Písanie je pre mňa záznamom pocitu, jedinečného vnemu, možno konkrétnej situácie, či na prvý pohľad marginálnej udalosti. Je aj pokusom o pochopenie nepochopiteľného, vytvorenie paralelnej reality, či realít, prepojenie zdanlivo nesúvisiacich vecí, dejov. A niekedy aj očistným – katarzným procesom. Väčšinou je to doteraz mne neznámy impulz. Vnuknutie, iskra alebo len okamih, čosi, ako keď sa kvapka vody v prvotnom bode dotkne hladiny a vie, že síce jej tvar zaniká, no stáva sa súčasťou všetkého. Rád si len načrtnem tému, potom s ňou pracujem, rozprestieram a často v nej nájdem úplne nový priestor. Je to čosi ako otváranie nekonečna. Poéziu vnímam ako vesmír, ktorý môže byť skutočnejší ako ten náš.
