Anton SRHOLEC – slovenský rímskokatolícky kňaz a salezián, spisovateľ a charitatívny pracovník, zakladateľ a riaditeľ resocializačného centra RESOTY. Narodil sa v Skalici 12. júna 1929. Študoval na gymnáziu v Skalici, Trnave a Šaštíne. Nebolo mu umožnené študovať teológiu, preto sa pokúsil ilegálne prekročiť hranice. Útek sa nevydaril, odsúdený bol na 12 rokov, vo väzení strávil 10 rokov, prevažnú časť v uránových baniach v Jáchymove. Po návrate bol 10 rokov robotníkom (na stavbách, v továrni na výrobu betónových prefabrikátov, pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach). Vo väzení, aj ako robotník študoval predovšetkým teológiu a jazyky (v Ostrave si urobil štátne skúšky z anglického a nemeckého jazyka). Do kňazského seminára ho neprijali. V r. 1969 dostal povolenie odísť na tri mesiace do Talianska, pobyt si predĺžil o rok, aby mohol dokončiť teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne. Za kňaza ho vysvetli 17. mája 1970 v Ríme pápež Pavol VI. Po návrate do vlasti ako kňaz pôsobiť nemohol. Dekan Blumentálskeho kostola v Bratislave mu vybavil od štátnej správy povolenie vypomáhať i v kňazských prácach. Tak svojimi kázňami oslovil tisíce mladých ľudí. Preto mu štátna bezpečnosť, ktorou bol ustavične sledovaný, odobrala súhlas pre Bratislavu. Stal sa správcom farnosti v Perneku, po troch rokoch ho preložili do Veľkého Zálužia a nakoniec do Záhorskej Vsi. V r. 1985 mu odobrali štátny súhlas na celkové účinkovanie v duchovnej správe z dôvodov, že jeho činnosť sa nezhoduje s predstavami Úradu pre veci cirkevné. Bol vyšetrovaný za aktívnu účasť a zorganizovanie mládežníckeho programu na slávnostiach na Velehrade. Posledné štyri roky pred dôchodkom pracoval ako robotník v sklade v Ružinovskej nemocnici v Bratislave a potom v Doprastave. Ako dôchodca je činný v Slovenskom Helsinskom výbore pre práva menších v slovenskej sekcii Spoločnosti pre vedu a umenie, v Konfederácii politických väzňov, bol členom rady Konta nádeje. Je členom Medzinárodného ekumenického združenia (IEF), Teologického fóra a spolupracuje s rôznymi spoločenskými a sociálnymi organizáciami, zúčastňuje sa teologických seminárov v Nemecku. V r. 1992 americkí veriaci za jeho záslužnú činnosť v prospech Cirkvi mu zariadili pozvanie amerického prezidenta Clintona na modlitbu s raňajkami (Prayer breakfast).
Od roku 1992 sa venuje bezdomovcom, pre ktorých zriadil domov v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice RESOTY, neštátne občianske združenie, ktoré žije zo sociálnych príspevkov bezdomovcov a z pomoci dobrodincov.
Popri sociálnej činnosti sa venuje publicistike. Prispieva do rôznych periodík, venuje sa prednáškovej a poradenskej činnosti pri sociálnych projektoch, hlavne týkajúcich sa bezdomovcov.
Počas komunistického režimu podporoval a písal do samizdatových časopisov.
Je autorom kníh: Experiment lásky (1989), Nová rodina v novom svete (1989), Každodenné zamyslenia (1995, 2014), Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov (1991), Ako čerstvý chlieb: zrnká viery a pravdy (1999)
Jeho kniha Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov vyšla v prekladoch do slovinského, nemeckého a anglického jazyka.
Preložil knihu: Benoit, Claire-Lise de: Áno, je to pravda (1991)
Rudolf Lesňák zostavil mozaiku úvah, svedectiev a spomienok venovaných Antonovi Srholcovi pod názvom Náš brat Antonio (1999).
Anton Srholec je držiteľom viacerých domácich i zahraničných ocenení.
