Daniela Hroncová-Faklová photo 1

Daniela Hroncová-Faklová

12. 8. 1950
Zvolen
Pseudonym:
Daniela Medzihradská
Žáner:
literatúra faktu, odborná literatúra, pre deti a mládež, próza, rozhlasová tvorba, iné
Rodné meno:
Faklová

Komplexná charakteristika

Daniela Hroncová-Faklová je múzejníčka – etnografka, folkloristka, publicistka, spisovateľka, redaktorka, editorka a spolupracovníčka Slovenského rozhlasu. Vzhľadom na rozsah problematiky, ktorou sa autorka zaoberá, zahŕňajú v sebe toto široké tematické spektrum aj jej diela.
Autorsky debutovala publikáciou Tradičná úprava a pokrytie hlavy s tematikou ľudovej kultúry a početnými článkami, publicistikou. Od roku 1979 spolupracuje s rozhlasom, čo je podnetom na vznik  umelecko-dokumentárnych a umelecko-hudobných pásiem: Georgius Tranoscius (1992), Tranoscius – bašta cirkevná i národná (1992), Hodina v nás v čelo ryje (1994), Muž s dychom medoústy (1995), Pamiatka dobrému učiteľovi, dokument o životných osudoch a diele R. Urama-Podtatranského pri 150. výročí narodenia (1995), Dohviezdny čas (2001).
V roku 2001 odvysielal Slovenský rozhlas pôvodnú rozhlasovú hru Daniely Hroncovej-Faklovej Hniezdo. Hlavným motívom hry sa stal predaj rodného domu – rodného hniezda, z ktorého „vyleteli“ hlavní protagonisti a novovzniknutá situácia umožňuje sledovať a analyzovať ich vzájomné vzťahy. O štyri roky neskôr vzniká aj druhá autorkina rozhlasová hra O hrúbku panela. Do roku 2010 sa autorka venovala prevažne editorskej činnosti a písaniu reprezentačných publikácií, ktoré predstavujú mestá a oblasti severného či stredného Slovenska: Liptovský Mikuláš – Mesto v krajine (2001), Liptovský Mikuláš – Príbeh mesta (2002), Donovaly (2002), Ružomberok (2003), Liptovský Mikuláš (2007). Medzi publikáciami dominuje mesto Liptovský Mikuláš a okolité oblasti. Autorka je s týmto miestom úzko spätá a prežila v ňom podstatnú časť svojho života. Knihy zobrazujú jednotlivé lokality a pričlenené obce v ich blízkosti. Uvádzajú sa v nich nielen základné údaje, ale aj chronologicky usporiadané historické fakty a tradície, je vyobrazený postupný vývoj mesta a osobností, ktoré odtiaľ pochádzajú. Publikácie sú obohatené o množstvo obrázkov a fotografií. Autorka sa venuje tiež významným slovenským osobnostiam, v roku 2008 s manželom Ondrejom Hroncom zostavila publikáciu Jur Hronec z Gočova. V nej pomerne detailne predstavuje nielen tohto vzdelanca a vedca, ale aj Gočovo, kraj, z ktorého Jur Hronec pochádzal. Daniela Hroncová-Faklová sa v období, keď pôsobila ako riaditeľka Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, zaoberala aj editorskou činnosťou. V roku 2002 vychádzajú Múzejné Starinky: občasník Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši a v roku 2005 publikácia Múzeum v čase: Pamätnica Múzea Janka Kráľa 1955 – 2005 pri príležitosti 50. výročia múzea. V nej zdokumentovala päťdesiatročné obdobie pôsobenia tohto múzea, jeho aktivity, expozície, muzeálie, kultúrno-výchovnú a edičnú činnosť. Knihu dopĺňa a kompletizuje bohatý fotografický materiál.    
K edičnej činnosti Daniely Hroncovej –Faklovej patria aj dva Tranovské kalendáre, ktoré zostavila: Tranovský evanjelický kalendár na obyčajný rok po narodení Krista Pána 2007 (2006), Tranovský evanjelický kalendár na obyčajný rok po narodení Krista Pána 2008 (2008). Autorka vyrastala na fare v Radvani, kde jej otec pôsobil ako evanjelický farár, v čase – zhruba sto rokov po Sládkovičovi. Táto spätosť Hroncovej-Faklovej so slovenským básnikom Sládkovičom bol zrejme jedným z motívov, prečo o ňom napísala niekoľko diel. Knižná novela Čas rozdelenia: Epilóg Sládkovičovho života vyšla v roku 1997. O trinásť rokov neskôr vychádza publikácia ...a lipa o ňom tíško šumí (2010). V nej sa čitatelia dozvedajú nielen zaujímavé a nevšedné fakty o tomto slovenskom básnikovi, ale v druhej časti knihy majú možnosť Sládkovičove posledné roky spoznať aj prostredníctvom literárne spracovaných textov.
Zlom v tvorbe Daniely Hroncovej-Faklovej nastáva okolo roku 2010, v tomto čase sa písaniu beletrie venuje už naplno. V roku 2010 vychádza jej novela Mamele, neskôr ocenená prémiou Literárneho fondu. Sám názov napovedá, že ide o príbeh židovskej matky a syna (mamele v jidiš znamená mamička), avšak sprevádzaný trpkosťou a nepriazňou údelu. Autorka zobrazuje skutočný príbeh, odohrávajúci sa medzi dvoma svetovými vojnami v dedine Hobgard (Chmelnica). Na pozadí historicko-spoločenských udalostí vykresľuje dojímavý príbeh matky a syna, plný emócií, podaný veľmi živo a farebne.
V nasledujúcich rokoch vydáva spisovateľka dve knihy prózy pre deti: Šuďo Klamár z Klamároviec (2011) a Malý gróf Taši (2012). V knihe Šuďo Klamár z Klamároviec  prerozprávala Hroncová-Faklová Goetheho báseň Reineke Fuks, je to príbeh prešibaného lišiaka v kráľovstve zvierat, ktorý všetkých podviedol, a napriek tomu sa vyhol trestu. Malý gróf Taši spája realitu s rozprávkovým svetom. Jazvečík Taši, príbuzný grófskeho psa Tascherla, putuje po krajine a prostredníctvom legiend objavuje zaujímavé miesta. Deti takto spoznávajú svoj región a dozvedajú sa o jeho histórii.
Novela Urodzená (2014), rovnako ako Mamele, rozpráva skutočný príbeh vystavaný z konkrétnych faktov a umelecky dotvorený. Autorka citlivo zobrazuje osudy dvoch žien poznačených vojnou, ktoré by mohli byť stratenou dcérou a matkou, pričom kladie dôraz na emócie a vnútorné prežívanie každej z nich.
Martina Grmanová