Dalimír Hajko

5. 7. 1944
Mýtna
Žáner:
editorská činnosť, esej, literárna veda, literatúra faktu, odborná literatúra, próza

Životopis autora

Dalimír HAJKO, manželka → Ľuba Hajková. R. 1958 – 61 študoval na strednej škole v Bratislave, kde 1962 – 67 absolvoval filozofiu a slovenčinu na Filozofickej fakulte UK. R. 1961 – 62 pôsobil ako asistent réžie v Čs. rozhlase, po štúdiách 1967 – 85 vedecký pracovník Ústavu filozofie a sociológie SAV, 1986 – 91 Ústavu slov. literatúry SAV, 1988 – 90 aj vedecký sekretár pre spoločenské vedy na Predsedníctve SAV, 1992 – 95 redaktor náboženského vysielania Čs., resp. Slov. rozhlasu, súčasne od 1992 spolumajiteľ vydavateľstva H & H,1995 – 99 námestník riaditeľa, krátko aj poverený generálny riaditeľ Národného literárneho centra v Bratislave, od r. 1999 prednáša religionistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Vo výskumnej činnosti sa zameral najmä na filozofické aspekty krásnej literatúry, čo dokumentujú súbory literárno-filozofických reflexií o vytypovaných slov. spisovateľoch strednej a mladej generácie Niekoľko inšpirácií (1976), Sondy (1977), Okamihy poézie (1990) a Existencia v literatúre (1996). Autor portrétnej štúdie Ján Stacho (1998), zostavil výbery z poézie J. Turana, J. Šimonoviča, R. Čižmárika, J. Vagoviča, T. Štraussa. Na vydanie pripravil súbor základných prác A. Camusa Mýtus o Sizyfovi, Pád, Caligula (1993). Ako historik a popularizátor filozofie napísal eseje Rozpätia dňa (1975), zbierku úvah Filozofia a socialistická kultúra (1979), monografiu Človek v socialistickej spoločnosti (1983), štúdiu Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku (1986), knihu esejí o najvýznamnejších predstaviteľoch filozofického myslenia v dejinách ľudstva Tvorcovia veľkých myšlienok  (1988), štúdiu o filozofickom myslení na Slovensku v 19. stor. Filozofické návraty a vízie (2001), desať štúdií o slovenských básnikoch a básnických dielach druhej polovice 20. storočia Päťdesiat rokov slovenskej poézie (2004), úvahy o európskej integrácii Globalizácia a kultúrna identita (2005).