Ctibor ŠTÍTNICKÝ, obč. m. Tibor Dörner, manželka → Jarmila Štítnická. R. 1938 – 42 študoval na gymnáziu v Tisovci, 1942 – 44 na Právnickej fakulte Slov. univerzity v Bratislave (štúdium nedokončil), 1944 vstúpil do odboja ako člen partizánskej skupiny Slávia v Gemeri, hlásateľ a redaktor Slobodného slov. vysielača v Banskej Bystrici, od februára 1945 vo frontovom vysielači v Košiciach. R. 1945 – 49 pracoval v bratislavskom rozhlase, 1949 – 50 na Ministerstve informácií v Prahe, 1950 – 57 tajomník Zväzu slov. spisovateľov, 1957 – 59 na tvorivom štipendiu, 1959 – 60 zastupujúci riaditeľ vydavateľstva Slov. spisovateľ, 1960 – 63 zástupca šéfredaktora Kultúrneho života, 1963 – 65 riaditeľ vydavateľstva Slov. spisovateľ, 1966 – 70 Čs. filmu v Bratislave, od 1970 pracovník Slov. knižného veľkoobchodu. Publikovať začal v Novom rode (1943 – 44 jeho redaktor), v Rozvoji, v cyklostylovanom mesačníku kežmarských študentov Napred, neskôr v Tvorbe, Eláne, Pravde, Národnej obrode a i. Prvú zbierku Presýpacie hodiny (1943) vydal ako príslušník tzv. mladej generácie, ktorá do literatúry vstupovala v Zborníku najmladších slovenských autorov (1941). Spolu s Milanom Krausom redigoval zborník Kniha priateľov (1942). Autor zbierok Červená šatka (1946), Pochod miliónov (1949), Jarná pieseň družstevníka (1950), Rodina (1952), Na teba myslím (1954), Chlieb a ruže (1959). Predstaviteľ dobovej literatúry - zostavil básnický almanach V mene mieru! (1953). Výber z básnickej tvorby vydal pod názvom Slnovrat (1962) a výber z ľúbostnej lyriky pod názvom Ostaň tu ešte chvíľku (1966, 1967). Napísal dve knižky veršov pre deti Jarný karneval (1961) a Rozprávky na predaj (1967). Z cesty po Maďarsku vydal cestopis Maďarská rapsódia (1956). Zostavil niekoľko zborníkov poézie a prózy, napr. Revolučný almanach (1946), Ráno sveta (1952), Slovenské jaro (1953), Jasné slovo (1959), Verše o Prahe (1960), V čase zbraní (1964), do ktorých napísal úvody. Prekladal z maďarčiny, nemčiny a ruštiny (Gy. Illyés, I. Madách, M. Gorkij).
