Boris Mihalkovič photo 2

Boris Mihalkovič

1. 9. 1961
Modra
Žáner:
literárna veda, poézia, próza

Napísali o autorovi

Súpis poetiek, básnikov a prozaikov inšpirovaných Modrou a magickým malokarpatským mikrokozmom by zďaleka nebol úplný, keby sme opomenuli akvizíciu Borisa Mihalkoviča. Ako každý z originálnych tvorcov z tohto prostredia má dar reči, vie veci povedať inak, zrozumiteľnejšie, hĺbavejšie, chápavejšie, a pritom stále vysoko umelecky. Senzibilita je ostrov, na ktorý sa nedá dostať a z ktorého sa nedá uniknúť. Buď tam človek je, alebo nie je. Málokto v slovenskej literatúre zrejme pozná kánony barda Jozefa Mihalkoviča lepšie ako Boris, a málokto musel vyvinúť toľko vynachádzavosti, aby objavil a potvrdil postuláty vlastné, lebo básnik musí prísť s niečím sám, s niečím iným, čo tu doteraz nebolo a čo tu odteraz bude navždy. V prípade Borisa Mihalkoviča to budú šperkárske práce na vlastnej identite a rozpisovanie okamihov ako keby ustavične v bezpečnej vzdialenosti od spoločnosti, ktorá sa z nedostatku fantázie tvári, že každý človek, nadčlovek aj podčlovek je jej plnohodnotným členom. Pri čítaní Borisa Mihalkoviča okamžite chápeme, koľko vžitých lží sa nám dnes ponúka dobre že nie ako smerodajné pravidlo. Vo svojich najnovších básnických prácach Boris Mihalkovič anuloval mýtus o rastúcom význame koketných mašlí na prebaloch kníh pre súčasnú pôvodnú slovesnú tvorbu. Tiež rúca mýtus neokrôchanosti a donchuanstva a ponúka celkom iné východiská, vychádzajúce z pôvodnej kultúrnej tradície, ktorú už takmer nikto nepozná. Zároveň je to jeden z posledných mohykánov, ktorý ustavične pozorne sleduje pôvodnú slovesnú tvorbu, ktorú už v úplnosti nepozná nikto. Boris Mihalkovič patrí k hŕstke tých, ktorí odmietli považovať vynucovanie si úspechu za tvorivý princíp a vymenili ho za každodennú umeleckú prácu.

Ján Litvák

Kocky ľadu sú (...) zbierkou poetických miniatúrnych impresií, ktorých obraznosť im dáva v nejednom prípade charakter nežných lyricko-epických skladbičiek, približujúcich sa k básňam, prinajmenšom k básňam v próze. (...) Je len pochopiteľné, že niektoré z nich majú charakter začiatočníckych etúd (pars pro toto Nebudem iný, menej Bachova fúga), kým iné punc zrelých skladbičiek (pars pro toto Videnie, viac Neznáma žena).

Bystrík Šikula

Mihalkovičova výpoveď tak nie je sladkobôľne spomínanie, navrávanie si minulosti v prítomnosti, vzdychanie nad zašlým so slzami nad súčasným. Mihalkovičova výpoveď je predovšetkým uvažovanie, sprístupnenie svojho kozmu, jeho zakrivenia a konštát, kozmu, kde je relativita veľmi relatívna, tu sú fundamentálne otvorené oči mysle a pocitu.

Bohuš Bodacz

Sú haldy kníh, ktoré sa riadia neúprosne praktickým materializmom trhu, usilujúce sa ihneď zaujať a ohúriť potenciálneho čitateľa. Ich účinok trvá rovnako dlho ako pocit z dobrého jedla. Najnovšie Mihalkovičovo dielo Milovať nie je tento prípad. (...) Mihalkovičov tichý rozprávač sa dožaduje pochopenia, za ktoré ako protiváhu núka obeť najčistejšieho elementu vlastnej bytosti.

Jaroslav Vlnka

Borisa Mihalkoviča mám už dávno „zatriedeného“ do neveľkej skupiny autorov, pri ktorých ma vždy mrzí iba jedno: že nepíšu viac. Určite by mali o čom a len málokoho nechávajú na pochybách, že vedia aj ako.

Robert Bielik

Jeho meditácie vznikli z nebadateľných, no hlboko prenikajúcich stretnutí so svetom, možno z nutnosti vyrovnať sa s intenzitou zážitku, so silou svojej vnímavosti, z potreby usporiadať náhodné epizódy do čohosi prehľadného, čo by v ďalšom usporadúvalo nás.

Valér Mikula