Dušan MIKOLAJ sa narodil v roku 1948 v Lodnom. Po maturite na gymnáziu v Kysuckom Novom Meste (1966) študoval r. 1967 – 71 slovenčinu a angličtinu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Bol redaktorom denníkov Smena a Smer, v r. 1976 – 88 mesačníka Slovensko v Martine, r. 1988 – 94 časopisu Dotyky a Národná osveta, r. 1994 – 98 pôsobil ako riaditeľ sekcie miestnej a regionálnej kultúry Ministerstva kultúry Slov. republiky, od r. 1998 opäť ako redaktor v Bratislave. Do literatúry vstúpil publikovaním poviedok v zborníkoch V tomto čase (1973) a Dychtivo spolu (1975). Debutoval novelou Také korene (1979). Autor knihy poviedok Kone (1981), knihy o povstaleckom básnikovi Jánovi Brockovi Stanem sa básnikom (1990), o maliarovi Milošovi Alexandrovi Bazovskom Tlejúce slnko (1994) a Majstri štetca (2002), zbierok poviedok Smrteľné dedičstvo (1994) a Medová baba (2006). Je autorom rozhlasovej hry Posledný žrebec (1983). Sústavne sa venuje kultúrnej publicistike, zaujíma sa aj o tradičné slov. remeslá, o ktorých napísal viacero príručiek a príspevkov.
Z knihu Odrôtovaný svet Karola Guleju získal Cenu Vojtecha Zamarovského za rok 2008.
