Balla (vlastným menom Vladimír Balla) študoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave v roku 1990, odvtedy pracuje na Okresnom úrade v Nových Zámkoch. Poviedky začal uverejňovať od roku 1992 najmä v časopisoch Dotyky a Literárny týždenník. Knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996), za ktorú získal Cenu Ivana Krasku. V priebehu celej tvorby zostáva verný svojmu rukopisu, obligátnemu oscilovaniu medzi vedomím „celkovo zúfalo prázdneho života“ a efemérnou vierou „v možnosť nejakého inakšieho spôsobu existencie“. Vo svojich absurdne ladených postmoderných prózach zväčša prenikavo tematizuje problematiku odcudzenia. Jeho román V mene otca, ako aj iné prózy, sa dočkal prekladu do viacerých svetových jazykov.
