periodika Štiavnický život. Organizoval festival monodrámy Personálie 93 na Starom zámku v Banskej Štiavnici – Vášáryová, Zimková, Gáborová, cez slovensko-české Stretnutia 97 – hotel Grand Banská Štiavnica – Urban, Šuplata, Walter, Murín, Pižurný, Camilla, Virág, Miss Roma. Bol zakladateľom Akademickej obce študentskej v Banskej Štiavnici, a zakladateľom a grafikom študentského periodika Viv@t v Banskej Štiavnici. V roku 2007 pôsobil ako mediálny poradca primátora mesta Želiezovce, kde autorsky, scenáristicky, režijne a moderátorsky pripravil kabaretné pásmo Paprikáš a bol spoluzakladateľom a prvým dražiteľom umeleckých diel – obrazov prvého ročníka Umenia pre chudobných.
Debutoval básnickou zbierkou Majte ma radi (1993). Ďalšie zbierky: Pandorina pixľa (1994), Nepokojný ostrov (1995), Psia koža (1996), Vtáčie mlieko (1997), Veľa šťastia, pán Gorsky! (1999, texty v češtine), Dobové tance (1998), Mesto z kameňa (1999), Genotaf (2000), ETC... Koniec kruhu (2001), Flažolety (2004), Pandorina skrinka (2017).
Próza: Nebo Peklo Raj (2000), zbierka poviedok Biela skrinka (2003). Autor textov albumov Havaj (1997), Zákon lásky (1998), Slovenská samba (1999), Křídla (1999); vydavateľ viacerých literárnych periodík (Pištoľník, Okno, Paradaj z revue, Trotuár, Telegraf). Spolupracoval aj na scenároch Vzdelávacích filmov pre ministerstvo školstva SR pre štúdio ESTER, s.r.o. s Tatianou Sokolovou (scenár, réžia, herec) „Nie si sama 2007“ (Tina Diosi, aj film „Malý zúrivý Robinson“) a ďalšie.
