Bohumil Haluzický

8. 3. 1879
Bzová (Česko)
—  11. 1. 1957
Bratislava
Žáner:
esej, literárna veda

Životopis autora

Študoval na gymnáziách v Uherskom Hradišti a v Brne (r. 1898 maturoval), slovanskú a germánsku filológiu na univerzitách v Prahe, Lipsku a v Heidelbergu. R. 1906 – 08 pôsobil ako stredoškolský prof. v Prahe, 1908 – 1910 v Uherskom Brode, 1910 – 1917 v Brne, 1917 – 1919 školský inšpektor v Uherskom Hradišti, 1919 riaditeľ gymnázia v Ružomberku, 1919 – 1926 v Bratislave, súčasne od r. 1920 lektor slovenčiny na Filozofickej fakulte UK, 1926 – 1939 redaktor Lidových novín v Brne, od 1939 žil na dôchodku v Uherskom Brode, od r. 1946 v Bratislave. Slovakofil a slovakista čechoslovakistickej orientácie, ktorý sa venoval dejinám slov. literatury. Autor monografie Martin Kukučín (1928), Božena Němcová a Slovensko (1952), publikoval aj listy B. Němcovej slov. osobnostiam a knihy čŕt Stopami rozpomienok (1956). Plodný publicista, ako redaktor Lidových novín, ale aj v slov. periodikách (Prúdy, Slov. denník, Slov. hlasy a i.), písal literárne a divadelné kritiky, jubilejné články a nekrológy, v čom pokračoval aj po vojne ako spolupracovník denníka Čas, od r. 1948 Ľud.