Bohuš BODACZ sa narodil 1. marca 1955 v Bratislave. Po maturite na strednej všeobecnovzdelávacej škole (1973) počas jedného roka vystriedal rozličné povolania (operátor počítacích strojov, nočný závozník), aby sa mohol venovať cestovaniu (postupne navštívil Strednú Áziu, Rusko, Poľsko, Česko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, krajiny bývalej Juhoslávie, Francúzsko, Rumunsko, Bulharsko, Taliansko, Grécko, Egypt, Monako, Vatikán – niektoré krajiny viackrát). V rokoch 1974 – 1978 študoval etnológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, štúdium zavŕšil prácou Vinohradnícke motívy v západoslovenskej fajanse (niektoré časti práce boli publikované časopisecky) a následne doktorátom. Počas štúdia publikoval v odborných periodikách Slovenský národopis a Národopisní aktuality (ČR), napísal prácu o problematike ľudového divadla v duchu francúzskeho štrukturalizmu (obhajoval ju na Karlovej univerzite v Prahe a neskôr ju predniesol na odbornom sympóziu v Poznani). Zúčastnil sa na viacerých etnografických výskumoch – výskum v okolí Banskej Štiavnice, ale aj dlhodobý záchranný výskum v oblasti dnešného vodného diela Starina na východnom Slovensku; vzišla z neho monografia Horná Cirocha (1985), na ktorej participoval aj ako fotograf. O literatúru sa pokúšal už ako dvanásťročný (básne, próza), ale publikovať začal časopisecky počas vysokoškolských štúdií, keď sa zúčastňoval aj na literárnych súťažiach. Začal krátkymi prózami, ale aj literárnou kritikou a recenzistikou (v 80. a 90. rokoch sa zameriaval na americkú a poľskú literatúru a literatúru krajín bývalej Juhoslávie). Odvtedy publikoval stovky recenzií, ako aj iných publicistických útvarov (reportáží, rozhovorov atď.) v množstve časopisov a novín (Nové knihy, Práca, Smena, Smena na nedeľu, Nové slovo, Literárny týždenník, Knižná revue, Romboid, Slovenské pohľady, Osvetová práca, Národná osveta, Pravda, Népmüvelés, Národná obroda, Literika, PaS, Učiteľské noviny, Slovak Literary Review a i.). Bol členom viacerých porôt literárnych súťaží (napríklad Jašíkove Kysuce, Literárny Ružomberok, Literárne Topoľčany, Rubato) a autorom doslovov. Intenzívne spolupracoval s rozhlasom. Roku 1978 nastúpil do Vydavateľstva Obzor ako odborný redaktor a editor a začal prekladať z češtiny a poľštiny. V rokoch 1986 – 1991 pracoval ako redaktor, po novembri 1989 ako šéfredaktor časopisu Osvetová práca. V roku 1991 prešiel do redakcie Literárneho týždenníka, kde do roku 1999 pracoval ako redaktor a zástupca šéfredaktora. V tom čase bol zostavovateľom a spoluautorom dvoch Slovenských literárnych kalendárov (1999, 2000), stál pri zrode knižnej edície Literárneho týždenníka. Krátko pôsobil v redakcii týždenníka Slovo (1999), od roku 2000 pracoval ako odborný vydavateľský redaktor. Zomrel 20. mája 2020.
