Poézia Dezidera Bangu sa prihovára dnešnému čitateľovi predovšetkým svojimi typickými farbistými a konkrétnymi veršami. Jeho lyriku presvetľujú motívy skromného detstva, robotnej mamy a pracujúceho otca, ktorý chodieval do maše a za kúsok chleba vylieval železo a žiaľ. Farby svetla, nevšedná zmyslovosť a prirodzená hudobnosť, to je to, čo sa vinie celou Bangovou lyrikou.
Vojtech Kondrót
Dezider Banga patrí k staršej generácii slovenských básnikov. Vo svojej tvorbe sa prezentoval ako básnik spontánneho lyrizmu, v tematickej i poetologickej rovine otvorene sa hlásiaci k inšpiračným zdrojom rómskej ľudovej slovesnosti, no zároveň racionálne využívajúci zistenia modernej európskej poézie, najmä poetizmu. Z tematického hľadiska v jeho tvorbe dominuje prírodná, ľúbostná, ale i sociálna lyrika s výrazným baladickým ladením. Aj v druhom období svojho tvorivého úsilia, ktorého začiatok môžeme vystopovať v básnickej zbierke Horiaca višňa (1983), potvrdil ustálenosť svojej poetiky z ranného obdobia i jej obsahovo-tematické zameranie, tentoraz však ešte častejšie a zreteľnejšie vychádzajúce zo spomienok na detstvo a mladosť, pričom konfrontuje svoju sociálnu skúsenosť so zmeneným sociálnym zázemím vlastných detí. Dezider Banga je aj výrazným zberateľom a prekladateľom rómskej ľudovej poézie a rómskych ľudových rozprávok.
Jaroslav Rezník
