Bohuslav Kováč študoval v rokoch 1946 – 1953 na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši, 1953 – 1958 slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1958 – 1961 pôsobil ako redaktor v časopise Kultúrny život, 1961 – 1967 vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV, 1968 – 1971 a 1972 – 1992 Katedry estetiky a vied o umení Filozofickej fakulty UK v Bratislave, medzitým 1971 – 1972 lektor slovenského jazyka, kultúry a civilizácie na univerzite v Bordeaux, od roku 1992 doc. na Katedre dejín výtvarného umenia Filozofickej fakulty UK v Bratislave, súčasne v rokoch 1991 – 1995 šéfredaktor revue Tvorba T. Výrazný predstaviteľ kritickej reflexie literatúry a umenia. Autor monografií Poézia Jána Smreka (1962) a Alchýmia zázračného (1968). Výber z jeho literárnoteoretického a kritického diela vyšiel v knihe K studniciam života (1992). Ako editor pripravil antológie z diela J. Wolkra Těžká hodina (1962) a V. Nezvala Básne (1964), slovenskej poézie 19. a 20. storočia. Rozpäté krídla (1975) a Čo šepká zem (1976), zostavil aj výber z veršov slovenských básnikov do knihy kresieb M. Benku Moja domovina (1975). Popri literárnovednej a editorskej práci sa venoval výskumu estetickej kultúry a jej vnímaniu u detí, autor monografií Svet dieťaťa a umelecká fantázia (1964), Zázračný svet detských kresieb (1972) a publikácie Čítanie ako experiment so šťastím (2000).
