Charakterizovať samého seba nie je pre každého ľahké. Lebo všetko to, čím sme boli v detstve, sa nám v dospelosti v istej fáze vývoja môže stať buď bremenom, ktoré sa nám nechce nosiť, tak aby sme si to zjednodušili, odložíme to alebo pošliapeme; alebo sa nám to môže stať iskrou, z ktorej sa pokúsime rozdúchať plamienok a ten ustavične udržiavať pri živote, aby nám svietil na cestu, aby sme vedeli rozoznať, čo je dobré a čo je zlé, čo si už nesmieme dovoliť a kam máme alebo nemáme zájsť. Moje písanie je, dúfam, výrazom tohto detského plameňa. Chcem, aby bolo autentické, prirodzené a aby bolo výrazom ducha. Verím, že ak dodržím nároky a kritériá, ktoré ma formovali od detstva, bude mať moje písanie čo ponúknuť aj ostatným ľuďom.
