Andrej Severíni, občianskym menom CORNELIU BARBORICĂ, sa narodil 5. apríla 1931 v Turnu Severine (župa Mehedinţi), kde prežil detstvo. R. 1949 študoval na Univerzite v Bukurešti, 1950 – 55 na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a dva semestre na Karlovej univerzite v Prahe. Po štúdiách sa stal pedagógom, neskôr doc. a prof. na Katedre slovanských jazykov Št. univerzity v Bukurešti. Ako zasvätený a oduševnený slovakista, slavista a prekladateľ zaslúžil sa o poznanie a šírenie slov. literatury, ako aj o jej rozvoj v prostredí slov. národnostnej menšiny v Rumunsku. Autor monografie o K. Čapkovi (1971), práce Slovenská literatúra po roku 1918 (1974), dejín slov. literatúry Istoria literaturii slovace (1976), vysokoškolských učebných textov, početných štúdií a príspevkov o minulosti i súčasnosti slov. literatúry, publikovaných v odborných periodikách. Zostavil a spoluredigoval dvanásť ročníkov zborníka Variácie (1978 – 1992). Zostavovateľ a prekladateľ rozsiahlej antológie slov. poézie Lirică slovacă (1987), do rumunčiny preložil básnické dielo I. Kraska (ocenene Hviezdoslavovou cenou), romány M. Urbana (Živý bič), F. Hečka (Drevená dedina), L. Ťažkého (Amenmária), V. Mináča (Živí a mŕtvi) a i. Píše poéziu, prózu i drámu. Po slovensky vydal beletristické práce Cintorín slonov a Paralelné zrkadlá (obe 1995). Výbery z jeho statí a esejí o slov. literatúre vyšli pod názvom Pohľady, rozhľady a solilokviá (1996) a Pohľady zvonka (2001), výber z esejí o modernej európskej literatúre, vrátane slov. pod názvom Akoby iný kontinent (1999).
