Vďaka úzkemu kontaktu s literárnym prostredím a s literárnymi periodikami sa Bystrík Šikula popri redigovaní predovšetkým pôvodnej prózy venuje nielen písaniu prózy, ale najmä literárnej kritike. Od 80. rokov sústredene reflektuje predovšetkým prozaickú tvorbu svojich rovesníkov. Výsledkom tvorivého úsilia v tejto oblasti sú dve knihy interpretačných štúdií o tvorbe súčasných prozaikov Premeny ohňa – Generačné portréty I a Skrytá galéria – Generačné portréty II, ktoré pripravil spolu s B. Bodaczom. V prvej v dvojrecenziách (spolu s B. Bodaczom) uvažujú o tvorbe vekovo príbuzných autorov (J. Malina, B. Mihalkovič, E. Hlatký, M. Herko, P. Valček, G. Rothmayerová, P. Valček a i.). Ide pritom o ich svojský, vzájomne neovplyvňovaný celkový pohľad na diela autorov. Práca obsahuje aj krátku životopisnú poznámku a poslúži tak ako príručka na orientáciu v mladej slovenskej literatúre. Rovnakú koncepciu dodržali aj v pokračovaní (Skrytá galéria – Generačné portréty II). Rozšírili však register autorov o nové mená: A. Ferko, P. Holka, M. Zimková, G. Murín a i.
Ako prozaik Bystrík Šikula poetologicky nadväzuje na analytický realizmus s využitím prvkov postmodernej sujetovosti. Knižne debutoval rozsiahlou postmodernou prózou Čas na poviedku. V nasledujúcej novele z porevolučnej súčasnosti Objatia mŕtvych otcov sa pokúsil epicky zaznamenať ťažkosti rastu demokracie s realistickou naliehavosťou, ktorú J. Lenčo dokonca odporúča ako „encyklopédiu všetkých nevydareností poprevratovej reality“. Nateraz poslednou prozaickou knihou je spomienkový román Vôňa santalového dreva. Cez život študentov na vysokoškolskom internáte v nej sprítomnil 70. roky minulého storočia. V knihe sú aj pôvabné obrázky z rodinného prostredia Šikulovcov, v ktorom B. Šikula žil počas štúdia na modranskom gymnáziu a počas vysokoškolského štúdia. Načrtáva nám zázemie, z ktorého vyrastal (u svojich starých rodičov, rodičov spisovateľa V. Šikulu).
Anna Blahová
