Dušan Kužel bol príslušníkom generácie, ktorá vyrastala v okruhu časopisu Mladá tvorba. Prvú poviedku uverejnil roku 1959. Knižný debut Vráti sa niekto iný prijala slovenská kritika veľmi priaznivo a dávala autorovi do budúcnosti veľké šance. Nemožno povedať, že všetky využil, ale jeho prítomnosť v slovenskej próze bolo cítiť. Ako u väčšiny mladých prozaikov aj uňho najsilnejšie znie autobiografická struna. Časté sú uňho témy detstva a problematika dospievajúceho chlapca, ktorý vstupuje do sveta dospelých s ilúziami, no postupne, nie bezbolestne, sa ich zbavuje. Čistý a úprimný svet detstva s istotami rodičovského zázemia, sa postupne láme. Nie síce o ostré hrany dramatických zážitkov, ale o trpkú skúsenosť, že vo svete dospelých sa úprimnosť nahrádza mechanizovanými stereotypmi a falošnou morálkou a že spoločnosť nemá rada tých, čo sa vychyľujú z radu a vyčnievajú. Autorovo kritické stanovisko (s prvkami paródie) odhaľovalo charakteristické črty aj konkrétnej socialistickej spoločnosti. Negatívne javy súčasnosti preniesol Kužel do budúcnosti (motívy sci-fi v knihe Útek z neba) a vyjadril znepokojenie nad mechanizáciou a robotizáciou človeka. Autorova skepsa sa však dotýka aj medziľudských vzťahov, najmä možnosti vzájomného pochopenia a citového splynutia. Dva životy blízkych ľudí sa mu javia ako dve mimobežky, ktoré sa nemôžu vzájomne preťať. V prvotine vyjadril tento odstup motívom plota, oddeľujúceho mladého hrdinu od ostatného sveta. Zreteľný rozchod so spoločnosťou pretvárky realizoval autor v románe Lampa (v komunistickom režime nesmel vyjsť), kde sa hrdina-učiteľ rozhodne odísť do lesa a žiť mimo spoločnosti. Realistické podloženie svojich próz, oscilujúce okolo bežných realít každodenného života (rodičia a deti, hľadanie bytu, vojenská služba, žiaci a učitelia atď.), narúšal Kužel jednak vnášaním fantazijných motívov, jednak symbolizáciou niektorých sujetových prvkov (symbol plota, lampa ako symbol poznania či osvietenia, osud učiteľa ako metafora Kristovho osudu a pod.). Symbolika na jednej strane zosilňuje umelecké vyznenie príbehu, na druhej strane vytvára nebezpečenstvo konštruovanosti a tej sa autor, najmä v počiatkoch, nedokázal vyhnúť.
Vladimír Petrík
