„Zaujala ma už na prvý dotyk – svojou útlosťou, príjemným hladučkým povrchom, teplou ružovou farbou a naskrz ,prevŕtanouʽ malou dierkou. Každý z výtlačkov má inú záložku: tá ,mojaʽ na konci šnúrky jemné fialové pierko... Otvorila sa mi rovno na tej strane, keď bola Dadka práve u Kráľovnej rozprávok... A hneď sa mi všetko rozkrylo. Autorka Dadkiných svetov prežíva tieto príbehy naozaj. Je schopná uvidieť ľudským okom neviditeľné Tajomstvo, ktoré nám, dospelým, už tak často uniká a ostáva ,len pre tých priamo do veci zainteresovanýchʽ - pre naše deti.
Pričítaní jednotlivých samostatných príbehov, prepojených hlavnou hrdinkou Dadkou, sa mi vynoril dávny pocit z detstva: stojím oproti oknu s papierovým detským ,kukátkomʽ a otáčajúc sa ani nedýcham, očarená z ďalšieho a ďalšieho pestrofarebného sveta z drobných presýpajúcich sa korálok.“
Hana Daubnerová, Na čítanie pred spaním ako stvorená alebo O naozajskej ružovej knižke, Knižná revue (2004)
„Dadka sa stáva činorodou účastníčkou aj iniciátorkou všelijakých huncúctiev, dobrodružstiev i veselých hier v rozprávkovej ríši, ale aj dobrých skutkov pri rozveseľovaní smutných, pri pomoci slabším, pri osúšaní sĺz plačúcim. Je to hra. Hra obrazov, fantázie i hra slov.“
Elena Kováčiková, Rozprávky plné snívania, Učiteľské noviny (2004)
„Vo svojej novej knihe rozprávok O slimáčikovi Filipkovi, trpaslíčkovi Imriškovi a neposednom Dienku mení nielen typy postáv, ale aj ich štruktúru. Postavy sú síce aj klasicky rozprávkové, ale ich dialógy sú plné dynamiky a i bežných, obyčajných problémov a situácií, príbehy sú síce mikropríbehmi, avšak malé konflikty, ktoré jej hrdinovia riešia, sú základom ich pozitívneho emočného sveta – možno trochu nepokojného a hádavého, ale koniec koncov sveta, v ktorom sú stále priateľmi, nech to s nimi vyzerá akokoľvek. Bez nich by možno ani neboli v ňom spokojní...“
Ján Uličiansky (2017)
