Dušan Dubovský

16. 8. 1943
Krupina
—  7. 2. 2016
Revúca

Napísali o autorovi

„Na Dušanovi Dubovskom, na jeho dávnej Revúcej, na jeho početných revúckych knihách, je dobre vidieť, a preto je neprehliadnuteľné to, čo tvorilo v slovenských dejinách pod­statu ­ zdroje slovenskej kultúry. Je to osobnosť, ktorá dokáže vyrásť a tvoriť dielo aj bez zvláštnej pod­pory inštitúcií: diela vedy, založenej na múdrosti a mravnosti, sa rodia z presvedčenia, oddanosti, zanovi­tosti, múdrosti a nepodkupnosti. Sta­ čí milovať čistú osvetu a pravú vzde­ lanosť, byť verný jej zdrojom. Tak sa zrodil a rodí nehynúci pamätník: Re­ vúca ako mesto ­ pamätník »in situ« a v ňom Dubovského knižnica Re­vúcej, ktorá mnohonásobne rozvinu­la a doplnila starodávnu pamäť...“

Miloš Kovačka

„Na Dušanovi Dubovskom, na jeho dávnej Revúcej, na jeho početných revúckych knihách, je dobre vidieť, a preto je neprehliadnuteľné to, čo tvorilo v slovenských dejinách pod­statu ­ zdroje slovenskej kultúry. Je to osobnosť, ktorá dokáže vyrásť a tvoriť dielo aj bez zvláštnej pod­pory inštitúcií: diela vedy, založenej na múdrosti a mravnosti, sa rodia z presvedčenia, oddanosti, zanovi­tosti, múdrosti a nepodkupnosti. Sta­ čí milovať čistú osvetu a pravú vzde­ lanosť, byť verný jej zdrojom. Tak sa zrodil a rodí nehynúci pamätník: Re­ vúca ako mesto ­ pamätník »in situ« a v ňom Dubovského knižnica Re­vúcej, ktorá mnohonásobne rozvinu­la a doplnila starodávnu pamäť...“

Dušan Čaplovič

 

Od roku 1989 bol na invalidnom dôchodku. Svoj vzťah k Revúcej vyjadril najmä svojimi fotografiami a publicistickou činnosťou. Prejavil sa ako fotograf, divadelný ochotník, kultúrny a literárny historik, zberateľ s národopisným zameraním, knižný grafik, publicista, biografista, organizátor kultúrneho, spoločenského a športového života. Mestské zastupiteľstvo v Revúcej mu v roku 2011 za celoživotné dielo pre rozvoj kultúrneho a spoločenského života, za ojedinelú vedecko – výskumnú činnosť pri spracovávaní histórie, za výnimočnú fotografickú dokumentáciu, za rozsiahlu publikačnú činnosť a za propagáciu Revúcej a Prvého slovenského gymnázia udelilo Čestné občianstvo. Známym sa stal ako autor rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch: Revúca – kolíska slovenského stredného školstva (1993), Z histórie Revúcej a ochotníckeho divadla, Samuel Ormis, Ivan Branislav Zoch (všetky 1996), Biografický lexikón mesta Revúca (2000), Prvé slovenské gymnázium, Letokruhy mesta Revúca (obe 2001), Evanjelici v dejinách Revúcej (2004), Pamätnica mesta Revúca (2007) a iné. (Z nekrológu Ondreja Doboša)